Príbehy z MS: Keď politika ovplyvní šport. Prosinečki ako jediný skóroval za dve krajiny

Prosinečki na MS 1990 proti Argentíne.
Prosinečki na MS 1990 proti Argentíne.ČTK / imago sportfotodienst / STUDIO FOTOGRAFICO BUZZI SRL

Keď sa Robert Prosinečki zapísal do histórie majstrovstiev sveta, nešlo len o futbal. Jeho unikátny rekord – góly na dvoch svetových šampionátoch za dve rôzne krajiny – je priamym dôsledkom rozpadu jedného štátu a zrodu nových. Príbeh talentovaného stredopoliara tak odráža turbulentné dejiny Balkánu na prelome 20. storočia.

Tím, s ktorým bolo treba počítať

Juhoslávia bola na prelome 80. a 90. rokov na futbalovej mape pojmom. Nešlo len o jednotlivcov, ale o mimoriadne silnú generáciu, ktorá vyrástla spolu – mnohí hráči získali titul majstrov sveta do 20 rokov v roku 1987. Tento tím bol často označovaný ako "stratená zlatá generácia", pretože jeho potenciál prerušili politické udalosti.

Na mundial 1990 v Taliansku prišla táto krajina s mužstvom, ktoré kombinovalo techniku, kreativitu aj individuálnu kvalitu. V kádri bol vtedy aj mladý Prosinečki, ktorého dopĺňali napríklad Dejan Savičevič, Srečko Katanec či Dragan Stojkovič.

Hlavný hrdina nášho článku bol v čase konania turnaja 21-ročný talent, ktorý ešte nemal stabilnú pozíciu lídra, no už bol považovaný za výnimočný typ hráča. Jeho prednosťou bola technika, prehľad v hre a schopnosť spomaliť či zrýchliť tempo – niečo, čo v silnej konkurencii stredopoliarov nebolo samozrejmé.

V prvom zápase skupiny D proti Západnému Nemecku zasiahol do hry v 55. minúte a sledoval vysokú prehru svojho tímu 1:4. V druhom, tentokrát víťaznom dueli s Kolumbiou (1:0) sa na trávniku neobjavil, no jeho veľká chvíľa prišla v záverečnom vystúpení proti Spojeným arabským emirátom (4:1), keď v nadstavenom čase pečatil konečný výsledok. Zaznamenal tak premiérový gól na svetovom šampionáte.

Juhoslávia obsadila v skupine druhé miesto za Nemcami a postúpila do osemfinále, v ktorom po predĺžení vyradila Španielsko. V ďalšej fáze však dosnívala sen o postupe do finále, keďže po bezgólovej remíze nezvládla penaltový rozstrel s Maradonovou Argentínou, hoci Prosinečki svoj pokus premenil. Menšou útechou pre neho bolo aspoň to, že bol vyhlásený za najlepšieho mladého hráča turnaja.

Politické turbulencie

Očakávaná dominancia ambiciózneho juhoslávskeho výberu sa v 90. rokoch nekonala, pretože krajina upadla do obrovského politického zmätku. Prehĺbili sa národnostné konflikty a v rokoch 1991–1995 vypukli vojny sprevádzajúce postupný rozpad štátu. Na majstrovstvá Európy 1992 tak namiesto Juhoslávie putovalo Dánsko, ktoré celý turnaj vyhralo, no a na mundiale 1994 sankcie zo strany FIFA pretrvávali. Chorvátsko bolo navyše v tom čase vo fáze budovania reprezentácie.

Na Eure 1996 sme však v akcii videli Chorvátov a aj Juhosláviu, ktorú tvorilo dnešné Srbsko a Čierna Hora. Ten istý scenár sa zopakoval v roku 1998 a pre Prosinečkiho malo podujatie vo Francúzsku skutočne špeciálnu príchuť.

Zápis do dejín

O rozprávkovej jazde chorvátskeho národného tímu na MS 1998 sa toho popísalo už veľa. Prosinečki už nebol talentovaným mladíkom, ale hviezdou výberu "Vatreni", ktorý mal za sebou angažmány v Reale Madrid a Barcelone. Vtedajší káder sa mohol oprieť o legendárne mená ako Davor Šuker, Zvonimir Boban či Slaven Bilič.

Prosinečki sa zapísal do histórie 14. júna 1998, keď v skupinovom zápase s Jamajkou (3:1) rozvlnil sieť v 53. minúte a stal sa jediným hráčom, ktorý na mundiale skóroval v drese dvoch krajín. V zápase o tretie miesto proti Holandsku (2:1) pridal svoj druhý gól na turnaji a so spoluhráčmi sa domov vracal ako hrdina.

Symbol stratenej generácie

Kariérna cesta tohto muža je unikátna aj po rokoch. Jeho rekord zostane s najväčšou pravdepodobnosťou ešte dlho neprekonaný, pretože ho dosiahol z dôvodu rozpadu štátu a nie "prestupu" medzi reprezentáciami, pri čom v súčasnosti platia prísne pravidlá.

Prosinečki sa tak stal ústrednou postavou futbalovej revolúcie na majstrovstvách sveta, ktorá sa však udiala v iných farbách, než sa pôvodne čakalo. V tomto smere sa spomína aj meno ikonického Davora Šukera, ktorý pôvodne taktiež nastupoval za Juhosláviu, ale na MS 1990 neodohral ani minútu a na mundialoch skóroval len v drese Chorvátska. 

Tento príbeh nie je len o jednom rekorde, ale o dobe, ktorá ho umožnila. Prosinečki začínal ako talent v silnej Juhoslávii, no po jej rozpade sa ocitol v úplne novom futbalovom svete. Napriek zmene dresu si zachoval rovnakú kvalitu a stal sa súčasťou úspechu Chorvátska. Jeho kariéra ukazuje, že futbalové osudy niekedy formuje viac história než samotná hra. A práve v tom spočíva jeho výnimočnosť – stal sa mostom medzi dvoma érami aj dvoma krajinami.

Prvá časť exkluzívneho rozhovoru s Prosinečkim

Druhá časť exkluzívneho rozhovoru s Prosinečkim

Autor článku.
Autor článku.Flashscore