EXKLUZÍVNE: Prvý Messiho tréner v žiakoch Barcy spomína. Stále ho vidím ako dieťa, hovorí

Na tohtoročných majstrovstvách sveta už stihol streliť päť gólov v dvoch zápasoch, prekonal doterajší absolútny rekord Nemca Miroslava Kloseho (16 gólov) a vylepšil nové maximum o dva zásahy. Messi ďalej píše nové kapitoly príbehu, ktorý sa už zdal byť bez ďalších prekvapení.

Pochopiť skutočnú podstatu hviezdy, ktorá dnes vedie Argentínu za ďalším triumfom na svetovej scéne, však znamená vrátiť sa o viac ako 25 rokov späť. Vtedy bol Leo ešte Lio, nenosil kapitánsku pásku v národnom tíme, nemal žiadne Zlaté lopty ani trofeje vo vitríne. Bol to len trinásťročný chlapec z Rosaria s obrovským snom a rovnako veľkou prekážkou.

Do Barcelony prišiel v roku 2000 v sprievode svojej rodiny. Jeho príbeh sa stal legendárnym aj vďaka improvizovanej zmluve podpísanej na servítke v reštaurácii pri prvom stretnutí. Táto servítka bola v roku 2024 vydražená za 890-tisíc eur. Jednoducho dôkaz toho, že nebolo času nazvyš. Už vtedy bolo jasné, že je výnimočný.

Za týmto symbolickým gestom sa však skrývalo oveľa zásadnejšie rozhodnutie. Barcelona mu neponúkala len možnosť hrať futbal, ale zároveň prevzala zodpovednosť za lekársku starostlivosť, ktorú vzhľadom na svoje rastové problémy potreboval. Aby sa stal hráčom, o akom sníval, musel Messi zostať práve tam.

Voľba však nebola jednoduchá. Rodina si na nový život v Katalánsku ťažko zvykala, až sa v jednom momente vrátila späť do Argentíny. Leo zostal. Po boku otca Jorgeho, kľúčovej postavy jeho osobného aj športového rastu. Rozhodnutie, ktoré navždy zmenilo jeho príbeh aj dejiny futbalu.

V La Masii privítal uzavretého chlapca, ktorý sa ocitol ďaleko od domova, práve Llorens. Prvý tréner Blaugranas, ktorý viedol dieťa, z ktorého sa stal jeden z najväčších futbalistov histórie. Pre niektorých dokonca ten úplne najväčší.

"Prvé, čo ma na Leovi zaujalo, bola koncentrácia, s akou hral a trénoval. Do každého dotyku s loptou, v každom okamihu bol vždy maximálne sústredený a pozorný ku všetkému," spomína súčasný tréner ženskej katalánskej reprezentácie.

Vlastnosť, ktorá sa dnes javí ako prvý náznak toho, čím sa Messi mal stať. Ani tí, ktorí ho trénovali každý deň, si však nedokázali predstaviť takúto kariéru.

"Úprimne, nikdy som si nemyslel, že dosiahne to, čo dosiahol. Osem Zlatých lôpt, takmer tisíc gólov, všetky tie trofeje," priznáva Llorens s úprimnosťou. Človek, ktorý pozná talent, pretože ako tréner ženského tímu Barcy priviedol späť domov Alexiu Putellasovú a dal Aitane Bonmatíovej šancu debutovať v A-tíme.

Ten chlapec však už vtedy mal niektoré črty, ktoré ho sprevádzali celú kariéru. Mimo ihriska bol úplne iný ako hráč, ktorý neskôr ohromil svet.

Bol hanblivý, introvertný, okolo seba mal len úzky okruh ľudí. "Mimo ihriska to bol veľmi hanblivý chlapec s veľmi malým počtom priateľov. Mal špeciálne puto s Diongom Mendym," spomína Llorens.

Leo, Diong a otec Jorge

Mendy bol ďalší mladý talent, ktorý prišiel z ďaleka (zo Senegalu), s ktorým Messi nadviazal výnimočný vzťah. Dvaja cudzinci, ktorí sa v osamelosti nového prostredia stali oporou jeden druhému. Nielen mimo ihriska, ale najmä na ňom. Leo tvoril a Diong dával góly.

V istom bode sa však ich cesty rozišli. Mendy, hoci bol najlepším strelcom tímu a Messiho útočným parťákom, musel čeliť ťažšiemu osudu. V 17 rokoch prišiel o otca a musel sa viac sústrediť na rodinu, čo znamenalo obetovať časť cesty, ktorá ho mohla posunúť ďalej.

Messi mal naopak vždy po boku otca Jorgeho, kľúčovú postavu, ktorá mu umožnila sústrediť sa na futbal a pokračovať v ceste, ktorú začal v La Masii.

"Príchod do Barcelony nebol jednoduchý. Rodina mala problémy s adaptáciou na nový život a objavili sa pochybnosti, či v meste zostať. V jednom momente sa dokonca rozhodli vrátiť do Rosaria. Ale Leo chcel zostať s otcom," potvrdzuje Llorens.

Sám talent by však nestačil a podľa katalánskeho trénera rozhodovalo najmä to, že sa nikdy neuspokojil s málom. "Jednou z jeho kľúčových vlastností je večná nespokojnosť so sebou samým. Chce byť dokonalý vo všetkom, čo robí. Vždy od seba vyžaduje dvesto percent," približuje jeho dávny kouč.

Táto mentalita sprevádza Messiho dodnes a zázračné dieťa z La Masie premenila na hráča, ktorý získal osem Zlatých lôpt, titul majstra sveta a prakticky všetky trofeje, na ktoré si len spomeniete. 

Pri pohľade na takúto neopakovateľnú kariéru ani jeho prvý tréner neskrýva úžas. "Očakávania boli vysoké, ale nie také, že zájde až tam, kam sa dostal. Ani v tých najdivokejších snoch by som si niečo také nedokázal predstaviť."

Jediný skutočný dedič Diega

Messi totiž dosiahol také výšiny, že je jediným hráčom, ktorý sa môže porovnávať s legendárnym krajanom Diegom Armandom Maradonom. Dvaja Argentínčania, dve rôzne éry, dve legendy, ktoré prešli Barcelonou.

"V mnohých ohľadoch sú si podobní," porovnáva Llorens. "Maradona sa pohyboval vo viacerých priestoroch na ihrisku a všetko zvládal dokonale, aj keď hral v oveľa tvrdšom futbale, kde bolo oveľa viac ostrých zákrokov," namieta.

Messi má podľa neho naopak jasnejšie danú pozíciu. "Často začína vpravo a sťahuje sa do stredu. To, čo však majú spoločné, je ľahkosť, s akou robia správne rozhodnutia v útočnej tretine ihriska, schopnosť rozhodovať zápasy v kľúčových momentoch."

Leo stále udivuje, stále strieľa góly a stále dáva snívať celej Argentíne a jej fanúšikom o obhajobe titulu. A predsa v očiach tých, ktorí ho poznali ešte predtým, než sa stal tým veľkým Messim, je stále niečo z toho chlapca, ktorý prišiel do Barcelony pred viac ako 25 rokmi.

"Stále ho vidím ako dieťa. V mojej hlave nikdy nevyrástol, aj keď už uplynulo toľko rokov... Aj dnes, keď si naňho spomeniem, prvý obraz, ktorý sa mi vybaví, je vždy ten jeho detský," usmeje sa Llorens.

Možno má pravdu. Pre pochopenie všetkého, čo v Messiho kariére nasledovalo, nemožno zabudnúť na jeho hanblivosť, schopnosť sústrediť sa na každý dotyk s loptou a hlad po zlepšovaní každý deň. Práve v tom je vysvetlenie neopakovateľnej kariéry. "Všetci mu za to musíme byť vďační," hovorí jeho niekdajší tréner.

Jordánsko – Argentína (nedeľa, 04:00)