O voľbe medzi posilňovňou a pivom v Pardubiciach
"Mne to bolo asi úplne jedno. Bolo mi jedno, či si tu niekto bude myslieť, že robím niečo inak, že robím príliš veľa alebo že by som to nemal robiť preto, aby som bol viac súčasťou tímu. Rovnako je mi to jedno aj teraz v Anglicku. Človek sa nikdy nezavďačí všetkým a je dôležité, aby to robil tak, ako mu to prináša radosť, aby sa cítil dobre a dávalo mu to zmysel. Bolo to v období, keď som v Pardubiciach odohral dva zápasy, dostal červenú kartu, potom mal mononukleózu a tri mesiace bol mimo hry.
Vedel som, že mám pol roka na to, aby som sa dostal na úroveň, na ktorej som teraz. V momente, keď som mal na stole dve možnosti – ísť večer na pivo alebo ísť do posilňovne a na druhý deň potom na tréning – to bolo pre mňa jednoduché rozhodnutie. Nech si každý robí, čo chce, nemusím hodnotiť, či niekto vypil desať pív alebo išiel cvičiť. Keď človek príde na ihrisko, ide o to vyhrať. A ja viem, že tomu pomôžem viac tréningom než čímkoľvek iným."
O tom, že drina na ihrisku nestačí a úspech si vyžaduje osobnostný rast
"Keď sa veci vyvíjajú dobre a darí sa, nie je to zložité. Všade vládne dobrá nálada a všetko je v poriadku. Ale vo chvíľach, keď to tak nie je, ide o to naučiť sa to zvládať. Samozrejme, existuje určitý štandard vecí, ktoré musím robiť. Musím trénovať a mať kvalitný prístup k príprave. Potom je to však aj o posúvaní sa po ľudskej stránke a o tom byť kvalitným človekom. Športový progres ide ruka v ruke s osobnostným rastom. Veľkú úlohu zohráva vzdelávanie, práca na sebe aj mimo ihriska. Mám pocit, že práve to potom prináša hlavné ovocie."
O hľadaní inšpirácie mimo futbalu u podnikateľov a psychológov
"Vzniklo to už v čase, keď som bol menší. Chcel som chytať, videl som otca a veľmi ma to bavilo. Postupom času som však začal sledovať úspešných ľudí z akéhokoľvek odboru. Či už išlo o šport, biznis alebo úplne iné oblasti. Pozoroval som, čo robia, aby boli úspešní. Počúval som rôznych rečníkov a čítal knihy koučov, psychológov či podnikateľov... A tieto veci sa vo svojej podstate väčšinou zhodujú. Pre mňa potom bolo kľúčové len uchopiť ich a preniesť do toho, čo robím ja na ihrisku."
O skoku z Vyškova
"Keď si uvedomím, že pred tromi alebo štyrmi rokmi som bol ešte vo Vyškove, odvtedy všetko nabralo neuveriteľne rýchly spád. Pre mňa to však nie je také, akoby som sa na to pozeral z diaľky s odstupom. Ja tým žijem. Každý deň premýšľam nad tým, čo by som chcel v budúcnosti, a keď sa to potom deje, už opäť premýšľam nad ďalšími vecami. V hlave som stále o krok vpredu. Všetky tieto veci sa dejú tu a teraz, uvedomujem si to a som za to rád."
O Premier League ako o "inom svete"
"Rozdiel oproti Česku je úplne vo všetkom. V kvalite hráčov, sledovanosti súťaže, podmienkach jednotlivých klubov aj ich finančných možnostiach... Tých vecí je nesmierne veľa. Nehovorím to preto, aby som tamojšiu ligu chválil a Česko kritizoval, len to pomenúvam tak, ako to je. A ten rozdiel tam jednoducho musí byť. Ak je Premier League momentálne najlepšou ligou na svete, musí to byť na nej vidieť. Vnímal som to takto od prvého dňa, keď som tam prišiel."

O zázemí Tottenhamu
"Bol som veľmi vďačný, že zrazu mám všetky podmienky na tréning a na dosiahnutie najvyššej úrovne na jednom mieste. Dovtedy som si všetky tieto veci musel hľadať sám. Rozdiel bol v tom, že v Česku som ako mladý, keď som mal osemnásť rokov, precestoval polovicu Prahy, aby som stihol tréning, posilňovňu, regeneráciu a všetko okolo. V Tottenhame prídete a máte to na jednom mieste. Skvelé ihriská, personál, kvalita a obrovská intenzita. Bola to výzva, ktorú som okamžite prijal a bol som za ňu rád."
O pláne ísť do Nemecka
"Paradoxne, keď som bol mladší, spisoval som si svoje ciele, ale ako prvý krok do zahraničia som Anglicko nikdy nemal na zozname. Mal som tam Nemecko, pretože brankári predo mnou išli práve tam. Aj v škole som sa pripravoval týmto smerom, aby som sa naučil po nemecky a urobil pre to maximum. Napokon to nevyšlo, ale som rád, že to nevyšlo."
O úlohe stredopoliara v bráne
"Už mi niekoľkokrát na tréningu povedali, že nie som brankár, ale stredový hráč. Mám to rád, tento štýl ma baví a vyhovuje mi. Užívam si to, pretože nie každý klub hrá takto a inde sa brankár k lopte toľko nedostane. Tréner by mi však neodpustil, keby som tam vytváral niečo, čo nie je potrebné a o čo v tej chvíli nejde. Ak sa nepodarí prihrávka alebo dotyk, ale herné riešenie bolo vymyslené správne, stáva sa to každému na akejkoľvek úrovni. Musím si však uvedomovať, že som brankár a nie som tam na to, aby som skúšal, či vyjde nejaká riskantná prihrávka, ale aby rozohrávka fungovala na sto percent."

O španielskej škole
"Keď som bol menší, robili sme predikcie výšky a vychádzalo mi to približne na 190 centimetrov. S otcom sme preto trénovali spôsobom, aby to viac zodpovedalo španielskemu štýlu, ktorý je postavený na rýchlosti, práci nohami, pohybe a obratnosti. Otec ma v tom viedol, hoci španielskeho trénera som nikdy nemal – azda len otca v španielskom prestrojení. Až teraz mám v reprezentácii trénera brankárov Rubéna Martíneza a musím povedať, že tréningy ma nesmierne bavia, pretože presne zodpovedajú tomu, čo som sa od detstva učil."
O debute proti Španielsku
"Po zápase proti Španielsku som veľmi túžil už vo chvíli, keď nám vylosovali skupinu Ligy národov. Hovoril som si, že presne takýto duel by som si veľmi chcel zahrať. Že budem chytať, som sa dozvedel tri dni pred výkopom a mal som obrovskú radosť. Verím, že takéto momenty nie sú o náhode ani o šťastí. Človek si ich priťahuje tým, ako funguje, ako trénuje a ako premýšľa. Žiaľ, výsledkovo sme tento súboj nezvládli, ale nemali sme k tomu ďaleko."
