Son Heung-Min (Južná Kórea)
Najväčšia hviezda súčasného ázijského futbalu má Južnú Kóreu dotiahnuť po dlhých desaťročiach k zlatej medaile. Táto krajina síce dlhodobo patrí medzi favoritov, ale víťazom Ázijského pohára sa stala len dvakrát, aj to ešte v rokoch 1956 a 1960.
Počas tohto tisícročia bola trikrát tretia, raz prehrala finále a naposledy skončila už vo štvrťfinále. Son je kapitánom a lídrom tímu, očakávajú sa od neho góly. Potrebuje odohrať ešte dvadsať zápasov, aby bol hráčom s najvyšším počtom štartom za svoju krajinu a na pozíciu najlepšieho strelca mu chýba devätnásť zásahov.
Takefusa Kubo (Japonsko)
Stále iba 22-ročný japonský krídelník bol považovaný za veľký talent svetového futbalu, preto si ho vybral Real Madrid, ale v áčku nedostal až toľko príležitostí, ako by si predstavoval. Po niekoľkých hosťovaniach nakoniec zakotvil v konkurenčnom Reale Sociedad a nemohol spraviť lepšie.
Skvelý mal najmä úvod aktuálneho ročníka, ale dlhodobo ukazuje svoje kvality. Doposiaľ zaznamenal šesť ligových gólov a tri asistencie, mal by prekonať zápis z predošlej sezóny (9+4). Už dlhšie sa špekuluje o prestupe na známejšiu adresu.
Mehdi Taremi (Irán)
Hoci iránsky tím na papieri veľmi neohúri, v ofenzíve má dva "diamanty". Prvým z nich je Taremi, ktorý dlhodobo patrí medzi najlepších strelcov Európy, ale často je prehliadaným hráčom. V roku 2019 ho z katarskej Al-Gharafa kúpilo portugalské Rio Ave a hneď po sezóne sa presunul do Porta, za ktoré počas 114 zápasov strelil 61 ligových gólov, k tomu pridal ďalších desať v Lige majstrov.
Posledné dva ročníky mal aspoň dvadsaťgólové (20 a 22). Štyrikrát po sebe sa dostal do najlepšej zostavy sezóny v portugalskej lige, dvakrát bol jej najlepším strelcom. Získať by ho chcel milánsky Inter.
Kim Min-Jae (Južná Kórea)
Tak ako sa Južná Kórea spolieha na Sona vpredu, rovnako veľké očakávania sú od Kima vzadu. Stopér sa vypracoval na jedného z najlepších obrancov sveta. Počas cesty Neapolu k titulu bol prakticky neomylný, rovnako dobre hrá aj v súčasnosti za Bayern.
O jeho dôležitosti svedčí aj fakt, že ponúka veľké skúsenosti. Ako jediný člen defenzívy nastupuje mimo rodnej krajiny až na jednu výnimku. Je ňou 19-ročný Kim Ji-Soo, ale ten pôsobí iba v rezervnom tíme Brentfordu. Jeho nominácia je o to prekvapivejšia, že doposiaľ za seniorský národný tím nenastúpil ani raz.
Kaoru Mitoma (Japonsko)
Japonsko chce vyhrať svoj piaty titul na Ázijskom pohári a zlepšiť posledné dva ročníky, keď najskôr vypadlo vo štvrťfinále a naposledy prehralo finále proti Kataru. Výraznou mierou by k tomu mal pomôcť šikovný krídelník Brightonu, ktorý bol spájaný s prestupom do Manchestru City, ale je tu jeden problém.
Mitoma momentálne nie je zdravotne v poriadku. Podľa trénera De Zerbiho, ktorý vedie jeden z najsympatickejších tímov Premier League, by nemal do hry zasiahnuť zhruba mesiac. Dvadsaťšesťročný futbalista nehral za Brighton od 21. decembra, keď predčasne odstúpil z duelu s Crystal Palace. De Zerbi si na prelome rokov nebol istý, či sa stihne zotaviť a hrať na turnaji.
Hwang Hee-Chan (Južná Kórea)
Nevysoký útočník prežíva skvelú sezónu v drese Wolverhamptonu. Počas dvadsiatich odohraných zápasov strelil už desať gólov a len dva zásahy potrebuje, aby vyrovnal svoj životný ročník 2016/17, v ktorom skóroval dvanásťkrát za Salzburg. Okrem toho má na konte aj tri ligové asistencie a ďalší zásah pridal v Ligovom pohári.
Spoločne so Sonom bude táto dvojica postrachom každej defenzívy. Hwang sa však potrebuje v národnom mužstve rozstrieľať o čosi viac, keďže počas šesťdesiatich odohraných stretnutí vsietil pomerne nízky počet gólov - 12.
Sardar Azmoun (Irán)
Irán takisto pomýšľa na zisk zlata, ktoré by bolo štvrté v histórii a prvé od roku 1976. Odvtedy sa zrodili štyri tretie miesta, naposledy z toho bolo semifinále. Okrem Taremiho bude veľkou výzvou pre defenzívy súperov aj Azmoun hrajúci za AS Rím.
Ten je so 49 gólmi tretím najlepším strelcom histórie národného tímu. Prvého asi nedobehne, keďže ním je legendárny Ali Daei (108), ale druhý Karim Bagheri má 50 zásahov. Samotný Azmoun posledné dve sezóny odohral za Bayer Leverkusen, predtým ho sledovali diváci v Rusku.
Takehiro Tomijasu (Japonsko)
Japonská defenzíva disponuje viacerými talentovanými hráčmi pôsobiacimi v menších kluboch. Najvýraznejšie z nich vyniká krajný bek hrajúci za Arsenal. Hoci sa s jeho menom spájajú možnosti hosťovania či dokonca prestupu, vyzerá to na zotrvanie na Emirates Stadium.
Tomijasu počas prebiehajúceho ročníka chvíľu laboroval so zdravotnými problémami, ale odohral slušných trinásť stretnutí Premier League (1+1) a päťkrát hral v skupinovej fáze Ligy majstrov. Za október dokonca dostal podľa hlasovania fanúšikov cenu najužitočnejšieho hráča Gunners.
Lee Kang-In (Južná Kórea)
Kreativitu do stredu poľa prináša mladý stredopoliar z francúzskeho PSG, kde počas leta prestúpil po kvalitných výkonoch v drese Malorky. Doposiaľ nastúpil vo všetkých súťažiach na šestnásť stretnutí s bilanciou troch gólov a dvoch asistencií.
S mužstvom sa rozlúčil gólom do siete Toulouse, ktorý bol v súboji o domáci Superpohár víťazný. Lepšie sa na reprezentačnú akciu, ako ziskom prvej trofeje v aktuálnom pôsobisku, ani nemohol nabudiť.
Wataru Endō (Japonsko)
Má iba 30 rokov, napriek tomu je druhým najstarším hráčom v japonskom tíme a takisto kapitánom. Nie je náhoda, že si ho v lete vybral do Liverpoolu tréner Klopp, ktorý si ho nevie vynachváliť.
Endō síce meria len 178 centimetrov, no okrem svojej primárnej pozície defenzívneho stredopoliara dokáže nastupovať aj ako stopér. Bývalý hráč Stuttgartu je veľmi dobre fyzicky vybavený a nesmierne kvalitný hráč do dôležitých súbojov v strede poľa, kde odvádza enormné množstvo, často neviditeľnej, roboty.