Legenda legiend
Cruyff počas aktívnej hráčskej kariéry obliekal dresy niekoľkých klubov, no najlepšie roky strávil v Ajaxe a Barcelone. Víťaz Zlatej lopty za roky 1971, 1973 a 1974 získal obrovské množstvo trofejí a stal sa symbolom tzv. Totálneho futbalu ikonického trénera Rinusa Michelsa. A keďže sú jeho úspechy na klubovej scéne verejnosti dobre známe, nasledujúce riadky sa budú venovať jeho reprezentačnej kariére, teda kapitole, ktorá nebola ani zďaleka tak žiarivá.
Chudobný príbuzný
Oranjes už dlhé roky patria k širšiemu okruhu favoritov na MS či ME. Je to národný tím, s ktorým jednoducho treba vždy počítať. V minulosti to tak ale rozhodne nebolo. Pred generáciou Cruyffa totiž Holandsko nepatrilo medzi svetové futbalové veľmoci a na veľkých turnajoch dosahovalo len veľmi obmedzené úspechy.
Tulipány sa napríklad nekvalifikovali na majstrovstvá sveta v rokoch 1950, 1954, 1958, 1962, 1966 ani 1970 a na európskych turnajoch taktiež nehrali významnú úlohu. V medzinárodnom futbale dominovali najmä krajiny ako Brazília, Taliansko, Nemecko alebo Anglicko, zatiaľ čo Holandsko bolo považované za outsidera.
Totálny futbal
Situácia sa začala meniť na prelome 60. a 70. rokov, keď sa objavila mimoriadne talentovaná generácia hráčov okolo Cruyffa. Pod vedením trénera Rinusa Michelsa začalo mužstvo hrať moderný a veľmi dynamický štýl nazývaný Totálny futbal. Tento systém bol založený na neustálom pohybe hráčov, výmene pozícií a kolektívnom pressingu. Cruyff bol na ihrisku jeho hlavným organizátorom – dokázal riadiť tempo hry, vytvárať šance aj zakončovať akcie.
Vplyv Cruyffa však spočíval aj v celkovej zmene mentality hráčov Oranjes. V podobe svojho kapitána mali prirodzeného lídra, ktorý presadzoval vysoké technické nároky a sebavedomý, doslova až drzý štýl hry aj proti futbalovým gigantom. Jeho vklad pomohol formovať celkovú identitu holandského futbalu s dôrazom na kreativitu a oku lahodiaci futbal.
Zlatý vek tejto revolúcie nastal na šampionáte v Západnom Nemecku v roku 1974. Holandsko sa s Cruyffom prebojovalo až do finále, kde nestačilo na domáci výber. Napriek tomu sa reprezentácia stala terčom celosvetového obdivu. Cruyff zaznamenal tri góly, ktoré doplnil o tri asistencie, čo mu vynieslo cenu pre najlepšieho hráča šampionátu.
V drese národného tímu odohral celkovo 48 zápasov, zaznamenal 33 presných zásahov a o jeho dôležitosti najviac vypovedá fakt, že Oranjes nikdy neprehrali stretnutie, v ktorom Cruyff skóroval. Na Eure 1976 v Juhoslávii skončili na treťom mieste, ale najväčšia hviezda do posledného súboja nenastúpila, pretože ju čakala operácia kolena.
Turnaj sa napokon zapísal zlatými písmenami do histórie československého futbalu, keďže mužstvo Václava Ježka najskôr v semifinále zdolalo 3:1 spomínaných Holanďanov a vo finále pokorilo Západné Nemecko.
Koniec v tieni strachu
Hoci titul stále neprichádzal, Holanďania boli optimisti, veď národný tím sa v posledných rokoch pretransformoval do podoby strašiaka obrán všetkých súperov. Cruyff sa však v roku 1977, len rok pred záverečným turnajom v Argentíne, rozhodol skončiť napriek tomu, že pomohol Holandsku kvalifikovať sa na mundial.
Okamžite sa vyrojili špekulácie. Niekto hovoril, že išlo o jeho tichý politický protest, pretože v Argentíne v tom čase vládla diktatúra, iní zase tvrdili, že ho od účasti odhovorila manželka. V hre bol údajne aj spor so zväzom vo veci finančných odmien. Cruyff napokon prelomil mlčanie v roku 2008, keď sa v jednom z rozhovorov vyjadril, že dôvodom jeho neúčasti bol pokus o únos jeho rodiny, ktorý sa odohral v Barcelone rok pred MS.
Niekoľko zločincov sa vlámalo do jeho domu a pod hrozbou zastrelenia ho s manželkou zviazali. Všetkému sa museli prizerať jeho deti. Napokon sa mu podarilo ujsť. Presný priebeh úteku nie je detailne zdokumentovaný, pretože to sám Cruyff nikdy presne nevysvetlil. Tento incident však zmenil jeho pohľad na život a na MS sa rozhodol necestovať.
"Deti chodili do školy v sprievode polície. Policajti u nás spali tri alebo štyri mesiace. Na zápasy som chodil s osobným strážcom. Všetky tieto záležitosti menia váš pohľad na mnohé veci. V živote sú chvíle, keď sa dostávajú do popredia iné hodnoty," prezradil. Následne odišiel aj z Barcelony.
Keby bolo keby
Holanďania bez svojej najväčšej hviezdy prenikli do finále, kde nestačili opäť na domáci celok - tentoraz Argentínu. V krajine doteraz panuje presvedčenie, že ak by Cruyff nastúpil, hráči by sa domov vracali ako majstri sveta. Mimochodom, Holandsko na výhru na MS stále čaká...
"Ak by hral, mohli sme vyhrať majstrovstvá sveta. Boli by sme s ním silnejší. Myslím, že ľudia boli vtedy veľmi sklamaní, že nešiel," povedal po rokoch žurnalista Maarten Wijffels.
Príbeh Johana Cruyffa ukazuje, že ani nehynúca futbalová sláva nezaručuje šťastný a pokojný život. Naopak, dokáže zo sebou prinášať rôzne úskalia.
