O tom 72-ročný Fernando Signorini rozprával v rozhovore pre Diretta News, teda taliansku verziu Flashscore. S Maradonom pôsobil od roku 1983 do 1994. Bol totiž osobným trénerom legendy futbalu a zažil s ním roky v Neapole, Barcelone aj národnom tíme Argentíny. Absolvoval tri svetové šampionáty 1986, 1990 a 1994. Vybudoval si jedinečnú kariéru, vďaka ktorej získal veľmi dobré poznatky o hráčoch a ich príprave. Početné zranenia pred MS 2022 ho neprekvapujú.
Vo svojej knihe z roku 2014 poukazujete na nabitý program súčasného futbalu, ktorý až príliš často vedie k zraneniam...
"Áno, pretože biznis prevzal kontrolu nad týmto športom. Dnes už nezáleží až toľko na kvalite hry, ako na kvantite. Dôležité je iba víťazstvo a na ostatné neostáva miesto. Je to zlý prístup. Kvôli nemu je futbal skazenejší a stáva sa z neho viac produkt ako šport."
Maradona vo svojom rozlúčkovom zápase so slzami v očiach predniesol slávnu vetu "Lopta sa nešpiní." Zdá sa ale, že sa deje pravý opak...
"Ak futbalisti nič nepovedia... nech si trhnú nohou. To oni musia rozprávať. Diego Maradona bol v roku 1986 jediný, ktorý povedal, čo si myslí o nabitom kalendári a to stále nehral toľko zápasov ako dnes. Proti korupcii a porušovaniu ľudských práv v Katare sa ozval iba Philipp Lahm, ktorý dávno ukončil kariéru. Pokiaľ hráči nechajú so sebou zametať, je to ich problém."
Potrebuje futbal silnú medzinárodnú hráčsku úniu?
"Áno, ale nikto o tom nehovorí, nikto pre to nič nerobí. Mnohí futbalisti sú multimilionári a napriek tomu o sebe nedávajú vedieť. Ani neprejavujú solidaritu voči svojim menej šťastným kolegom. Mohli by mať obrovskú moc. Napriek tomu to nevyužívajú. Futbal je kolektívny šport, ale hráči nie sú vychovávaní k ľudskosti. Každý myslí iba na seba a stáva sa ešte väčším sebcom. Futbalisti by si mali uvedomiť, že bez nich nebude žiadna šou."
Aký je rozdiel medzi MS na konci sezóny a počas nej?
"Na konci sezóny sú hráči v oveľa lepšom rozpoložení a kondícii, pretože po skončení líg sú nútení vynaložiť maximálne úsilie iba tí hráči, ktorí sa dostali do semifinále a finále Ligy majstrov. Pri takto nabitom programe je to momentálne niečo úplne iné. Predtým mali mužstvá na prípravu minimálne dva týždne, teraz ani jeden."
Vo svojej knihe hovoríte aj o "dehumanizácii" športu...
"Trochu prehnaný výraz, ale už vtedy bol zrejmý proces straty ľudskosti, ku ktorej by sme sa mali práveže približovať. V Argentíne spáchal samovraždu 18-ročný chlapec, pretože ho vynechali z nominácie národného tímu. Nie je to jediný prípad, no robí s tým niekto niečo?!"
Zrejme sa to vymklo spod kontroly...
"Je to ako kohútie zápasy, ale namiesto dvoch zvierat v klietke proti sebe stoja ľudia, ktorí sa navzájom vyzývajú. Futbal je biznis, ktorá sa nedá nijako zastaviť."
Vy ste boli pri Diegovi Maradonovi na MS v rokoch 1986 a 1990. Aká bola najvýraznejšia zmena v porovnaní s turnajom v roku 2010, kedy ste boli kondičným trénerom celého národného tímu Argentíny vrátane Lionela Messiho?
"Bezpochyby čas na prípravu, ktorý bol v roku 2010 veľmi krátky, pretože sme mali na sústredenie len deväť dní. Pre porovnanie je dobrý rok 1978, kedy tréner Menotti začal prípravu štyri mesiace pred turnajom, keďže všetci hráči, okrem Kempesa, hrali v argentínskej lige. V roku 1986 sme na to mali zhruba štyridsať dní."
Boli ste s Maradonom, keď sa zotavoval po zlomenine členka. Platí vždy, že takéto zranenia sú vždy škodlivejšie ako svalové, ktoré sú v poslednej dobe pri hráčoch početnejšie?
"Áno, ale záleží na vážnosti zranenia. Problém nebýva len fyzické, ale aj psychické zotavenie. Zranenie vám do hlavy vženie veľké množstvo pochybností. V Argentíne hovoríme: Kto sa niekedy spálil mliekom, rozplače sa už pri pohľade na kravu. Mnohí sa sústredia iba na fyzické zotavenie, ale najdôležitejšie je dať sa do poriadku po duševnej stránke."
Môžete uviesť nejaký príklad?
"V roku 1978 povolal Menotti na prípravu pred MS Ricarda Bochiniho, ktorý bol presvedčený, že má rakovinu, aj keď to nebola pravda. Napriek tomu bol touto hypotézou tak ovplyvnený, že sklamal a nedostal sa do konečnej nominácie. Rozhodujúci je emocionálny aspekt, lenže ten nikto neberie do úvahy."
Argentína nominovala aj hráčov ako Ángel Di María alebo Paulo Dybala, ktorí boli zranení. Je lákadlo MS tak veľké, že budú hrať aj cez bolesť?
"Presne toto mi naozaj vadí. Hráči sú posledným kolesom na voze, zatiaľ čo v skutočnosti by to mali riadiť oni. Pozrite sa, čo robia Messi, Benzema, de Bruyne, Salah... Myslím, že by sa nemali báť ani haagskeho tribunálu. Ako je možné, že sú ticho? Veľmi mi to pripomína Hegelovu dialektiku pána a sluhu, kde systém pomocou futbalu vysiela zlé signály. Predovšetkým to, že sa musí vyhrávať a byť druhý neznamená nič."
Hrozí, že celkový prístup skazí nakoniec fanúšikom zážitok z futbalu?
"Logicky áno. Zamyslite sa nad zmyslom remízy vedúcej k predĺženiu, čo sa môže stať aj vo veľmi teplom počasí. To je tridsať minút driny navyše a tridsať minút publicity naviac. Koľko stoji minúta reklamy? Takisto tempo hry nebude stáť za to. Podľa mňa by malo na MS hrať desať najlepších tímov systémom kadý s každým, aby sa ukázalo, kto je naozaj najlepší. Pri súčasnom formáte nevyhrá najlepší, ale ten, ktorý mal najľahšiu cestu a sem-tam šťastie."
V Argentíne vzbudzujú MS enormný záujem. Je to spôsobené tým, že ide o posledný šampionát Lionela Messiho?
"Nebol by som si taký istý tým, že to budú jeho posledné MS. Podľa mňa môže hrať ešte veľa rokov. Možno častejšie nastupovať z lavičky na záver stretnutí. Hovoríme o géniovi, ktorý sa rodí len raz za čas. Messi sa objavil zázračne po Diegovi, čo je ale náhoda. Pokiaľ mu budú ponúkať také obrovské množstvo peňazí, nebude môcť skončiť."
Váš postoj proti organizácii MS v Katare je zrejmý. Napriek tomu, boli by ste rád, keby sa Argentína ocitla na stupni víťazov?
"Bol by som šťastný za hráčov a realizačný tím. Takisto za argentínskych chlapcov pochádzajúcich z chudobných pomerov, ktorí vidia svoje idoly víťaziť, ale za nikoho iného."