Najskôr sa presadil v Reale Madrid Castilla, následne si urobil meno v Almeríi i Seville. Vyhral Copa del Rey a vyslúžil si prestup do Manchestru City, kde zdvihol nad hlavu trofej za triumf v Premier League aj v Ligovom pohári. Zároveň bol súčasťou španielskeho národného tímu, ktorý ovládol EURO 2012, pričom nastúpil ako člen základnej zostavy v semifinále proti Portugalsku.
Kariéru ste začali v Real Madrid Castilla. Aké spomienky máte na prvé roky medzi seniormi?
"Bolo to veľmi špeciálne obdobie. Prišiel som z Vallecasu, zo skromnej štvrte. Keď som podpísal zmluvu s Castillou, ocitol som sa v klube, ktorý mal všetko, čo patrí k Realu Madrid. Klub práve postúpil do druhej ligy. Pamätám si, ako som trénoval s prvým tímom. Vtedy ho viedol Fabio Capello a zavolal si niektorých z nás na tréning. Zrazu som bol medzi veľkými hviezdami, ako boli Raúl, Benzema či Cristiano Ronaldo. Bola to krásna skúsenosť. Práve vtedy som začal viac veriť, že by som sa tam jedného dňa mohol naozaj dostať."
Mali ste niekedy počas pôsobenia v Reale pocit, že by ste mohli nastúpiť za prvý tím?
"Bolo to veľmi ťažké, v tom čase tam bolo množstvo útočníkov. Keď sa na to pozriete dnes, o tieto pozície bojovalo päť či šesť hráčov. Vedel som, že dostať príležitosť nebude jednoduché. Zároveň som chápal, že ak to nevyjde v Madride, budem si musieť nájsť iné miesto, kde sa môžem ďalej rozvíjať. Veľmi som túžil uspieť práve tam. Kto by nechcel? Ale keď sa dnes obzriem späť na svoju kariéru, neľutujem ani jedno zo svojich rozhodnutí."
Z hlavného mesta Španielska ste odišli do Almeríe a potom do Sevilly, kde ste vyhrali Copa del Rey a stali sa jedným z najlepších strelcov klubu. Bolo to najlepšie obdobie vašej kariéry?
"Áno. Najmä záver pôsobenia v Seville a začiatok v Manchestri City. Práve vtedy som bol asi v najlepšej forme. Hral som naozaj dobre, cítil som sa fyzicky silný. Bola to pre mňa výnimočná éra. Prvýkrát som nastupoval za mužstvo, ktoré súťažilo na takej vysokej úrovni. Vyhral som svoju prvú veľkú trofej a získal aj dve ocenenia Zarra pre najlepšieho španielskeho strelca v lige. Mám na to veľmi pekné spomienky."
V tom období ste spolupracovali s viacerými kvalitnými trénermi – Manolom Jiménezom, Unaiom Emerym, Marcelinom či Manzanom. Kto vám dal najcennejšiu radu?
"Unai Emery. Trénoval ma v poslednej sezóne v Almeríi a potom opäť v Seville. Bol to kouč, ktorý zo mňa dostal maximum a presne vedel, kedy ma pritlačiť. Rok v Almeríi bol pre mňa fantastický, pretože som tam debutoval v prvej lige. Potom prišiel prestup do Sevilly, ktorý výrazne ovplyvnil moju kariéru. Následne som podpísal zmluvu s Manchestrom City a sezónu zakončil s 31 gólmi v dvoch súťažiach, v ktorých sme nastupovali. Emery ma ako hráča výrazne ovplyvnil."
V Seville ste zdieľali šatňu s Jesúsom Navasom, Frédérikom Kanoutém, Luísom Fabianom a neskôr aj Ivanom Rakitićom. S kým ste si na ihrisku najlepšie rozumeli?
"Mal som šťastie, že som hral s toľkými kvalitnými futbalistami. S Jesúsom Navasom som mal obzvlášť dobré prepojenie. V Seville sme spolu strávili štyri roky a potom ešte jednu sezónu v Manchestri City. Rakitić bol ďalší hráč, ktorý svojimi prihrávkami často hľadal útočníka."
"Veľmi špeciálnu väzbu som mal aj s Josém Antoniom Reyesom. Keď bol na ihrisku, bol to úplne iný hráč. Len čo dostal loptu, vedel som, že musím vyraziť, pretože ju bude posielať dopredu. Mal som k nemu veľmi blízky vzťah. Výborne sme si rozumeli a počas spoločného pôsobenia v Seville ma veľmi podporoval."
Konkurencia o miesto v španielskej reprezentácii bola v tom čase obrovská. Napriek tomu ste sa dostali do tímu, ktorý vyhral EURO 2012. Ako spomínate na roky v La Roje?
"Už len byť súčasťou takého tímu bolo pre mňa privilégiom. Aj keby som neodohral ani minútu, bol by som šťastný, že môžem byť s týmito hráčmi a trénovať po ich boku. Mal som to šťastie, že som na Eure nastúpil v dvoch zápasoch. Najskôr proti Chorvátsku a potom v semifinále proti Portugalsku. Zároveň som si uvedomoval, že na mojej pozícii boli predo mnou hráči ako Fernando Torres, David Villa či Fernando Llorente."
"Nehrával som veľa. V niektorých dueloch sme dokonca nastúpili s Cescom Fàbregasom na pozícii falošnej deviatky. Z profesionálneho hľadiska však víťazstvo na ME bolo najväčším úspechom mojej kariéry. Som veľmi rád, že som mohol byť jeho súčasťou."
V tom tíme boli Xavi, Andrés Iniesta, David Silva a viacerí ďalší špičkoví hráči. Spomenuli ste aj Cesca Fàbregasa. Keď sa dnes pozriete na jeho kariéru, nielen na hráčsku, ale najmä na trénerskú, videli ste už vtedy, keď ste spolu hrali, že má na to stať sa úspešným koučom?
"Áno. Sú futbalisti, ktorí majú vlastný spôsob, ako sa na hru pozerajú, ako o nej hovoria a ako jej rozumejú. Už vtedy cítite, že by sa jedného dňa mohli vydať trénerskou cestou. Podobný pocit som mal pri Xabim Alonsovi, Xavim Hernándezovi a ďalších, ktorí sa neskôr stali lodivodmi. Pri Cescovi som to vnímal rovnako."
"Bol to neuveriteľný hráč a ako tréner už teraz ukazuje, že veľmi dobre rozumie hre. Pôjde krok za krokom a bude sa naďalej rozvíjať. Verím, že má ako tréner veľkú budúcnosť."
Vidíte ho v blízkej budúcnosti medzi najlepšími trénermi na svete?
"Áno, ale nič netreba unáhliť. Ako tréneri sa musíme veľa učiť. Keď ste si futbal zažili aj z pohľadu hráča, viete, ako funguje šatňa, prešli ste si ňou. Trénerské vedomosti a rozhodovanie sú však dve rozdielne veci. Musíte robiť zmeny, prijímať rozhodnutia. Niekedy máte pravdu, inokedy sa pomýlite. Práve to vám postupne prináša skúsenosti."
"Aj ja len začínam s trénerstvom, nechcem sa ponáhľať. Dúfam, že sa raz dostanem na vrchol, no najskôr chcem byť čo najlepšie pripravený na všetky situácie a rozhodnutia, ktoré ma čakajú. Najlepšie je ísť krok za krokom a nerobiť veľké skoky, aj tie vás môžu popáliť."
Poďme hovoriť o Vicentem del Bosquem. Vždy pôsobil ako veľmi pokojný a vyrovnaný človek. V semifinále EURO 2012 proti Portugalsku ste nastúpili v základnej zostave Španielska. Ako vám oznámil, že budete hrať od začiatku, a čo to pre vás v tej chvíli znamenalo?
"Presne taký bol. Pamätám si, že sme boli v hoteli. Ráno sme sa trochu ponaťahovali, potom sme išli na obed a po ňom si ma zavolal do izby, chcel sa so mnou porozprávať. Tušil som, že mi chce povedať niečo o semifinále proti Portugalsku, bol som zvedavý, čo zaznie. On však zostával neuveriteľne pokojný."
"Povedal mi, aby som zostal aj ja, hral tak ako za klub a trénoval s mužstvom. Chcel, aby som bol fyzický, pretože portugalskí stopéri Pepe a Bruno Alves boli veľmi dôrazní. Vedel, že mi vyhovujú osobné súboje, výskoky aj kontaktná hra, a tak mi poradil, aby som využíval svoje telo a veril si. Presne to som sa snažil robiť."
"Postúpili sme do finále po penaltách a nakoniec celý turnaj vyhrali. Bol to deň, na ktorý nikdy nezabudnem."
Boli ste súčasťou skupiny, ktorá nešla na MS. Pociťovali ste sklamanie?
„Čo sa dá robiť? Španielsko malo vždy veľmi kvalitných útočníkov. Samozrejme, že som chcel ísť, to nebudem popierať. V tej chvíli ma to sklamalo, strieľal som góly a mal za sebou vydarenú sezónu. Napriek tomu musíte rozhodnutia rešpektovať."
"Dnes, keď som na druhej strane, chápem, aké náročné je vybrať zostavu. Musíte zvoliť to, čo považujete za najlepšie pre mužstvo. Možno si Vicente vtedy myslel, že iný hráč je správnou voľbou. Ako futbalista som bol, pochopiteľne, nahnevaný a sklamaný. Je to úplne normálne. Keď som teraz v trénerskej pozícii, dokážem sa na podobné situácie pozerať inak."
Manchester City sa ozval v roku 2013. V prvej sezóne ste strelili 23 gólov, no potom vám ju prerušilo zranenie ramena. Premýšľali ste niekedy nad tým, ako mohla vaša kariéra vyzerať, keby k nemu nedošlo?
"Áno, mnohokrát. Zdravotné problémy prišli v naozaj nešťastnom momente. Bolo to v semifinále proti West Hamu. Prvý zápas sme vyhrali 6:0 a aj v odvete sme mali pohodlný náskok. V prvom dueli som strelil dva alebo tri góly a v druhom ďalšie dva. Bol som vo forme. V poslednej minúte som išiel za loptou, snažil sa bojovať až do konca a zranil som sa. Problém bol, že som neprestal hrať."
"V tom čase absentovali aj Sergio Agüero a Edin Džeko. Nemali sme veľa možností a chcel som ďalej tlačiť. Keďže som sa však poriadne nezotavil, už som sa nedostal späť na sto percent. Ak máte zranenie a pokračujete ďalej, nemôžete podávať najlepšie výkony. Kun aj Džeko sa napokon vrátili a opäť začali strieľať góly, takže pre mňa bolo náročné dostať sa späť do zostavy."
Spomenuli ste Agüera a Džeka. Aké bolo súperenie s nimi? Bola medzi vami rivalita?
"Nie, mal som šťastie, že som mal s oboma veľmi dobrý vzťah. Oni už v klube pôsobili dlhšie a ja som bol nováčik. Zakaždým, keď som nastúpil, snažil som sa im byť oporou, vychádzať s nimi a zároveň pomôcť celému mužstvu."
"Pamätám si, že som s nimi dvoma odohral veľa zápasov. Takmer vždy nám to spolu fungovalo. V tej sezóne sme ako tím strelili viac ako 100 gólov. Za nami bola veľmi silná záloha s Yayom Tourém, navyše sme mali futbalistov, ktorí vedeli pravidelne skórovať, ako Jesús Navas či James Milner. Bola to fantastická sezóna, keďže sme vyhrali Premier League aj Ligový pohár."
Hovorili sme o Cescovi ako o hráčovi a ako o trénerovi. Ďalší z vašich bývalých spoluhráčov, Vincent Kompany, teraz odvádza veľmi zaujímavú prácu v Bayerne Mníchov. Videli ste v ňom tie kvality už počas hráčskej kariéry?
"Áno. Ako kapitán a organizátor bol vždy v kontakte s trénerom a veľa komunikoval aj s hráčmi. Úprimne, nečakal som, že sa na trénerskú dráhu vydá tak skoro. Keď sa však blížite ku koncu hráčskej kariéry, začnete premýšľať, čo budete robiť ďalej. Bol na to mentálne veľmi dobre pripravený. Prekvapilo ma, ako rýchlo napredoval, no za všetko, čo dosiahol, si zaslúži uznanie. Stojí za tým množstvo práce, ktorú odviedol."
V septembri 2014 ste sa vrátili do La Ligy, konkrétne do Valencie. Kedysi ste povedali, že rozhodnutie opäť hrať v Španielsku bolo chybou. Vnímate to dnes rovnako?
"Nevyčítam si rozhodnutia, ktoré som urobil, vtedy som na ne mal svoje dôvody. Spätne však ľutujem, že som v Premier League nezostal o niečo dlhšie. Do februára, keď som si zranil rameno, som bol vo fantastickej forme. Riešil som aj osobné veci. Prišiel som do Valencie a rozišiel som sa s bývalou manželkou."
"Keď sa na to pozerám dnes, uvedomujem si, že som sa v Anglicku cítil dobre, či už po futbalovej, alebo osobnej stránke. Nebolo to tým, že by Valencia bola zlý klub. Práve naopak, hrali sme Ligu majstrov, no musím priznať, že to nebolo rozhodnutie založené iba na futbale. Osobná situácia a forma, v ktorej som sa nachádzal, možno viac hovorili v prospech zotrvania v Anglicku. Napokon som sa aj tak rozhodol odísť."
Boli ste klasický stredný útočník, tradičná deviatka. Dnes vidíme hráčov ako Erling Haaland a Kylian Mbappé, ktorí majú trochu iný štýl. Myslíte si, že klasická deviatka z futbalu postupne mizne?
"Je ich menej ako predtým. Väčší význam dnes majú krídelníci a vnútorní útočníci, napríklad hráči ako Lamine Yamal či Vinicius Júnior, ktorí začínajú na kraji a následne sa sťahujú do stredu. Kedysi krídelníci väčšinou hrávali na svojej prirodzenej strane. Dostali loptu a poslali ju do pokutového územia, čo dávalo hrotovému hráčovi viac možností zakončiť."
"Dnes je pre útočníka situácia náročnejšia. Často zostáva medzi stopérmi a do šestnástky neprichádza toľko centrov či prihrávok. V minulosti lopty smerovali oveľa častejšie priamo na hrot. Hráči ako ja, Roberto Soldado, Llorente či Fernando Torres z takéhoto spôsobu hry výrazne ťažili. Ďalším príkladom je Robert Lewandowski. Aj on mal v minulosti viac možností dostať sa do zakončenia."
Teraz ste asistentom trénera v Sevilla Atlético, futbal vnímate z druhej strany. Ako si zatiaľ užívate túto novú skúsenosť?
"Ako tréner sa učíte každý deň. Jednou z najdôležitejších vecí je naučiť sa viesť skupinu. Keď ste hráč, môžete sa do určitej miery nechať viesť. Na lavičke však robíte rozhodnutia, kto zostane na striedačke a komu dáte príležitosť. Zároveň pracujete s mladými futbalistami a musíte ich vedieť správne viesť."
"Dôležité je aj to, aby mladý hráč po zápase, ktorý sa mu nevydaril, neprišiel v pondelok bez motivácie. Mal by byť mentálne pripravený ukázať vám, že ste sa rozhodli nesprávne. Často si bude myslieť, že chybu urobil tréner, nie on. Vašou úlohou je pomôcť mu pochopiť, že musí ďalej tvrdo pracovať a zlepšovať sa."
"Pre mňa je to najmä o tom, naučiť sa robiť rozhodnutia rýchlejšie. Staráte sa o všetko, od tréningov cez zápasy až po káder. Beriem tento rok ako obdobie, počas ktorého sa chcem čo najviac naučiť."
Akým trénerom chcete byť?
"Chcem byť trénerom, ktorý sa snaží dostať zo svojich hráčov maximum a veľa od nich vyžaduje. Chcem, aby moje tímy hrali futbal, ale tiež nechcem byť tvrdohlavý a hovoriť: ‚Musíme hrať týmto spôsobom, a to je všetko‘. Viem, že musí existovať Plán A, Plán B, Plán C. Musíte byť pripravení na všetky z nich.“
Chceli by ste jedného dňa viesť niektorý z tímov, za ktoré ste hrali?
"Neviem, kde skončím. Určite by som si rád vyskúšal pôsobenie v Seville, ale lákajú ma aj iné tímy a zahraničie. Nechávam si otvorené všetky možnosti. Ako hráč som nemal problém odísť do inej krajiny a rovnako to vnímam aj teraz ako tréner."
Na záver sa vás chcem spýtať na Zlatú loptu. Máte svojho favorita?
"Úprimne, favorita nemám. Niekto môže podať skvelý výkon na MS, no zároveň nemusí mať najvydarenejší ročník v klube. Rovnako to funguje aj opačne. Hráč, ktorý mal neuveriteľnú klubovú sezónu, nemusel byť taký dobrý na šampionáte. Nakoniec je to kombinácia všetkého."
"Lamine Yamal a Kylian Mbappé sú fenomenálni a určite budú medzi kandidátmi. Páči sa mi aj Jude Bellingham, ktorého rád sledujem. Možno jeho pôsobenie v Reale Madrid nebolo také vydarené, ako sa očakávalo, ale na mundiale bol výnimočný. Je to ťažká voľba, pretože nech sa prikloníte k titulom alebo individuálnym výkonom, vždy sa nájde niekto, kto bude vaše rozhodnutie kritizovať. Ak by som si mal vybrať jedno meno, poviem Fabián Ruiz. Získal najdôležitejšie trofeje."