Sahin prešiel priamo na trénerskú dráhu po tom, čo cítil, že najlepšie hráčske časy má za sebou. Teraz je už tretiu sezónu hlavným trénerom Antalyasporu. Do futbalového dôchodku odišiel ako 33-ročný v októbri 2021 v drese svojho súčasného tímu.
Počas 45-minútového posedenia s anglickou verziou Flashscore Správ sa Nuri nebránil prezradiť, čo sa mu v Reale Madrid nepodarilo a ako sa roky po odchode z Estadio Santiago Bernabéu zmieril s tvrdým prístupom Josého Mourinha.
Rodák z Lüdenscheidu drží v ruke veľkú šálku kávy a neustále sa usmieva, vyzerá uvoľnene, akoby bol v hale štadióna s priateľmi po dôležitom víťazstve. Mladý manažér sa inšpiruje takými osobnosťami ako Jürgen Klopp a Thomas Tuchel, takisto je plný chvály smerom k taktickej revolúcii, ktorú viedol Roberto De Zerbi v Brightone. Okrem iného si želá zažiť majstrovskú myseľ Pepa Guardiolu na vlastnej koži.
Niekdajší nemecký reprezentant odišiel na Harvard, aby si doplnil vzdelanie mimo futbalu, šiel aj do Afriky, aby sa naučil, ako byť opäť šťastný. O tom a mnohom ďalšom sa dočítate v nasledujúcom rozhovore.
Máte len 35 rokov a sú to dva roky, čo ste prestali hrať. Neprišiel čas na manažment príliš skoro?
"Každý sa ma na to pýta (smiech). Mal som za sebou 17-ročnú hráčsku kariéru. Profesionálne som začal hrať, keď som mal len 16 rokov. Každý moment, či už dobrý alebo zlý, som prežíval veľmi intenzívne. Potom prišla ponuka z Antalyasporu. Ráno sa zobúdzam a žijem svoj sen. Nemám ani čas na to, aby mi chýbalo hranie futbalu."
Hráte ešte niečo iné?
"(Smiech) V mojom prvom roku sme mali veľmi dobrú sezónu. Rozprával som sa s prezidentom a povedal som mu: 'Pozri, ak nás chceš prekvapiť, postav nám ihrisko na padel tenis. A teraz ho máme ako bonus za skvelý ročník. Naučil som sa to hrať v Španielsku a milujem to!"
Nemali ste chuť oddýchnuť si od futbalu?
"Nikdy som si nepovedal: 'Keď skončím s hraním, pôjdem na rok na pláž alebo do New Yorku'. V roku 2015 som mal veľmi vážne zranenie, bol som rok mimo hry. Lekár mi povedal, že existuje možnosť, že si už nezahrám. Začal som premýšľať, čo ďalej, zaujímať sa o to, čo by som mohol robiť po futbale. Išiel som na univerzitu Harvard a snažil som sa pozorovať, čo sa deje okolo mňa. Začal som si robiť poznámky."
Takže ste sa vzdelávali aj mimo futbalu...
"Áno, chcel som. Cestoval som do Afriky, aby som sa stretol s ľuďmi a videl, ako tam žijú. Chcel som si viac vážiť svoj život. Nebol som šťastný. Mám dve výnimočné deti, moja rodina mi veľmi pomohla. Musel som pokračovať v ceste, aby som im ponúkol vzor. Rozprával som sa s trénermi a hráčmi, aby som pochopil čoraz viac vecí."
Na stenách vašej kancelárie máte niekoľko citátov od slávnych manažérov. Čo pre vás znamenajú?
"Jeden z nich hovorí: 'Nikdy nezabúdajte, že pracujete s ľuďmi a nielen s futbalistami'. Rozhodol som sa ich zarámovať a zavesiť na stenu. Niekedy má človek tendenciu zabúdať na ľudskú stránku veci a je veľmi dôležité, aby to tak nebolo. Nie som len tréner, som človek, ktorý pracuje ako tréner. Vždy by ste to mali mať na pamäti a venovať sa ľudskej stránke, hráči sú oveľa viac ako len ich futbal."
Je pre vás Jürgen Klopp najdôležitejšou postavou z hľadiska trénerstva?
"Ak mám byť úprimný, mal som skvelých koučov. Myslím si, že som pracoval s tými najlepšími na svete. Prial by som si, aby som pracoval aj s Guardiolom, ale nikdy sa to nestalo. Pracoval som pod Josém Mourinhom, Guusom Hiddinkom, Fatihom Terimom a Thomasom Tuchelom. Najdlhšie obdobie som však prežil s Kloppom. On a Bert van Marwijk sú pre mňa veľmi výnimoční. Bert ma povýšil do prvého tímu Dortmundu, keď som mal len 16 rokov."
Ako ste sa pri Kloppovi cítili?
"Vytvoril prostredie, v ktorom sa každý cítil ocenený. Chce, aby každý bol zodpovedný a potrebný. Ak prídem ráno do kancelárie a nepoviem panej, ktorá mi upratuje kanceláriu, 'dobrý deň, ďakujem', a ak sa s ňou trochu nerozprávam, nemyslím si, že má zmysel, aby som cez víkend vyhral zápas. Rovnováhu medzi tým, aby som bol futbalovým profesionálom a skutočným človekom, je veľmi ťažké dosiahnuť. Nikdy nesmiem zabúdať na ľudskú stránku veci."
Kto ste ako tréner? Viac Klopp ako ktokoľvek iný?
"Snažím sa byť sám sebou. V tejto práci som nový. Som v nej len niekoľko desiatok mesiacov, ale pripadá mi to ako desiatky rokov (smiech). Chcem si vytvoriť vlastné predstavy o futbale, ale opieram sa o to, čo som sa naučil od trénerov, ktorých som mal."
"Túžim veci kombinovať, ale vždy zostávam verný myšlienke byť sám sebou. Teraz s vami hovorím, ale neviem, čo sa deje vo vašom mozgu. Ani vy sa nemôžete dostať do môjho. Rovnako je to aj s koučovaním. Určite mám rád štýl futbalu, ale je to moja vlastná hra, ktorú rád praktikujem. Hral som aj pod Thomasom Tuchelom v Dortmunde. Nemám rád kopírovanie, mám svoje vlastné predstavy. Páči sa mi aj Tuchelov štýl, myslím si, že kombinácia s Kloppom je pre mňa ten najlepší kokteil."
Čo by Sahin ako tréner povedal hráčovi Sahinovi a čo hráč trénerovi?
"To je ťažké! (Smiech.) Tréner by hráčovi povedal, že je celkom dobrý v pozičnej hre. Vždy som bol futbalista, ktorý chcel kontrolovať hru, mať loptu a určovať tempo. Niekedy si želám, aby som mal v tíme futbalistu ako ja, ale napriek tomu mám na ihrisku skvelých chlapcov. Čo sa týka druhej časti otázky, stále som si prial mať takého trénera, akým sa snažím byť. Samozrejme, robím chyby a niektorí so mnou nie sú spokojní, ale snažím sa robiť, čo môžem."
Odvolávate sa niekedy pri trénerskej práci na hráča Nuriho Sahina?
"To je najväčšia chyba, ktorú ako tréneri robíme. Nebol som najrýchlejší hráč, ale teraz mám v tíme napríklad veľmi rýchlych chlapcov. Nemôžem sa porovnávať s ostatnými. Ak chcem byť trénerom, potom hráč Nuri Sahin nepotrebuje existovať v mojej hlave. Raz som sa rozprával s Patrickom Vieirom, bol to stredopoliar svetovej triedy a ako hráč vyhral všetko. Povedal mi: 'Zabudni na seba ako hráča, s tým už je koniec, hráč Nuri už neexistuje.' Ak to budem mať na pamäti, mám šancu stať sa lepším trénerom."
Ako sa učíte?
"V trénerstve som ešte dieťa, sotva som sa naučil chodiť. Keď sa učíte hovoriť, je dobré mať okolo seba ľudí, ktorí už chodia. Každú jednu vec, ktorú sa naučím, sa snažím implementovať. Nekopírujem, ale niektorí z tých, s ktorými som v kontakte, to všetko prežili. Rozprávam sa s mnohými trénermi a veľa sa učím aj od svojich asistentov. Bol som sa pozrieť na Luciana Spallettiho, keď bol v Neapole, veľmi pekne sme sa porozprávali o tom, ako vidí futbal. Sledoval som jeden tréning a bolo to pôsobivé. Trval 30 minút, ale on bol pri všetkom prítomný, všetko diktoval. Bolo cítiť, že je to šéf."
Ste stále v kontakte s Josém Mourinhom?
"Áno, rozprávame sa. Zaujímal som sa o hráča z Ríma a v krátkosti sme sa porozprávali."
Mali ste v Reale Madrid komplikovaný vzťah?
"V Madride som prežil najťažší rok vo svojej kariére. Bol som zranený, nehral som až tak veľa. Mal som okolo seba superhviezdy a tiež známeho trénera. Jeho štýl bol úplne iný ako u Kloppa. Keď som prišiel od Jürgena ku Josému, bojoval som. V deň, keď som odišiel, som sa rozprával s Mourinhom a na tomto chlapíkovi sa mi páči, že je poriadne úprimný. Udrel vás do tváre: bum! Ak si dobrý, tak si dobrý. Ak si zlý, si zlý. Bol som mladý, mal som problémy. Pýtal som sa sám seba: 'Čo to robí? Prečo je taký?' Ale on bol úprimný. Keď tu sedím ako tréner a spomínam na čas strávený s Josém, nemôžem povedať nič negatívne."
Máte pocit, že sa za tie roky zmenil?
"Pozrel som si dokument z jeho ročného pôsobenia v Tottenhame a nemyslím si to. Od Mourinha som sa naučil veľa vecí. Je to víťaz. Pre víťazstvo by urobil čokoľvek."
Bol Madrid pre vás ako hráča príliš veľký, bolo to priskoro?
"Vždy bolo mojím detským snom hrať za Real Madrid. Čo sa týka samotnej hry, bezpochyby som mohol hrať za Real. Vtedy som bol dobrý. V Madride ale nestačí byť dobrým hráčom. Musíte byť mentálne silný. Vlak Realu sa nikdy nezastaví."
"Bojoval som a po zraneniach som sa musel vyrovnať s tým, že som nehral. Bol som netrpezlivý. Keď sa pozriem späť, myslím si, že som mohol byť trochu trpezlivejší a mal som si viac vážiť, že som hráčom Realu. Ľudia zvyčajne hovoria: 'Si v Reale Madrid, musíš byť šťastný! Ja som bol skôr niečo ako: 'Chcem hrať! Chcem hrať! Chcem hrať.' Možno som po tejto mentálnej stránke nebol na Real Madrid pripravený."
Jude Bellingham sa vydal podobnou cestou a z Dortmundu prestúpil do Realu Madrid vo veľmi mladom veku.
"Tento chlapec je mentálne veľmi pripravený! Rozprával som sa s mnohými priateľmi v Dortmunde, tí mi povedali, že je dosť vyzretý. Je to ako mať v šatni 25-ročného mladíka, nie tínedžera. Nikdy som nebol tak pripravený ako on!"
Ako sa Dortmundu podarilo získať toľko talentov, ktorí sa presadili tak rýchlo?
"Každý klub môže podpísať zmluvy s mladými hráčmi. Dortmund im však dáva príležitosť hrať. Podpisovať posily je jednoduché. Je to o prestupovej čiastke a presvedčiť futbalistu dobrým platom. Takisto im môžete klamať, že budú hrať."
"Ak ste v pozícii Dortmundu, môžete povedať: 'Pozrite sa, Nuri Sahin, Götze, Lewandowski, neskôr Pulisic, Bellingham, Sancho, Dembélé. Títo chlapci hrali v Dortmunde už ako mladíci. To je veľká vec. Nie je veľa klubov na scéne, ktoré to robia. Aj v Antalyaspore by som rád podpísal mladých, ale nemáme taký veľký rozsah. Naša liga nie je sledovaná, nesúťažíme v Európe, ani nehráme v Lige majstrov. Dortmund je tam každý rok a na všetkých svojich zápasoch má 80 000 fanúšikov. Hráč si vraví: Wow, to je tak pekné byť tu!"
Aký príbeh sa snažíte vybudovať v Antalyaspore?
"Sme malá ryba vo veľkom oceáne, ale aj ambiciózny klub. Veľká ryba dokonca nie sme ani v Turecku. Chceme robiť malé kroky. Mám predstavenstvo, ktoré ma podporuje, dalo mi šancu tu pôsobiť. V mojej prvej sezóne sme prekonali niekoľko rekordov, teraz chceme udržať rovnováhu v mužstve. Mesto a klub lietajú, keď vyhrávate, sú na dne, keď prehrávate. Musíme to vyvážiť a vytvoriť kultúru. To je moja najväčšia misia v Antalyi."
Dostali ste na to dostatok času?
"Snažíme sa vybudovať základy nášho 'domu'. Potom sa budeme môcť sústrediť na ďalší krok. Bez základov sa nedá stavať. Vyžaduje si to čas a ja ho mám. Keď som doriešil zmluvu, podpísal som ju na 5 rokov. Antalyaspor je najlepšie miesto, v ktorom momentálne môžem byť. Chcem tu púsobiť. Dúfam, že sa nám podarí dosiahnuť to, čo si želáme. Samozrejme, vo futbale nikdy neviete. V deň, keď som sa stal trénerom, som zavolal Jürgenovi Kloppovi a on mi povedal: 'Aby si vedel, tak jedného dňa ťa vyhodia.' Odpovedal som mu: 'Ty to hovoríš, ale tebe sa to ešte nikdy nestalo' (úsmev)."
Z hráčskej kariéry ste sa presunuli rovno na trénerskú. Plánovali ste to tak vždy alebo ste si predstavovali inú cestu?
"Nikdy som nechcel po skončení hráčskej kariéry odísť na rok na pláž alebo sa na pár mesiacov presťahovať do New Yorku. Robím to, čo ma baví."
Aký ste veľký maniak na čísla?
"Údaje sú veľmi dôležité. Pracujem s jednou spoločnosťou v Nemecku, analyzujeme každého súpera a každý potenciálny podpis zmluvy. Aj vo futbale je oko veľmi dôležité. Môžete mať k dispozícii tie najlepšie údaje, ale je povinnosťou, aby ste sa s hráčmi rozprávali a aby ste ich cítili. Všade je toľko talentovaných futbalistov, mám mnoho kontaktov z celého sveta. Keď po niekom idete, musíte vedieť, odkiaľ pochádza a poznať jeho kultúrne zázemie."
Môžete nám uviesť nejaký príklad?
"Podpísali sme zmluvu s Shoyom Nakajimom, bývalým hráčom Porta. S týmto chlapíkom som sa už predtým rozprával, ale v skutočnosti nič nehovoril, chápete? Bol veľmi zdvorilý, skromný, milý, ale to je všetko. Človek by mohol mať pochybnosti o jeho schopnosti prispôsobiť sa a bojovať za iného hráča."
"Hral som s Kagawom. Aký bol? Keď prišiel do Dortmundu, nikdy neprehovoril. Potom sa učil, robil s nami kroky. Takže musíte pochopiť aj kultúru. To je pre mňa veľmi dôležité. Keby som sa pozeral len na údaje, povedal by som, že Nakajima je dobrý hráč, to je všetko. Nakoniec sme sa rozhodli, že ho podpíšeme."
Odmietli ste niekedy hráčov po takýchto osobných rozhovoroch?
"Rozprával som sa s jedným futbalistom svetovej triedy, ktorého sme mohli podpísať. Ak by ste vyslovili jeho meno, okamžitá reakcia by bola takáto: 'Priveďte mi ho.' Bavili sme sa tri minúty. Potom som mu povedal: 'Dávaj na seba pozor! Všetko najlepšie, prajem ti veľa úspechov v kariére'. Keby som o tom povedal klubovému prezidentovi, asi by sa spýtal: 'Zbláznil si sa?' Krátky rozhovor, ktorý sme mali, mi stačil na to, aby som sa presvedčil, že medzi ním a naším klubom to nie je to pravé orechové."
Je to vždy telefonát pred prijatím rozhodnutia alebo sa s hráčmi radi stretávate osobne?
"Ak je hráč v Japonsku, možno by som tam chcel ísť a sedieť pred ním tak, ako sedíme teraz. Telefonát nie je to isté, ani novinári nemajú radi, keď musia robiť rozhovory s ľuďmi po telefóne, však? (Usmieva sa.) Keď sa s ľuďmi stretnete osobne, vidíte, ako sa správajú, ako hovoria, ako vás pozdravia. Znovu opakujem, je veľmi dôležité, aby ste ako tréner nestratili svoju ľudskú stránku. Je to naozaj ťažké, ale nikdy sa nesmiete vzdať tejto myšlienky."
Ktorého hráča by ste chceli trénovať?
"Ach, to je ťažké. Povedzme, že Frenkieho de Jonga. Toho chlapca mám veľmi rád. Je skvelé sa na neho pozerať. Ďalší by bol Alexis Mac Allister. Viditeľne hrá s rozumom. Samozrejme, Haaland, Mbappé... Ale to by znamenalo, že sa musím dostať na ich úroveň, nie že oni prídu ku mne (smiech)."
Sledujete nejaký tím alebo konkrétneho trénera, aby ste sa inšpirovali?
"Rozprával som sa s De Zerbim, je to úžasný tréner. Sledujem jeho zápasy a môj tím každý týždeň analyzuje Brighton. Venujeme tomu pár minút a sledujeme všetko, čo robia. Chcem sa naučiť čo najviac. Mám rád Manchester City. Kedysi som sledoval aj Gasperiniho v Atalante, takisto Conteho v Interi. Páčil sa mi Nagelsmann v Hoffenheime a Lipsku, chcel som vidieť, ako našiel spôsob na vyhrávanie."
Ste fanúšikom systému VAR?
"Páči sa mi, ale myslím si, že by to malo byť viac ako v tenise, kde môžete napadnúť rozhodnutia. VAR pomáha futbalu, ale zápasy sa zastavujú často a na príliš dlho. Nemám rád to čakanie. Opakujem, VAR pomáha futbalu. Odrezáva však niektoré emócie. Práve pre ne milujeme tento šport, však? Narodenie dieťaťa, láska k partnerovi - to je niečo iné. Futbal má svoj vlastný súbor emócií, ktoré dokáže vyvolať len on. Musia v ňom zostať, zachovajme povahu futbalu."
