Pre Fluminense to bol historicky prvý triumf v juhoamerickej klubovej súťaži. Brazílsky tím si ho zaistil až vo finálovom predĺžení, v ktorom zdolal argentínsku Bocu Juniors. Tá si na svoj siedmy titul v Copa Libertadores, ktorým by sa na čele historického poradia vyrovnala lídrovi z Independiente, musí ešte počkať.
Skúsený obranca počas 16 sezón vyhral s Realom Madrid nielen päťkrát Ligu majstrov, ale aj šesť titulov v La Lige, päť španielskych Superpohárov, štyri klubové majstrovstvá sveta, tri európske Superpoháre a dve trofeje Copa del Rey. Celkovo bol na strane víťazov v 18 z 21 finále na klubovej úrovni.
Marcelo, ktorý začal sobotňajšie finále v základnej zostave a bol vystriedaný v 80. minúte, sa vo februári po odchode od španielskeho giganta vrátil do svojho chlapčenského klubu po pôsobení v gréckom Olympiakose.
"Real Madrid to pochopí. Je to môj najdôležitejší triumf na klubovej úrovni, pretože je to klub, ktorý ma vychoval," povedal Marcelo pre ESPN a dodal:
"Vyhrávam veľmi dôležitý titul s mojím obľúbeným klubom, ktorý mi dal všetky nástroje pre moju kariéru, so zamestnancami, ktorí ma videli vyrastať. Nie je nič viac ako toto. Je to na nezaplatenie."
Víťazstvo v Copa Libertadores aj v Lige majstrov znamená, že Marcelo sa pripojil k skupine 15 hráčov vrátane Ronaldinha, Neymara a Juliána Álvareza, ktorí dobyli obe kontinentálne klubové súťaže.
Oslavy sa mohli začať vďaka víťaznému gólu, ktorý na Maracane v 99. minúte vsietil John Kennedy. Dvadsaťjedenročný hráč prišiel na ihrisko 10 minút pred koncom základnej hracej doby a v deviatej minúte predĺženia rozhodol parádnym volejom spoza šestnástky.
Za bujarú gólovú oslavu, keď prebehol celé ihrisko a preskočil k fanúšikom cez reklamný panel, dostal druhú žltú kartu a zamieril predčasne do šatne. Po zápase ho to veľmi mrzieť nemuselo.
"Bol to môj najdôležitejší gól v kariére. Potom som išiel objať moju rodinu na tribúne, za čo ma rozhodca vylúčil. Na tom však nezáleží. Sme šampióni," jasal Kennedy.