O plzenskej jari
"Strata na Slaviu a Spartu bola veľká, to si musíme priznať. Mali sme veľké výkyvy, niektoré zápasy sme nezvládli výsledkovo ani herne, ako napríklad duel v Zlíne alebo potom pohárový v Karvinej. Musíme sa vyvarovať týchto zbytočných strát proti papierovo slabším tímom a byť konzistentnejší, pretože práve to potom rozhoduje o titule. Zápasov je toľko, že len tie vzájomné väčšinou o titule nerozhodnú."
O úlohe lídra
"Pamätám si časy, keď to bolo naopak a bol som najmladší, čas letí. S úlohou lídra som sa zžil, najstarší som bol aj posledné tri roky v Belgicku. Počas kariéry som mal možnosť stretnúť veľa hráčov, ktorí boli lídrami, či už to bolo v reprezentácii alebo predtým v Plzni, keď sme zažili skvelú éru. Snažím sa zostať autentický a sám sebou, ale vnímam aj podnety od ľudí, ktorých som počas kariéry stretol."
Podcast s Patrikom Hrošovským
O mladej generácii futbalistov
"Sú odvážnejší. Keď to vezmem z osobného pohľadu, ja som sa kedysi bál niečo povedať, po tréningu som hneď zobral lopty, aby všetko bolo, ako má byť. Dnes je to už iné, je aj veľa ľudí okolo tímu, takže servis je úplne iný, mladí hráči toho nemusia toľko robiť. Na druhej strane je to dobré v tom, že majú vyššie sebavedomie, toľko nad týmito vecami nerozmýšľajú."
O medzinárodnej šatni v Plzni
"Futbal je dnes oveľa multikultúrnejší, mení sa. Keď to porovnám s mojím pôsobením v Belgicku, aj tam boli hráči z celého sveta - z Južnej Ameriky, Japonska a Južnej Kórey. Tu je pre mňa adaptácia jednoduchšia, pretože človek stretáva rôzne mentality a typy ľudí. Pre cudzincov je to veľká šanca hrať v Európe.
Fungovanie kabíny je úplne iné, pretože keď bola česko-slovenská, mali sme všetci podobnú mentalitu. Dnes však svetové kluby majú medzinárodné šatne, keď si vezmeme Real Madrid, ten pôvodne nemal hráčov v španielskej nominácii na MS, čo bolo pred pár rokmi nepredstaviteľné. Je to trend a my sa ho snažíme nasledovať."
O výchove technických futbalistov v Česku
"Jedna vec je odvaha, druhá vec je vyhodnotiť mieru rizika a tretia vec je potom technická kvalita. Keď to porovnám, práve v Genku bola jedna z najlepších akadémií v Belgicku, každý rok nám prichádzalo päť hráčov z mládeže a mali kvalitu na to, aby boli konkurencieschopní.
To je dané výchovou, takže v tomto smere je v Česku veľký priestor na zlepšenie. Sám mám malého syna, ktorý je už futbalový fanatik, hrá ho a už sa aj zapojil do mládeže Viktorie, takže z tohto pohľadu ma to tiež zaujíma. Chcem pre neho to najlepšie, je to jedna z tém, nad ktorými premýšľam."
O konci v reprezentácii
"Cítil som, že už je asi najlepší čas. Bolo to vlastne v čase, keď sme hrali play-off o MS, hovoril som si, že by bolo nádherné sa tam dostať. Žiaľ, nepodarilo sa to, uzavrela sa aj kapitola trénera Calzonu, ktorý bol s nami tri roky. Cítil som, že som mal svoju rolu, bol som za Stanom Lobotkom, čo je svetový hráč.
Tréner to mal nastavené tak, že buď ja alebo on, takže keď bol k dispozícii, bolo to pre mňa ťažké. Rozhodol som sa, že pre mladších hráčov by bolo dobré, aby sa od neho učili. Pre mňa je už lepšie sústrediť sa na klub a mať napríklad aj voľný víkend počas reprezentačnej prestávky pre rodinu."
O Calzonovi
"Hodnotím to ako veľmi pozitívny krok. Bola to iniciatíva Mareka Hamšíka, ktorý s ním spolupracoval v Neapole, kde pôsobil ako asistent. V momente, keď sa to udialo, hľadali sme nový systém a on sa rozhodol veľa vecí zmeniť. Určil, ako sa budeme prezentovať, aké sú svetové trendy, ako by to malo vyzerať.
Samozrejme, kvalita nás ako hráčov a tímu je jedna vec, ale jednoducho sme uverili jeho systému a dokázali sme sa tak často aj presadiť. Samozrejme, výsledky sa niekedy nedostavili, pretože je to aj o kvalite, aktuálnej forme, zraneniach a podobne, ale ten systém, ktorý nastavil, bol podľa mňa dobrý."