EXKLUZÍVNE: Bradley o Pulišičovi, Pochettinovi a prečo môžu USA na MS zájsť ďaleko

USA budú v roku 2026 spoluorganizátorom majstrovstiev sveta. Aká je realistická, no zároveň ambiciózna méta? Štvrťfinále, semifinále, finále?

"Prvým cieľom by malo byť štvrťfinále. Ale na majstrovstvách sveta sa najlepšie celky vyvíjajú ako turnaj postupuje. Získavate momentum a niekedy práve takto vznikajú výnimočné veci. Z vlastnej skúsenosti viem, že sme si radšej nestanovili konečný cieľ. Najskôr bolo potrebné zvládnuť skupinu. V tomto ročníku to však bude iné, keďže bude 48 mužstiev a postúpi aj osem z tretích miest. Ale keď už ste vo vyraďovacej fáze, ste pripravení. USA majú určite veľký potenciál a očakáva sa, že postúpia zo skupiny. Potom už záleží na tom, aké budú ďalšie zápasy. Ale všetci dúfame."

Čo je podľa vás tým faktorom, ktorý historicky bránil USA porážať elitné krajiny vo vyraďovacej fáze? Taktika alebo mentalita?

"Môžem hovoriť len o čase, keď som bol na majstrovstvách sveta ja. Vyhrali sme skupinu, boli sme nadšení a motivovaní a po Pohári konfederácií rok predtým sme verili, že môžeme zájsť ďaleko. V osemfinále proti Ghane sme si vypracovali veľké šance – stále si myslíme, že to bol duel, ktorý sme mali vyhrať; keď sa išlo do predĺženia, zrazu sme prehrávali a už sa nám to nepodarilo otočiť. Nemyslím si, že existuje len jeden faktor. Je to o sebavedomí v danom momente a niekedy aj o šťastí. Ale najmä je to o práci počas celého cyklu – budovaní tímu, lídrov, hernej identity a potom ísť zápas po zápase, keď už ste tam."

Spomínate súboj s Ghanou v roku 2010. Keby ste ho mohli hrať znova, čo by ste zmenili?

"Radi by sme si ho zahrali ešte raz. Išli sme doň s dobrou náladou, ale museli sme doťahovať náskok súpera. Začali sme skvele, potom prišla chyba a prehrávali sme 0:1. Tlačili sme na vyrovnanie, podarilo sa nám dať na 1:1 a mali sme šance rozhodnúť už v riadnom hracom čase. Do predĺženia sme išli sebavedomo, no potom prišla zvláštna situácia, Asamoah Gyan to využil a opäť sme prehrávali. Snažili sme sa, ale čas sa minul. Celkový obraz by som nemenil, ale keby sme zvládli pár situácií lepšie a využili šance, výsledok mohol byť iný."

Čo je najviac podceňovaná súčasť výhody domáceho prostredia? A tkvie v nej aj nejaké riziko?

"To je dobrá otázka. Je tam tlak, ale zároveň neuveriteľná podpora a špeciálny pocit. Pre hráčov je možnosť hrať majstrovstvá sveta vo vlastnej krajine niečo výnimočné a verím, že Pochettino sa postará o to, aby to všetci cítili. Keď ich počujete rozprávať v rozhovoroch o tejto príležitosti, je jasné, že to pre nich niečo znamená. Myslím si, že to môže byť veľká výhoda."

Mauricio Pochettino bol vymenovaný za trénera USA. Čo môže reálne zmeniť v prvých šiestich až dvanástich mesiacoch vzhľadom na obmedzený čas?

"Tréningového času je málo a často hovorím o dôležitosti celého štvorročného cyklu. Kvalifikačné stretnutia mužstvo stmelia a v mojom období ešte nebola Liga národov, takže sme si mohli dohodnúť veľké prípravné merania síl proti top celkom. Pohár konfederácií rok pred majstrovstvami sveta v Južnej Afrike proti Taliansku, Brazílii a Egyptu nám dal reálnu predstavu o tom, čo nás čaká.

Myslím si, že každý reprezentačný tréner sa snaží nastaviť jasnú identitu a štandardy. Zvonku sa zdá, že jeho hlavné posolstvo je: keď prídete hrať za národný tím, je to niečo väčšie ako my všetci. Je to o kolektíve. To je skvelý východiskový bod."

Keby ste mu radili, stavali by ste družstvo na systéme alebo okolo troch-štyroch najlepších hráčov?

"Ako reprezentačný tréner vždy začínate tým, že spoznáte svojich hráčov, ich silné stránky, osobnosti. Nemôžem hovoriť za Pochettina, ale som presvedčený, že treba využiť maximum z hráčov, ktorých máte, spoznať ich a dostať všetkých na jednu vlnu. Zatiaľ sme pod jeho vedením nevideli kompletný káder dostatočne často, takže otáznikov je stále dosť."

Christian Pulišič je jednoznačne kľúčový muž. Ako z neho dostať maximum a aká je jeho úloha?

"Máte pravdu, že je veľmi dôležitý, možno najdôležitejší. Dlhodobo hráva na najvyššej úrovni a jeho kreativita, šikovnosť, načasovanie nábehov do šestnástky sú všetko vlastnosti, ktoré USA potrebujú využiť. Čo sa týka systému, Pulišič potrebuje voľnosť pohybovať sa po krídle aj v strede. Stále rád vidím, keď sa v správnych momentoch tlačí do šestnástky, pretože je schopný dávať góly, ako sme videli v AC Miláno.

Mimo ihriska mám pocit, že je potrebná skupina lídrov, nielen jeden. Tak to bolo aj v našich družstvách. Mali sme Carlosa Bocanegru ako kapitána, ktorý mal dobrý vzťah so Stevom Cherundolom, Landom Donovanom, Clintom Dempseym, Timom Howardom – líderstvo vychádzalo z kolektívu. Vidím, že aj tento tím je podobný. Weston McKennie je skvelý príklad. Mal výborný rok v Juventuse, jeho prístup je nákazlivý. Pochettino pochopí dynamiku a nájde spôsob, ako dať dokopy skupinu lídrov, ktorí nastavia latku pre ostatných."

Ako ochrániť hráča ako Pulišič pred tým, aby naňho nebolo kladených príliš veľa očakávaní?

"Tréner musí zistiť, čo je potrebné, keď vybehnete na ihrisko. Počas môjho pôsobenia sme mali silný pocit, že musíme tvrdo pracovať ako tím, makať jeden pre druhého a byť nepríjemní pre súperov. A k tomu musí prispieť každý. Nie je to ako v Argentíne, kde všetci hráči vedia, že musia pracovať na to, aby (Lionel) Messi mohol rozhodnúť.

Ale to, čo (Lionel) Scaloni urobil s Argentínou na posledných majstrovstvách sveta, bolo výnimočné – jeho pochopenie identity, vzťahov na ihrisku. Bolo cítiť, že celý tím je tam, aby vyhral majstrovstvá sveta pre Argentínu a v istom zmysle aj pre Messiho."

Trénovali ste Stabæk v Nórsku. Čo pre vás znamenala tamojšia futbalová kultúra?

"Mám na to dve odpovede. Čo sa týka nórskeho futbalu ako celku, je to malá krajina, ale láska k tomuto športu je skutočná. Umelé ihriská sú všade, trénerská komunita je silná, kluby majú svoju identitu a to je základ úspechu. Vidíte úžasných hráčov ako Erling Haaland či Martin Odegaard. (Stale) Solbakken odviedol výbornú prácu, aby táto generácia mala načo byť hrdá a za posledné roky veľmi vyrástli.

Čo sa týka Stabæku, zbožňoval som tamojších ľudí. Keď som tam prišiel koncom roka 2013, stretol som mužov, ktorí boli pri klube už v piatej lige a snívali o postupe medzi elitu. Podarilo sa im to, ale potom niektoré finančné rozhodnutia nevyšli a prišli ťažké časy. Bol to malý klub s veľkým srdcom. V rokoch 2014 a 2015 sme podľa mňa vytvorili celky, ktoré tohto ducha naozaj reprezentovali.

Keď som sa neskôr vrátil, niektoré veci sa zmenili – nie všetci ľudia, ktorých som mal rád, boli stále v centre diania a cítil som, že noví lídri už nemali také pochopenie pre kultúru. Keď zvyšujete štandardy, niektorí ľudia znervóznejú. Nakoniec bol čas posunúť sa ďalej, ale na prvé pôsobenie tam budem vždy spomínať s láskou."

Bodø/Glimt zažilo výnimočný európsky príbeh. Čo za tým stojí?

"Kjetila Knutsena trochu poznám a s asistentom Gautem Helstrupom sme dobrí kamaráti z môjho pôsobenia v Nórsku. Najdôležitejšie je, že tam je jasná kultúra a identita. Skutočne veria, že treba tvrdo pracovať na ihrisku a každý deň na tréningu a vždy je to o kolektíve. Aj keď počujete hráčov rozprávať, vždy hovoria 'my', nikdy 'ja'. Táto mentalita a viera vo vlastný futbal nie je zázrak. Je to výsledok dobrého nastavenia."

Nórsko sa po dlhom čakaní kvalifikovalo na MS 2026. Môže prekvapiť?

"Myslím si, že môžu byť prekvapením. V minulosti mali úspechy pod Egilom Olsenom a Rosenborg bol v tom období dôležitý pri nastavovaní štandardov. Potom prišli roky neistoty, kam sa nórsky futbal posunie. Ale vychovali skvelých hráčov, Solbakken po sklamaní z neúčasti na Eure vybudoval niečo výnimočné a cez kvalifikáciu hráči nabrali silu aj sebavedomie. Myslím si, že sú pripravení na veľké majstrovstvá sveta."

Viedli ste Egypt. Čo vás táto práca naučila o tlaku na reprezentačného trénera v porovnaní s USA?

"Moja skúsenosť v Egypte bola výnimočná, ale všetko sa zmenilo 1. februára 2012, keď došlo k masakru na štadióne v Port Saide, kde zahynulo 72 mladých fanúšikov Al-Ahly. Brány boli zamknuté, zhasli svetlá a v ten deň tam boli ľudia, ktorí neprišli na futbal. Vzniklo množstvo otázok, na ktoré dodnes nie sú odpovede. Z futbalového pohľadu sa všetko zmenilo. Liga sa zastavila. Museli sme trénovať a pripravovať sa mimo krajiny. Ale vždy, keď hráči prišli na zraz, v období, keď nedostávali výplaty a nevedeli, čo ich čaká, ich láska k vlasti bola výnimočná.

Vyhrali sme všetkých šesť zápasov v skupinovej fáze kvalifikácie. Potom nám žreb prisúdil Ghanu v baráži. Prvý duel u nich bol katastrofa. Hráči cítili ťarchu všetkého, čo sa v krajine dialo, a bolo vidieť, že to nie sú oni. Druhý súboj sme vyhrali, ale nie dostatočným rozdielom. V šatni som im povedal, že tieto skúsenosti ich formujú. Keď som neskôr videl, že sa prebojovali na majstrovstvá sveta, bol to dobrý pocit."

Ako sa buduje celok okolo hráča ako Mohamed Salah?

"Keď som tam bol, Salah bol ešte mladý. Prvá vec, ktorá sa stala, bola, že si vytvoril fantastický vzťah s (Mohamedom) Aboutrikom, na ihrisku aj mimo neho. Aboutrika je v Egypte milovaný, je to neuveriteľný líder a človek. Najviac ma mrzí, že keď sme sa nekvalifikovali, nikdy si nezahral na majstrovstvách sveta. Ale to, ako sa od neho Salah učil, ako sa správať, čo znamená byť v národnom tíme, bol výnimočný. Na ihrisku mal cit pre správnu prihrávku a Salah si vybudoval skvelý zmysel pre to, ako sa v správny čas dostať do správnych priestorov.

V dnešnom výbere Egypta, keď je nielen Salah považovaný za jedného z najlepších hráčov sveta, ale napríklad aj (Omar) Marmoush hrá výborne, je záťaž rozdelená. No nenechajte sa zmiasť, tlak bude vždy na Salahovi. Egypt má na svojich najlepších hráčov najvyššie nároky a úlohou trénera je nastaviť všetko tak, aby z neho dostal maximum – presne ako to urobil Scaloni s Messim."

Vytvorili ste identitu LAFC od nuly a doviedli ste klub k rekordnej sezóne so 72 bodmi. Čo je najťažšie na budovaní mentality veľkého klubu v MLS?

"LAFC bol výnimočný v tom, že ešte predtým, ako sme odohrali jediný zápas, som si sadol s majiteľmi a predstavil víziu založenú výlučne na futbale – ako budeme hrať, akých hráčov budeme hľadať, aké profily budeme oslovovať. Chcel som, aby sme boli tím, na ktorý keď prídete, budete nadšení a budete sa chcieť vrátiť.

"Carlos Vela bol veľkou hviezdou, no zdôraznili sme aj inú vec: Los Angeles je mesto hviezd, ale fanúšikovia ocenia aj to, keď môžu sledovať, ako sa mladý hráč stáva hviezdou priamo pred ich očami, ako to bolo v basketbale s Kobe Bryantom. Keď prišiel Diego Rossi, mnohí ho ešte nepoznali. Sledovali jeho rast a vývoj a stal sa hviezdou rovnako ako Carlos. Aj dnes, keď stretnem hráčov z tých tímov, stále rozprávajú o tom, aké bolo trénovať a hrať v tej skupine. To ma veľmi teší."

Aký je podľa vás najväčší vplyv Lea Messiho na MLS?

"Je to neuveriteľné. Pre každého, kto sleduje futbal na celom svete. Messi hrá na úplne inej úrovni. Pre ľudí v Spojených štátoch je výnimočné vidieť ho zblízka, zápas čo zápas, na štadióne aj v televízii, a celý svet sa pýta, čo Messi predviedol cez víkend – to prináša lige obrovskú pozornosť.

Z čisto futbalového pohľadu je génius. Aj keď starne, jeho schopnosť rozpoznať výhodu v danom momente, cit pre priestor a načasovanie, či už prihrávky alebo zakončenia, sú skvelé. Treba si užívať každú sekundu, lebo raz to skončí. Je to najlepší hráč všetkých čias a bolo privilégium sledovať túto kapitolu jeho kariéry v Miami."

Objavili sa špekulácie, že by Robert Lewandowski mohol prísť do Chicago Fire. Máte nejaké informácie?

"Nemám žiadne novinky. Ale viem, čo Chicago znamená. Keď som tam prišiel, bol to nový klub a prvé, čo som urobil, bolo, že som letel do Mníchova a strávil päť dní s Petrom Nowakom, ktorý vtedy pôsobil v 1860 Mníchov. Keď sme ho podpísali, okamžite to dalo klubu dôveryhodnosť v meste, najmä v poľskej komunite v Chicagu, ktorá je obrovská.

"Noví majitelia stavajú moderný štadión určený len pre futbal, ktorý bude po otvorení úžasný. Ak by sa im podarilo priviesť hráča ako Robert, myslím, že by to bol správny krok. Tím sa pod vedením Gregga Berhaltera zlepšuje. Uvidíme, ako to dopadne."

Napokon, urýchlia majstrovstvá sveta 2026 rast futbalu v USA ešte viac?

"Áno. Vidím veľa pozitív. Majstrovstvá nám dávajú príležitosť ukázať svetu, ako sa tu futbal rozvíja. Ale ešte dôležitejšie je, že akadémie odvádzajú dobrú prácu a viac mladých hráčov dostáva šancu v MLS aj v zahraničí. Futbal sa posúva vpred a verím, že šampionát tento proces ešte urýchli."