V súvislosti s MS v Katare sa objavili obavy o osud nových štadiónov. Organizátori však na túto hrozbu pamätali a ani jeden z nich neskončí ako ruina.
Štadión č. 974, ktorý tvoria lodné kontajnery, je demontovateľný a môže sa znovu použiť na inom mieste. Štadióny Bayt a Lusail sa premenia na hotely, športové centrá, zdravotnícke zariadenia a podobne. Existuje aj množstvo ďalších budov, ktoré žijú zaujímavým životom po tom, ako prestali slúžiť futbalu.
Pre mnohé na celom svete sa však nenašlo iné dobré využitie. Niektoré, žiaľ, neboli opustené dobrovoľne, čím je ich osud ešte smutnejší. Práve štadiónom, ktoré futbal opustil, je venovaná prvá časť novej rubriky Flashscore Focus, ktorá prostredníctvom fotografií a ich krátkych príbehov približuje zaujímavé témy.
Pripjať - štadión, na ktorom sa neodohral ani jeden zápas
Štadión Avangard sa mal stať domovom klubu FK Stroitel Pripjať, ktorý sa formoval od 70. rokov minulého storočia v ukrajinskom meste Pripjať - ktoré bolo postavené na zelenej lúke v rovnakom čase ako zázemie pre jadrovú elektráreň Černobyľ. Od roku 1981 začal ambiciózny robotnícky tím súťažiť s profesionálnymi klubmi v rôznych turnajoch a pripravoval sa na vstup na ligovú scénu. Stále však hral na menšom štadióne; keď klub dosiahol postup do vyššej súťaže, mal sa s pompou presťahovať do Avangardu. Po tragickej havárii v Černobyle v roku 1986 však bola celá Pripjať opustená. Na štadióne Avangard sa nikdy neuskutočnil žiadny súťažný zápas.
Štadión Za Lužánkami - bolesť Brna
Na štadión Za Lužánkami pravidelne smerovalo štyridsaťtisíc návštevníkov. V roku 1978 tu Zbrojovka Brno oslavovala titul. Od roku 2001 však štadión chátra. Po prelome tisícročí prestal spĺňať ligové technické parametre a od roku 2004 patrí mestu Brnu, no nikdy nebol zrekonštruovaný (napriek konkrétnym plánom a architektonickým návrhom). V roku 2015 ho síce oživila rozlúčková výstava brnianskeho patriota Petra Švancaru, odvtedy však pustne ďalej. V roku 2022, po tom, čo mesto Brno vyhralo ďalší súdny spor o pozemky okolo štadióna, bolo rozhodnuté, že bude zbúraný.
Bežigrad - smutný osud slovinského národného štadióna
Štadión Bežigrad v slovinskom hlavnom meste Ľubľana bol postavený podľa návrhu známeho architekta Jože Plečnika (ktorý je známy aj svojimi prácami v Prahe - okrem iného sa podieľal na súčasnej podobe Pražského hradu). Výstavba štadióna Bežigrad sa začala v roku 1925 a dokončená bola po druhej svetovej vojne. Ešte v roku 2003 hostil slovinskú reprezentáciu v kvalifikácii na EURO 2004. Od roku 2008 je však zatvorený a chátra.
Estadio Insular - premena štadióna na park
Estadio Insular v meste Las Palmas na ostrove Gran Canaria slúžil miestnemu futbalovému klubu UD Las Palmas od roku 1949 do roku 2001. Potom sa klub (za ktorý v sezóne 2018/2019 hral aj český útočník Tomáš Pekhart) presťahoval na nový a väčší Estadio Gran Canaria. Estadio Insular bol potom čiastočne prestavaný a upravený do podoby krásneho mestského parku, ktorý si zachoval veľkú časť futbalovej pamäti tohto miesta.
Maracaná - pýcha a hanba Brazílie
Kultový štadión Maracaná v Riu de Janeiro bol nákladne zrekonštruovaný pre brazílske majstrovstvá sveta vo futbale v roku 2014 a letné olympijské hry v roku 2016. Po oboch podujatiach však zrazu nemal využitie, chýbali peniaze na údržbu a začal chátrať. Sedadlá boli vytrhané, interiér vyplienený, trávnik vyschnutý a zarastený burinou. Dnes sa na Maracane našťastie opäť konajú futbalové zápasy - najčastejšie súboje medzi tímami z Ria (Flamengo, Fluminense, Botafogo a Vasco da Gama) alebo finálové zápasy Pohára osloboditeľov.
Doneck - nová aréna, na ktorej sa nehralo ani 5 rokov
Donbass Arena, domáci stánok Šachtaru Doneck, bola otvorená v roku 2009. Donbas je aj názov pre celú Doneckú uhoľnú panvu ("Donecká kotlina") Moderná aréna pre viac ako 50 000 divákov hostila aj zápasy EURO 2012. Už v roku 2014 bol však štadión opustený pre vojnu. Podobný osud postihol aj neďaleký tím Zorja Luhansk. Aj ten hrá od roku 2014 v azyle.
Vojnové straty pre futbal
Súčasný konflikt s Ruskom, ktorý sa začal vo februári 2022, mal na ukrajinský futbal ešte horší dopad ako vojna v Donbase. Na snímke je štadión Jurija Gagarina, poškodený ruskými leteckými útokmi, na ktorom hrával svoje domáce zápasy prvoligový tím Desna Černihiv. Zdevastovaný bol napríklad aj stánok FC Mariupol. Oba kluby sa po nedokončenej sezóne 2021/2022 odhlásili z ukrajinskej prvej ligy. Celky však majú otvorené dvere, aby sa v budúcnosti do najvyššej súťaže vrátili.
Highbury - symbol Arsenalu, teraz luxusné bývanie
Ikonický štadión Arsenalu Highbury bol otvorený v roku 1913, keď sa sem - do severného Londýna - presťahovali "Kanonieri" z južnej časti mesta, štvrte Woolwich. O najväčší rozvoj Highbury sa postaral slávny manažér Herbert Chapman v 30. rokoch 20. storočia, keď dal postaviť dve nové hlavné tribúny. V roku 2006 sa Arsenal presťahoval na moderný štadión Emirates a Highbury sa premenilo na obytnú štvrť s názvom Highbury Square.
Záhrada na mieste, kde vyrástol Arsenal
Okrem Highbury sa v Londýne nachádzajú aj oveľa staršie pamiatky Arsenalu. Krátko po založení klubu v roku 1886 hral Arsenal na ihrisku s názvom Invicta Ground vo Woolwichi, neďaleko kráľovskej zbrojnice Royal Arsenal, kde sa tím formoval. Invicta Ground však slúžil ako domáci štadión tímu len niekoľko rokov na začiatku 90. rokov 19. storočia. Potom na jeho mieste vyrástla obytná zástavba. Dodnes sú však viditeľné terasy v záhradách miestnych domov - bývalé tribúny jedného z prvých domovov "Kanonierov".
