Jeho meno okamžite evokuje obraz bleskových šprintov po krídle, podmanivých kľučiek, charakteristickej čelenky držiacej zapletené vrkoče a jedinečnej nepredvídateľnosti, ktorá dokázala fanúšikov zároveň nadchnúť aj privádzať do zúfalstva. Svoje o tom vedia napríklad priaznivci Arsenalu.
Kariéra útočníka z Pobrežia Slonoviny, ktorá viedla z Abidžanu cez Francúzsko a Premier League až k bezhraničnej láske rímskych fanúšikov, bola jazdou plnou emócií, dynamických prienikov s loptou pri nohe a nezabudnuteľných gólov.
Dnes Gervinho v rozhovore pre Flashscore spomína na svoju futbalovú cestu s pokojom človeka, ktorý vie, že vo futbale druhej dekády 21. storočia zanechal nezmazateľnú stopu. Začína pritom tým najvýznamnejším momentom, o ktorom sníva každý hráč už od detstva, keď bosý kope do lopty v uliciach svojej krajiny – úspechom v drese národného tímu.
Zlatá generácia a africký triumf
Pobrežie Slonoviny bolo dlhé roky považované za veľkého smoliara afrického futbalu. Zlatá generácia nabitá talentom, od Didiera Drogbu až po bratov Yayu a Kola Tourého, pravidelne stroskotávala tesne pred cieľom. Vo štvrťfinále skončila v roku 2010 aj 2013, v roku 2012 prehrala vo finále po penaltovom rozstrele so Zambiou.
Medzitým krajinu zasiahla krvavá občianska vojna, počas ktorej zohral futbal významnú úlohu pri zjednocovaní spoločnosti. Zlom prišiel až počas magickej noci v meste Bata v Rovníkovej Guinei v roku 2015. Finále proti Ghane prinieslo dramatický súboj, o ktorom rozhodla až nekonečná penaltová lotéria. Pobrežie Slonoviny v ňom napokon zvíťazilo 9:8, pričom rozhodujúci pokutový kop premenil paradoxne brankár Boubacar "Copa" Barry.
Gervinho, ktorý patril na turnaji medzi kľúčové postavy a strelil dva góly vrátane jedného v semifinále proti Konžskej demokratickej republike, si na tieto chvíle spomína s rovnakými emóciami dodnes.
"Zisk Afrického pohára národov v roku 2015 bol kľúčovým momentom mojej kariéry, jednoznačne tým najvýznamnejším. Získať takúto cennú trofej s reprezentáciou je niečo na nezaplatenie. Ani si neviete predstaviť radosť a obrovskú hrdosť, ktoré sme cítili. Je to okamih, ktorý zostane navždy v mojej pamäti. Zároveň to bol zásadný míľnik, skutočné oslobodenie, pretože po tejto trofeji sme túžili celé roky," spomína.
"Mali sme neuveriteľne silný národný tím, na papieri najlepšie mužstvo v Afrike, no v rozhodujúcich momentoch Afrického pohára národov sme zakaždým zlyhali. Keď sa nám to napokon podarilo, bol to splnený sen," pokračuje.
Muž, ktorý ho formoval: puto s Rudim Garciom
V modernom futbale, pre ktorý sú typické časté prestupy a neustále zmeny na trénerských postoch, je len zriedkavé nájsť také dlhodobé profesionálne aj ľudské partnerstvo, aké spájalo Gervinha s Rudim Garciom.
Francúzsky tréner bol pre reprezentanta Pobrežia Slonoviny oveľa viac než len koučom. Predstavoval pre neho pevný bod a sprevádzal ho viacerými etapami európskej kariéry. Medzi oboma mužmi sa postupne vytvorilo silné puto založené na vzájomnej dôvere. Pretrvalo napriek meniacim sa klubovým dresom aj futbalovým destináciám.
Vychoval ho v Le Mans, doviedol k vrcholnej forme v Lille a neskôr si ho priviedol aj do búrlivej atmosféry rímskeho Stadio Olimpico, kde mu zveril významnú úlohu v ofenzíve po boku hráčov, akými boli Edin Džeko, Mohamed Salah či Francesco Totti.
"Rudi ma viedol v troch rôznych kluboch – Le Mans, Lille a AS Rím. Je prirodzené, že táto spoločná cesta medzi nami vytvorila veľmi silné, takmer výnimočné puto. Vždy vedel, ako so mnou pracovať. Bol to tréner, ktorý zo mňa dokázal dostať maximum viac než ktokoľvek iný," hovorí Gervinho.
"Keď sa nad tým zamyslím, najlepší futbal som hral práve pod jeho vedením. Nie je to len otázka taktiky, ale predovšetkým vzájomnej dôvery. Aj dnes nás spája veľmi silný vzťah," prezrádza.
Zázrak LOSC a útočné trio snov
Tím Lille zo sezóny 2010/2011 je dodnes považovaný za jedno z najatraktívnejších a najpôsobivejších mužstiev novodobej histórie Ligue 1. Mužstvo, ktorému sa podarilo senzačne získať ligový titul aj triumf vo Francúzskom pohári, predvádzalo futbal vo vysokom tempe a na ihrisku doslova tancovalo.
Veľkú zásluhu na úspechoch mal útočný trojzáprah, v ktorom Gervinhove dynamické prieniky a streleckú efektivitu Moussou Sowa dopĺňal výnimočný talent mladého Belgičana, ktorý bol predurčený zažiariť na najprestížnejších európskych scénach – Edena Hazarda.
"S Edenom som si futbal nesmierne užíval. A som presvedčený, že aj on si užíval hru po mojom boku, aj preto, že v tom období som podával výkony na najvyššej úrovni," spomína Gervinho.
"Spolu s Moussom Sowom sme vytvorili útočné trio mimoriadnej kvality. Výborne sme sa dopĺňali a na ihrisku sme si rozumeli takmer naslepo. Vďaka zisku ligového titulu a Francúzskeho pohára sme v tom roku zanechali vo Francúzsku výraznú stopu. Boli sme nezastaviteľní," dodáva s úsmevom.
V tieni Kolosea: Totti a Rím
Po pôsobení vo Francúzsku a dvojročnej anabáze v Anglicku zamieril do Serie A. Rím patrí medzi mestá, ktoré žijú futbalom s mimoriadnou vášňou – buď vás úplne pohltí, alebo vás vynesie na piedestál.
Gervinhovi stačilo len málo času, aby sa stal miláčikom fanúšikov na tribúne Curva Sud. Jeho dynamické prieniky z pozície ľavého krídelníka v rozostavení 4-3-3, ktoré akoby Rudi Garcia vytvoril presne pre jeho prednosti, pravidelne narúšali takticky disciplinované talianske obrany a prinášali do hry prvok tvorivej nepredvídateľnosti.
No hrať za AS v tých rokoch znamenalo predovšetkým deliť sa o kabínu s mužom, ktorý sa viac než ktokoľvek iný približoval statusu skutočného "ôsmeho kráľa Ríma". Až tak, že keď sa Gervinha opýtajú na najlepšieho spoluhráča, akého kedy mal, odpoveď prichádza bez zaváhania.
"Jednoznačne Francesco Totti, kapitán. Bol to jednoducho výnimočný hráč, úplne v inej lige. V Ríme som si s ním futbal nesmierne užíval, na ihrisku sme si rozumeli prirodzene. Okrem toho, že bol na ihrisku šampiónom, chcem povedať aj to, že Francesco je aj skvelý človek," hovorí.
Keď má pridať konkrétnu spomienku, len sa pousmeje, akoby ho vlastne zaplavilo príliš veľa príjemných momentov na to, aby si vybral jediný. "Je tam toľko skvelých spomienok, že je ťažké vybrať jednu. Isté však je, že som s ním prežil nádherné chvíle na ihrisku aj mimo neho. Spoločne sme sa bavili futbalom a zároveň sme dokázali baviť aj fanúšikov Ríma," dodáva.
Arsenal, vzťah s Wengerom a Premier League
V bohatom životopise Gervinha nechýba ani londýnska kapitola v drese Gunners. Do Arsenalu prišiel v roku 2011, keď ho Arsène Wenger výrazne chcel ako prvok nevyspytateľnosti do ofenzívy tímu. Jeho pôsobenie v Premier League sa však nieslo v znamení emócií a výkonnostných výkyvov.
Medzi fanúšikmi prevládal názor, že ide o hráča natoľko nepredvídateľného, až to miestami vyzeralo, akoby sám nevedel, aký bude jeho ďalší krok. "No treba povedať, že bolo veľmi málo obrancov, ktorí ma dokázali zastaviť, keď som bol v plnom behu a mal som svoj deň. Keďže som mal zriedka slabé zápasy, nepamätám si obrancu, ktorý by mi robil problémy. Prechádzal som cez nich kedy som chcel," upozorňuje.
V Anglicku sa často hovorilo o komplikovanom vzťahu s trénerom Arsenalu, ktorý mal prameniť z rozdielov v prístupe. Gervinho však dnes, s odstupom rokov, tieto tvrdenia zmierňuje a situáciu hodnotí s veľkou mierou jasnosti.
"V skutočnosti medzi nami nikdy nebol žiadny problém. Arsène Wenger je veľký profesionál. Je pravda, že tá iskra a výnimočné prepojenie, aké som mal s Rudim Garciom, sa uňho neopakovalo, no mali sme úplne normálny vzťah založený na profesionálnom rešpekte a klasickej vzájomnej dynamike," spomína.
Aj tento rok sa ako fanúšik tešil z ligovej trofeje Arsenalu. "Obrovská radosť, pretože tím už niekoľko sezón naháňal titul v Premier League. V posledných rokoch akoby nad ním visela akási kliatba. Často viedol tabuľku, no v rozhodujúcich momentoch zlyhal. To všetko je však už minulosť," hovorí.
Pobrežie Slonoviny, MS a život mimo ihriska
Samozrejme, v Gervinhovom rozprávaní nemohla chýbať ani zmienka o MS, s osobitným dôrazom na jeho národný tím a africký futbal. "Pobrežie Slonoviny má tím s veľmi talentovanými mladíkmi. Sú tam aj veteráni, ktorí ich vedú a odovzdávajú im skúsenosti. Ak budú hrať svoj najlepší futbal bez akýchkoľvek komplexov, môžu na týchto majstrovstvách sveta prekvapiť mnohých súperov," hovorí o svojej domovine.
"Mám pocit, že africký futbal napreduje rovnakým tempom ako európsky. Africké reprezentácie dnes dosahujú dobré výsledky aj proti najlepším futbalovým krajinám. Zároveň vidíme veľké množstvo hráčov z afrického kontinentu v popredných európskych ligách. V porovnaní s veľmi nedávnou minulosťou je však dnes menej skutočne veľkých hviezd," zamýšľa sa.
Hráčska kariéra krídelníka s čelenkou sa skončila v roku 2023 po posledných pôsobiskách v Číne, návrate do Talianska v drese Parmy, ako aj angažmánoch v Turecku a Grécku. Jeho vzťah k futbalu však zostáva silnejší než kedykoľvek predtým.
"Vlastním klub v tretej divízii v Pobreží Slonoviny a pôsobím pri reprezentácii do 17 rokov. Založil som aj štruktúru na manažment hráčov, aby som mohol prispieť a pomáhať mladým futbalistom," uzatvára.