Na čele FIFA vtedy nahradil Seppa Blattera, ktorý odstúpil v dôsledku rozsiahleho korupčného škandálu. Vo voľbách porazil štyroch súperov a o tri roky neskôr, rovnako ako teraz, vyzývateľa nemal. 

Nie všetky národné asociácie sa ho však chystajú podporiť. Rozhodli sa tak napríklad Švédsko, Dánsko a Nórsko, ale aj Nemecko, ako deň pred voľbami prezradil médiám Bernd Neuendorf, prezident národného zväzu DFB.

"V posledných týždňoch sme od FIFA nedostali žiadne alebo len nedostatočné odpovede na naše otázky. FIFA by mala byť vo vzťahu k národným federáciám otvorenejšia a transparentnejšia," povedal Neuendorf. "Federácia by mala vo vlastnom záujme vysvetliť, prečo prijala určité rozhodnutia a kto sa na nich podieľal. V poslednom čase sa tak nedeje," dodal.

"Myslíme si, že (Infantino) mrhá príležitosťou. Musí začať realizovať zmeny, pre ktoré ho zvolili do funkcie," citovali médiá šéfku nórskeho futbalu Lise Klavenessovú.

Vyštudovaný právnik, ktorý má švajčiarske aj talianske občianstvo, okrem iného viedol FIFA pri presadzovaní rozšírenia počtu účastníkov majstrovstiev sveta z 32 na 48 od roku 2026. Na utorkovom zasadnutí v Kigali FIFA rozhodla, že na turnaji sa odohrá 104 zápasov, čo je o 40 viac ako na poslednom šampionáte v Katare. Infantino tiež chcel, aby sa majstrovstvá sveta konali každé dva roky. Nabitý kalendár je jedným z bodov kritiky, ktorej FIFA čelí najmä zo strany európskych asociácií.