Ako sám hovorí, jeho reprezentačná premiéra nedopadla podľa predstáv. Kello, ktorý má na konte 114 duelov v škótskej Premiership, bol hráčom domáceho Hearts, St. Mirrenu, litovského Kaunasu, rumunskej Astry Giurgiu, ale aj anglického Wolves či cyperského Limassolu. Za Slovensko chytal v medzištátnom dueli s Dánskom (prehra 1:2) i v kvalifikačnom súboji proti Andorre (výhra 1:0). V súčasnosti je trénerom brankárov v FC Košice.
Muža so 14 rokmi zahraničných skúseností sme sa pýtali na to, ako si pamätá na svoj debut v najcennejšom drese, čo hovorí na brankársky post v reprezentácii, kde vidí najväčšiu slabinu výberu talianskeho trénera, ale aj to, prečo bude dôležité byť trpezlivý.
Slovensko odohralo s Luxemburskom v samostatnej ére päť duelov, prehralo jediný. Pri porážke ste boli aj vy, keď ste nastúpili v 77. minúte a inkasovali päť minút po príchode. Zároveň to pre vás znamenalo debut v reprezentácii. Hralo sa za hustej hmly a na nepríjemnom teréne. Aké spomienky sa vám na to vynárajú?
"Každý čaká na prvú šancu v reprezentácii. Niekoľko pozvánok som dostal už predtým, ale možnosť chytať som nemal. Bol to prípravný zápas a očakával som, že by som mohol chytať od začiatku aj vzhľadom na súpera. Pri kormidle bol vtedy tréner Weiss. Od začiatku som ale do brány nešiel. Špecifikom bola veľká hmla, v druhom polčase bol problém vidieť na viac ako 40 metrov. Tým, že to bol pripravný zápas, sa to celé už dohralo, ale podobné podmienky boli aj pred výkopom a hraničilo to s regulárnosťou."
"Aj preto sú moje spomienky na debut zmiešané. Áno, dostal som sa na ihrisko, ale zo zápasu som prakticky nemal nič - prehrali sme, emócia pri tom nebola asi taká, aká by mala byť a podčiarkli to podmienky na trávniku. Debut to bol pre mňa divný, ale celé som si to viac užil potom doma proti Dánsku."
Z daného stretnutia sú v aktuálnom výbere trénera Francesca Calzonu Peter Pekarík a Juraj Kucka, ktorí sú po konci Mareka Hamšíka poslednými mohykánmi z úspešnej éry Vladimíra Weissa st. Pekarík dlhodobo v Herthe nehrá, ale v reprezentácii si svoju pozíciu háji. Juraj Kucka predvádza dôležité výkony za Slovan. Čo od nich môžeme očakávať v tomto kvalifikačnom cykle?
"Neviem, akú má myšlienku tréner a nebudem sa miešať a rozprávať o nominácii, pretože on sledoval hráčov. On vie, čo od nich môže očakávať a čo od nich potrebuje. Veľmi dôležité je vyskladať si kabínu, ustrážiť si veci v nej, aby fungovali. Obaja sú výborní chlapci, dobrí do partie, majú aj svoje slovo, sú to veľkí profesionáli. Rozumiem ich nominácii, stále sú aktívni a majú čo ponúknuť."
Dlhodobo je náš najsilnejší faktor výberu post brankára. Martin Dúbravka a Marek Rodák pôsobia v Premier League, ale v kluboch dostávajú minimum priestoru. Ako vnímate túto pozíciu?
"Je to špecifická vec, pretože o brankárskej otázke veľmi nehovoríme. Obaja menej chytajú a bude to zase na trénerovi, pre ktorého sa rozhodne. Sú to gólmani z Premier League, aj preto je ťažšie uprednostniť a zobrať niekoho z ostatných líg či zo Slovenska. Sú tam viacerí chlapci, ktorí si šancu zaslúžia, aby šli do národného tímu a mohli sa ukázať. Je to na trénerskom štábe, aby odskautoval ďalších brankárov, priniesol do reprezentácie niekedy aj iných, ale títo dvaja sú právom v reprezentácii."
Rovnako s herným vyťažením je na tom Dominik Greif v Španielsku, prvú pozvánku aj preto dostal výborne chytajúci Henrich Ravas v Poľsku. Vy ste zažili premiéru v najcennejšom drese v 28 rokoch, Ravas má 25. Zdá sa ale, že cez Dúbravku s Rodákom sa niekto ďalší presadí len v prípade zranenia.
"Na zrazy som chodil pravidelne dva roky, ale toľko možností som nedostal. Ide aj o to, aby tam mladí chalani prišli, boli v kolektíve a nie aby zrazu zo dňa na deň všetko poznali a chytali. Časom tam budeme chcieť posúvať mladších chalanov a pre nich je dôležité, aby nasávali atmosféru prvého mužstva a žili s tímom. Aby neboli prekvapení a mali to jednoduchšie, keď príde ich čas a postavia sa do brány. Môžu tam ísť viacerí brankári, máme dosť širokú brankársku škálu, tam nás topánka netlačí."
Ktorý post je momentálne najväčšou slabinou slovenskej reprezentácie?
"Nechcem negovať ani hráčov, ani trénerov a ich výbery. Ako všetci vieme, máme problém dávať góly. Kreatívnych hráčov máme menej, to isté platí aj o prechode do útoku a strieľaní gólov. Takéto problémy trápia ale väčšinu tímov. Pár rokov dozadu to fungovalo, niekedy to nefunguje. Výkonnostná krivka tam jednoducho je. Raz sú hráči v lepšom rozpoložení, raz v horšom. Umenie je nájsť zostavu a naordinovať ju niekedy aj podľa typológie hráčov."
Pred trénerom Francescom Calzonom je prvý vážny duel v pozícii lodivoda národného výberu. Na jeseň sa to v štyroch súbojoch zaobišlo s bilanciou tri remízy a jedna prehra. Vo štvrtok ho čaká krst kvalifikačným ohňom. Mal dostatok času na prípravu?
"Každý si zaslúži šancu ukázať to, na čo má. Nemôžeme nikoho haniť po niekoľkých výsledkoch a kratšom období. Každý tréner potrebuje čas na spoznanie sa s mužstvom. Samozrejme, nemal na to veľa času. Predovšetkým je tréner zo zahraničia. S chlapcami sa stretával na zrazoch, čo je málo. Potrebu dostatku priestoru a času vidíme napríklad aj na Chelsea a ďalších veľkých kluboch, ktoré menia trénerov, ale tí potrebujú na svoju robotu čas. Každý má svoje videnie futbalu, to má aj on. My musíme veriť, že s mužstvom urobí to najlepšie a byť trpezliví. Hodnotiť ho môžeme až potom, keď to nebude fungovať. Dovtedy potrebujeme dať čas jemu i hráčom."
Dvanásť rokov dozadu malo Luxembursko zložený tím prakticky z poloprofesionálnych hráčov. Teraz majú v tíme futbalistov z Bundesligy, Belgicka, Holandska či dokonca MLS. Aký priebeh stretnutia očakávate?
"Hráči, ktorí pred 12 rokmi hrali za Luxembursko, boli väčšinou z domácich súťaží či líg okolitých krajín, ako napríklad v druhej švajčiarskej. Luxemburčania postupne ukázali svoju kvalitu v reprezentácii, predali sa do lepších súťaží a klubov. Keď sa tam zíde partia 10-12 kvalitných futbalistov, už sa dokáže hrať futbal. Ani tam sa nespí, aj oni pracujú s mládežou a dokážu vychovať futbalistov."
"Verím, že uspejeme a zvládneme to. Neočakávam, že to pôjde ľahko a samo od seba. Naši chlapci musia byť pripravení, "jazdiť" po ihrisku a byť trpezliví. Taktika je jedna vec, ale realita je druhá. Všetko je v našich rukách, kvalita je na našej strane, no nebude to ľahký súper. Kiežby som sa ale mýlil."
