Práve v Bayerne dosiahol Élber vytúžené medzinárodné uznanie a stal sa jedným z najdôležitejších útočníkov svojej generácie. V životopise má štyri tituly v Bundeslige, primát majstra sveta klubov a úspech v Lige majstrov.

Teraz je Élber ambasádorom nemeckých majstrov, zúčastňuje sa na zápasoch a podujatiach na propagáciu značky klubu. Využíva pri tom všetky poznatky, ktoré získal v tíme, a to na upevňovanie vzťahov s investormi, sponzormi a fanúšikmi, ktorí ho stále považujú za veľký odkaz na jedno z najúspešnejších období celej histórie klubu.

V exkluzívnom rozhovore pre brazílsku mutáciu Flashscore Správ Élber hovorí o začiatkoch svojej kariéry, odchode z Brazílie vo veku len 18 rokov, malých treníc s trénerom Zagallom, brazílskom futbale v súčasnosti a lekciách, ktoré si môže jeho krajina pôvodu zobrať od Nemecka, ktoré sa stalo jeho novým domovom.

Do Európy ste odišli veľmi skoro, ešte pred dovŕšením 18 rokov. Máte nejaké výčitky?

"Nič neľutujem. Odišiel som v čase, keď som mal odísť. V Taliansku už boli etablovaní hráči s medzinárodnými skúsenosťami ako Careca, Aldair, Alemao a Dunga. Šanca prišla po tom, čo som sa stal najlepším strelcom na majstrovstvách sveta do 20 rokov v Portugalsku. Stalo sa to zo dňa na deň."

"Mojou myšlienkou bolo vrátiť sa do Londriny, ale došlo k dohode s Milánom, ktoré skrížilo rokovania. Tie už boli pokročilé s klubom vo Švajčiarsku. Hodnota transakcie bola milión amerických dolárov, čo bola najväčšia suma zaplatená za hráča odchádzajúceho z Brazílie, ktorý hrá v kategórii do 20 rokov. Nebolo veľmi bežné, aby takýto mladý hráč odišiel z Brazílie hrať do Európy."

Považujete sa za uznávanejšieho mimo Brazílie ako v nej?

"Určite. Celú svoju kariéru som strávil mimo Brazílie. Za Londrinu som odohral len tri alebo štyri zápasy, hral som viac v mládežníckom ako v seniorskom tíme. Nemal som možnosť hrať za tímy z Ria alebo Sao Paula. Dokonca si pamätám aj na jeden reprezentačný zápas, keď ma povolal Vanderlei Luxemburgo. Nebol si istý útokom a rozhodol sa pre Edilsona, ktorý bol v Brazílii známejší a mal by väčšiu podporu fanúšikov. Vtedy som si uvedomil, že moja konkurencia je väčšia, než som si predstavoval."

Bolo vaše pôsobenie v brazílskej reprezentácii kratšie, ako ste si mysleli?

"Áno, bolo to len 15 zápasov a dal som sedem gólov. Zagallo ma povolal prvýkrát. Stalo sa tak krátko po tom, čo pre nemeckú televíznu stanicu povedal, že v Brazílii hrajú desiatky takých hráčov ako ja, že môžem ísť na dovolenku, pretože za národný tím hrať nebudem."

"Odpovedal som, že je blázon, sotva ma pozná, že ani nesleduje zápasy Bundesligy. Prešiel mesiac a zavolal mi, aby som hral na Gold Cupe v USA, aby som bol súčasťou tímu, v ktorom boli Edmundo a Romário. Bolo to dobré mužstvo. Moje pôsobenie v reprezentácii bolo krátke, ale strelil som góly.

Ľutujete niečo v súvislosti s touto udalosťou?

"Vôbec nič. Už len to, že som bol v národnom tíme, bolo skvelé. Bolo tam veľa zvučných mien a bol som veľmi rád, že si ma zapamätali."

K nominácii na majstrovstvá sveta v roku 2002 vám chýbalo málo, že?

"Áno, zúčastnil som sa všetkých kvalifikačných zápasov. Zostávali dva stretnutia a boli to menej náročné duely, ale Bayern Mníchov ma nepustil. Felipao mi zavolal a povedal, že som svoju šancu premrhal a že národný tím sa s Bayernom nespojí, aby situáciu vyriešili. Nemohol som ísť bez súhlasu klubu, ktorý mi platil mzdu. Nevedel som, kto má pravdu. Nakoniec bol povolaný Luisao, strieľal góly a využil príležitosť naplno."

Navrhli ste Neymara Bayernu aj v čase, keď bol ešte nádejným hráčom Santosu?

"Áno. Išiel som sa pozrieť na juniorský futbalový turnaj Copa Sao Paulo. Neymar mal 15 alebo 16 rokov a už hral dobre medzi staršími hráčmi. Rozprával som sa o ňom s riaditeľmi Bayernu, ale jasne som im povedal, že by bolo ťažké ho kúpiť, pretože po ňom už túžili iné tímy a on už dobre zarábal. Netrvalo dlho a podpísal zmluvu s Barcelonou."

"Politika Bayernu bola, že nepodpisoval zmluvy s hráčmi mladšími ako 18 rokov, najmä nie z cudzích krajín. Tu v Nemecku sa na takúto situáciu nehľadí dobre. Nie je súčasťou klubovej filozofie priviesť mladého športovca do úplne iného sveta, spolu s jeho rodičmi a s veľkým rizikom, že to nebude fungovať."

"Je to situácia, ktorá je nemeckou spoločnosťou odsudzovaná - aby ste zobrali takého mladého športovca z menej rozvinutej krajiny, len aby pre vás pracoval. Ideálne je, aby mal aspoň 18 rokov, pod touto hranicou sa biznis nerobí."

Prečo si myslíte, že sa vám v Nemecku tak darilo?

"V Brazílii som strávil v mládežníckych kategóriách len krátky čas, do Európy som odišiel veľmi skoro. Keď som prišiel do Milána, požičali ma do Grasshopperu, švajčiarskeho klubu, ktorý hrá podobný štýl futbalu ako Nemecko. Vo Švajčiarsku som strávil tri roky a potom som sa vrátil do Talianska na predsezónnu prípravu s AC Miláno. To zdokonalilo moju hru a prišiel som lepšie pripravený, keď som prestúpil do nemeckého futbalu."

(poznámka: Elber strelil 44 gólov v 96 zápasoch za Stuttgart pred prestupom do Bayernu, kde strelil 139 gólov v 266 dueloch)

Aká je vaša úloha v Bayerne?

"Som ambasádorom značky Bayern Mníchov na celom svete, pracujem v kancelárii vo vnútri klubu a reprezentujem ho pred sponzormi a fanúšikmi. Túto prácu vykonávajú aj ďalší hráči ako Claudio Pizarro, Paulo Sergio a Zé Roberto. Organizujem podujatia a zúčastňujem sa na nich. Som prítomný na všetkých domácich zápasoch, chodím do lóží sponzorov a hostí, cestujem na zápasy Ligy majstrov a mám na starosti nadväzovanie kontaktov."

Máte ešte nejaké iné zamestnanie?

"Vďaka Bohu, nie. Neexistuje lepšia práca, než je tá moja. Nemám záujem byť promotérom alebo trénerom, bolela by ma z toho hlava. Som na správnom mieste a ťažím z toho, že som komunikatívny a rád hovorím o klube, ktorý som šesť rokov hájil a veľa s ním vyhral. Je pre mňa potešením odovzdávať tieto vedomosti a skúsenosti, ktoré som získal na ihrisku Bayernu. Ambasádorom som od roku 2016, keď som už žil v Brazílii. Klub ma zavolal, aby som bol bližšie, dnes žijem v Nemecku. Keď som manželke povedal o pozvaní, nerozmýšľala, kým ho prijala."

Čo by ste odkázali mladým športovcom, ktorí odchádzajú do Európy v mladom veku?

"Prvá vec je naučiť sa jazyk. Ak sa ho naučia, budú lepšie rozumieť tomu, čo hovoria hráči a tréneri, lepšie pochopia veci, prečo sa dejú, ako sa dejú. To veľmi pomáha. Musíte byť ochotní tvrdo pracovať. Nemôžete si myslieť, že sem prídete a budete učiť ostatných, ako majú hrať, musíte sa dostať do ich systému. Je možné, že sa hráčovi cnie za domovom a chce sa vrátiť na miesto, kde mu "lichotia" a kde ho všetci poznajú. To sa v Európe nestane."

Napríklad Vinícius bol trpezlivý, prišiel pokojne, tvrdo pracoval, rovnako ako Rodrygo. Trpezlivo čakali na svoje príležitosti, v Reale Madrid hrali v "béčku", kým sa dostali do prvého tímu. Keď sa tak stane, šanca ukázať svoj talent a presadiť sa v klube je väčšia. Ak si myslíte, že budete nastupovať v základnej zostave bez toho, aby ste vedeli, že budete musieť chvíľu sedieť na lavičke, tak je lepšie zostať v Brazílii."

Myslíte si, že veľa mladých odchádza do Európy skôr, než by mali?

"Veľmi to závisí od chlapca, jeho hlavy, rodiny a podpory, ktorú má. Ak má poctivého agenta, bude ho dobre sprevádzať a bude sa správne vyvíjať. Nie je ľahké priviesť mladíka do iného sveta. Je to iný spôsob hry, iný jazyk, žiadni kamaráti, takýto prestup zahŕňa veľa vecí. Nie je to len o hraní futbalu, sú s tým spojené aj ďalšie veľmi dôležité záležitosti."

Chýbajú Brazílii prvotriedni útočníci?

"Dnešný futbal už nie je toľko o klasickej deviatke. Systém hry sa veľmi zmenil, máme stredových útočníkov, ktorí sa nepohybujú v šestnástke, ale po stranách ihriska. V Európe je zriedkavé nájsť tradičnú deviatku."

Myslíte si, že brazílska liga v 90. rokoch bola lepšia ako Bundesliga? Kedy prekonala brazílsku súťaž?

"Je ťažké ich porovnávať, sú to odlišné spôsoby hry, dve veľmi súťaživé súťaže. Tí v Brazílii, ktorí vidia, ako Bayern Mníchov postupne získava tituly v Nemecku, si možno predstavujú, že tu je to jednoduchšie. Ale Bayern je tím, ktorý sa na to pripravoval, ktorému sa darí už roky."

"Keď predáme jedného hráča, kúpime iného, aby sme zachovali náš herný plán. Každú sezónu sa zmení len niekoľko kusov, čo uľahčuje nováčikom integráciu do systému a filozofie práce. Brazília nemá ľahkú súťaž, nad ostatnými máme Palmeiras a Flamengo a je ťažké povedať, ktorý je najlepší."

Čo sa môže Brazília naučiť od Nemecka v rovine organizácie klubov, ligy a ďalších vecí?

"Myslím si, že Brazília sa v niektorých aspektoch zlepšuje, ale to, čo naozaj robí rozdiely, je oblasť marketingu. Tá generuje veľké príjmy. Známeho hráča nemôžete platiť len z predaja vstupeniek. Potrebujete silný marketing. Klub musí spolupracovať so sponzormi v obojstranne výhodnom vzťahu."

"Tu v Nemecku spoločnosti investujú, pretože oni z toho majú profit, klub tiež vyhráva a získava, bývalí hráči z toho taktiež ťažia, je to výhodná kombinácia pre všetky strany. Každý je spokojný s prezentáciou svojej značky. Brazília v tomto zmysle pokročila, ale stále má kam rásť."

"Z hľadiska organizácie má Nemecko nepochybne oveľa pozitívnejší scenár. Štadióny sú vždy plné, na lístky na zápasy Bayernu sa čaká v niekoľkomesačných radoch. To dáva hráčom pocit istoty, pretože vedia, kedy a ako sa turnaje začnú a skončia. Aj v tomto ohľade má Nemecko pred Brazíliou výhodu."

Čo je podľa vás potrebné urobiť pre ďalšiu demokratizáciu Bundesligy?

"Je to niečo veľmi potrebné a máme veľký problém zahŕňajúci finančnú otázku. Ak ju porovnáte s anglickou alebo španielskou ligou, rozdiel je obrovský. Tímy, ktoré sa práve prebojovali do najvyššej súťaže v týchto krajinách, zarábajú rovnaké peniaze ako Bayern, niekoľkonásobný majster krajiny. Ak by Bundesliga mala viac prostriedkov, bol by väčší záujem o to, aby sa viac peňazí rozdelilo medzi menšie kluby, čím by vznikla oveľa zaujímavejšia súťaž."

"Pre menšie kluby v Nemecku je ťažké držať krok s Bayernom, ktorý je každý rok v Lige majstrov a bojuje o tituly. Ich súperi naozaj zaostávajú. Je potrebné nájsť spôsob, ako menším klubom viac pomôcť. Nemecký futbal musí doháňať svojich súperov, ktorí sú 10 alebo 15 rokov pred nami, tým, že berie tímy na predsezónne tréningové kempy do Ázie a USA."

"Máme pred sebou dlhú cestu, musíme tu povzbudiť kluby, aby brali zápasy na iné kontinenty, aby sa prezentovali pre iné publikum a prilákali viac sponzorov."

Bolo by pre nemecký futbal zaujímavé, keby Bayern získal menej titulov?

"(Smiech). Snažíme sa, aby vyhrávali aj iní, ale oni nevyužívajú svoje šance. V Bundeslige by sme mohli byť na ešte lepšej úrovni, len sme zmenili trénera. Stratili sme veľa bodov, čo sa nestalo už roky. Dovolili sme ostatným klubom priblížiť sa k čelu, ale na ihrisku si musíte odviesť svoju časť práce."

"Hráči sa musia každý deň zobúdzať s vedomím, že potrebujú tvrdo pracovať, aby sme to dotiahli do konca sezóny a získali titul. Borussia Dortmund využila výhodu, priblížila sa k špičke a dokonca bola prvá. Keď ale prišlo na zápas o šesť bodov, myslím si, že na našom štadióne cítili tlak."

Páči sa vám myšlienka zahraničného trénera pri národnom tíme?

"Myslím si, že je to skvelé, ale musíte ho nechať pracovať. Nemôžete Ancelottiho odviesť z Realu Madrid a očakávať, že zo dňa na deň urobí zázrak, potrebuje čas na svoju prácu. Bol v Bayerne Mníchov, mal som tú česť pracovať s ním v Miláne, je to veľkolepý človek. Či sa mu to podarí, alebo nie, je iná otázka. V Brazílii máme kompetentného človeka, Abela Ferreiru, trénera Palmeirasu. CBF túto situáciu monitoruje a najme toho, koho bude považovať za najlepšieho."

A čo golf ako koníček?

"Po skončení kariéry som odišiel žiť do Londriny, kde je krásne golfové ihrisko. Každý deň som si chodil trochu zahrať a veľmi ma to bavilo. V Nemecku ho stále hrám, medzi bývalými hráčmi je veľmi rozšírený. Je ľahšie nájsť ich na golfových ihriskách ako v telocvičniach."

"Nie som z radov bláznov, ktorí sa snažia za každú cenu a v každej chvíli zlepšiť svoj rekord. Hrám pokojne, pre zábavu. Ak sa mi nedarí, vezmem si nemecké pivo a odpaľujem loptičku, kým nedosiahnem 18. jamku."