Aj wimbledonská loptička bola biela
Každý vie, že pravidlá Wimbledonu vyžadujú, aby aktéri nosili biele oblečenie. Ale málokto tuší alebo si ešte pamätať, že tenisové lopty bývali v minulosti biele alebo čierne. Až v roku 1972, s postupným príchodom farebných televízorov, sa Medzinárodná tenisová federácia rozhodla, že divákom dopraje komfort a zavedie žlté lopty.
Wimbledon však tak ako vždy dlho odolával, tradíciu nechcel meniť, nakoniec až v roku 1986 boli aj na trávnatých kurtoch zavedené žlté lopty.
Wimbledon má svojho soka
Wimbledon má svojho vlastného sokola. Vlastne dva. Vtáky sa volajú Pollux a Rufus a sú vypúšťaní o 9. hodine ráno, aby odháňali holuby od tenisových kurtov. Prvým sokolom, ktorý strážil kurty All England Clubu niesol meno Hamish.
Dravý vták stráži slávny turnaj už štvrťstoročie a to vďaka iniciatíve chovateľky Donny Davisovej. Tá zavolala organizátorom turnaja po tom, čo videla, ako Pete Sampras v semifinále turnaja v roku 1999 odháňa holuby od základnej čiary svojou raketou. "Príďte a ukážte nám, čo viete," znela odpoveď. Odvtedy je Wimbledon bez holubov.
Wimbledon je najstarší z turnajov
Prvý turnaj vo Wimbledone sa hral v roku 1877 a má teda takmer 150 rokov dlhú históriu. Je zďaleka najstaršou existujúcou tenisovou súťažou na svete. Toho roku sa mužskej dvojhry (vtedy to bola jediná súťaž) zúčastnilo iba 22 tenistov.
Ženská dvojhra a mužská štvorhra boli zavedené v roku 1884, ženská štvorhra a zmiešaná štvorhra boli do turnaja pridané v roku 1913.
BBC vysiela turnaj pre Britov bezplatne
Wimbledon bol prvýkrát naživo vysielaný stanicou BBC v roku 1937. Britská verejnoprávna televízia odvysielala 25 minút úvodného zápasu vtedajšieho šampionátu do celej Veľkej Británie. O tridsať rokov neskôr sa Wimbledon stal prvým programom, ktorý bol na Britských ostrovoch oficiálne vysielaný vo farbe.
BBC dodnes vysiela turnaj vo Veľkej Británii na voľne prístupnej televízii, a to nepretržite po celú dobu programu.
Matka všetkých radov
Jednou z wimbledonských scenérií, ktorá sa časom stala legendárnou ako samotný turnaj je The Queue. Briti o nej s nadhľadom hovoria ako o matke všetkých radov. Aj preto má svoj názov písaný veľkými písmenami.
Keďže sa vstupenky každoročne rýchlo vypredávajú (a rozhodujú o nich aj lotérie), návštevníci si už navykli stanovať za úsvitu pred bránami All England Clubu, aby boli včas pri obmedzenom počte lístkov, ktoré sa predávajú v deň zápasu. Front je pre mnohých fanúšikov každoročné púťou. Nechýbajú stánky, reklamy, dopravné značky, ľudia v kostýmoch ani oficiálne samolepky.
28 ton jahôd
Leto je vo Veľkej Británii sezónou jahôd. Podávajú sa od nepamäti a špeciálna svieža pochúťka sa tiež stala jednou z tradícií All England Clubu. Pri každej edícii sa v posledných rokoch spotrebovalo približne 28 ton jahôd a viac ako 10-tisíc litrov šľahačky.
Bomba na centrálnom kurte
Počas druhej svetovej vojny (1939-1945) musel byť slávny tenisový turnaj prerušený. A keď sa znova v roku 1946 začalo hrať, bol centrálny kurt pre verejnosť čiastočne uzavretý. Dôvodom bola bomba zvrhnutá nacistickým Nemeckom, ktorá zničila časť tribúny.
Nekonečný zápas
Rozhodujúci set vo Wimbledone dlhé roky nemal tajbrejk. Tenisti sa museli o víťazstvo usilovať tak dlho, kým nezískali dva gemy náskoku. Aj vďaka tomu sa vo Wimbledone hral najdlhší zápas tenisovej histórie. V júni 2010 bojovali John Isner a Nicolas Mahut 11 hodín a 5 minút počas troch dní, aby sa rozhodlo, kto postúpi do ďalšieho kola.
Isner nakoniec vyhral a na ukazovateli skóre žiarili neuveriteľné čísla 70:68. Duel mal celkovo 183 gemov, z toho 138 sa hralo v rozhodujúcom sete. Pri vchode na kurt číslo 18, kde obaja tenisti srdnato bojovali, je umiestnená pamätná doska, ktorá tento rekord pripomína. Pravidlo nekonečných setov bolo zrušené o 12 rokov neskôr, v roku 2022.
Názov podľa poštového čísla
V Anglicku sa Wimbledonu hovorí "The Championships", ďalším populárnym označením je však aj kód SW19. Ide o poštové smerovacie číslo a kód so skratkou názvu Southwest 19. To tiež prezrádza, že All England Club leží veľmi ďaleko od centra Londýna, asi jednu hodinu jazdy verejnou dopravou. Keď však dorazíte na miesto, môžete sa tešiť na pôvabné prostredie. Aj stanica metra, ktorá je najbližšie k areálu, je každoročne vyzdobená trávou.
Kráľ na kurte
Desať rokov predtým, než sa stal kráľom, stál budúci panovník Juraj VI. aj na tenisovom kurte a hral oficiálnu wimbledonskú súťaž. Otec kráľovnej Alžbety II. sa zúčastnil v roku 1926 wimbledonskej mužskej štvorhry. Vtedajší princ Albert Frederick Arthur George, vojvoda z Yorku, bol spoločne s ragbistom a priateľom Louisom Greigom vyradený v prvom kole po prehre 0:3 na sety. Dalo by sa povedať, že mali smolu na žreb. Nad ich sily bol trojnásobný šampión Wimbledonu a dvojnásobný olympijský víťaz Arthur Gore so spoluhráčom Herbertom Barrettom.