V prvom rade je to ich kompaktnosť, stred poľa a vynikajúce trio útočníkov. Inzaghiho Inter sa vyznačuje pragmatickým štýlom hry, ktorý kombinuje defenzívnu stabilitu s rýchlymi a presnými protiútokmi. Kľúčovou súčasťou jeho filozofie je jednoduchosť a disciplína v defenzíve. Hráči Interu sú veľmi dobre organizovaní v rozostavení 3-5-2, ktoré im umožňuje kontrolovať stred ihriska, pričom Džeko, z pozície pravého útočníka, bráni hlboko v ľavom medzipriestore.
Túto kompaktnosť ďalej dopĺňa aktívna trojica stredopoliarov, ktorá zvyčajne pôsobí veľmi agresívne. Na obrázku vidíme postavenie brankára AC, keď je Inter natlačený do extrémne malého priestoru a nedáva súperovi žiadnu šancu pokojne získať druhú loptu.
Rozohrávka
V strede poľa je Inter v rozostavení 3-4-3. Keď sa stopér Acerbi presúva do stredu poľa, Dimarco a Dumfries zostávajú na šírke. Cieľom je vylákať súperov pressing na Bastoniho s loptou pri nohách po sérii niekoľkých prihrávok medzi obrancami a brankárom. Jedným z možných riešení je potom prudká prihrávka na Romelua Lukakua, ktorý okamžite z prvej sklepáva na Lautara Martíneza a potom nabehne za obranu súpera, aby prevzal Argentínčanovu prihrávku. Hneď prvá minúta posledného ligového zápasu proti Atalante Bergamo je dobrým príkladom. Akcia sa skončila gólom Belgičana.
Niečo podobné praktizuje v Premier League tréner Brightonu Roberto De Zerbi. Svojim zverencom predpisuje dlhé prihrávky, ktoré sú často nakopávané do stredu ihriska, pričom namiesto Calhanoglua si môžeme na kraji ihriska predstaviť Kaorua Mitomu pripraveného nabiehať.
Obrana
V minulej sezóne sa Inter mohol pochváliť najlepším útokom v Serie A podľa ukazovateľa očakávaných gólov, ktorý zohľadňuje kvalitu vytvorených streleckých príležitostí. Podľa nej mal počas ročníka streliť 62 zásahov, a tak z analytického hľadiska prekonal aj útok majstrovského Neapola (55 očakávaných gólov), ktorému v tejto sezóne, s trochou nadhľadu, padlo do súperovej siete všetko, na čo siahol. Zisk titulu bol však do veľkej miery postavený na nepriepustnej obrane.
Útok
V záverečnej tretine Inter ťažil najmä z výborných výkonov všetkých troch útočníkov, ktorí sa počas sezóny striedali v základnej zostave - Edina Džeka, Lautara Martíneza a Romelua Lukakua. Nebezpečnejším hráčom v súperovom boxe ako rýchlonohý Martínez bol v tejto sezóne iba Victor Osimhen.
Zatiaľ čo Argentínčan slúži v Interi ako nástroj na strieľanie gólov vďaka skvelému pohybu v šestnástke, Džeko a Lukaku sú kľúčoví pri preberaní dlhých lôpt do medzipriestoru. V ukazovateli, ktorý meria, do akých nebezpečných priestorov dokážu prijímať prihrávky spoluhráčov, patria spolu s Osimhenom, Giroudom a Hojlundom k absolútnej ligovej špičke.
