Vo futsale sa mi splnilo všetko, čo som si prial, hovorí Brunovský. Vrcholom je EURO

Aké emócie ste prežívali po poslednom zápase?

"Popravde, ja som si to veľmi užil, pretože som sa rozlúčil tam, kde som začínal, takže to bolo o to krajšie. Dúfal som, že finálová séria skončí v treťom zápase pred skvelou diváckou kulisou v Lučenci, ale asi to malo byť takto."

Čo pre vás znamenalo, keď vám po zápase dal Attila Fehérvári kapitánsku pásku a prebrali ste trofej?

"Attila je pre mňa pomaly ako brat. Bolo to od neho krásne gesto. Ja som sa nikdy v Lučenci nepovažoval za lídra. Preto ma to veľmi potešilo."

Kedy ste začali uvažovať o ukončení kariéry?

"Celé to začalo po poslednej operácii. Hneď po prebudení mi fyzioterapeut a doktor oznámili, čo všetko sa udialo a aký je stav kolena. Aj keď som hrával ďalej, tak som si postupom času uvedomoval, že fyzicky to je horšie a regenerácia zas dlhšia. Čas na palubovke sa skracoval, bolo to pre mňa náročnejšie. Hlavne bolesť bola miestami taká silná, že sa to nedalo zvládať ani vôľovými vlastnosťami."

Dá sa povedať, že ste vo futsale dosiahli všetko, čo ste chceli?

"Neľutujem ani jeden futsalový krok. Mojím najväčším snom bolo zahrať si so Slovenskom na vrcholnom podujatí a to sa mi splnilo, keď sme postúpili na EURO 2022 do Holandska. Nebolo jednoduché sa tam dostať, cesta bola tŕnitá, ale o to som vďačnejší a nikdy na to nezabudnem."

Bolo EURO váš najväčší futsalový zážitok?

"Emočne to bol vrchol, ale znova ma trápili zdravotné problémy, mal som zranenú pätu, takisto som sa trápil aj s kolenom. V prvom rade som chcel chlapcom pomôcť, či už z lavičky, alebo aj priamo na palubovke. Som veľmi rád, že sme to spoločne dokázali a že som si zahral na takomto fóre. Aj za mňa, no takisto za ľudí okolo. Či už to boli hráči, alebo realizačný tím. Navyše sa nám podarilo spraviť ešte väčší úspech a to postup zo skupiny."

Na ktorý ďalší reprezentačný duel ešte spomínate?

"Nikdy nezabudnem na svoj prvý reprezentačný štart. Bolo to v Holandsku, kde som takmer aj skončil. Asi mám šťastie na túto destináciu. Ešte som potiahol dva zápasy v kvalifikácii o majstrovstvá sveta, no je čas dať priestor mladším. Ako som hovoril, už to pre mňa bolo náročné po fyzickej stránke, ale EURO je pre mňa top futsalový zážitok."

Na Slovensku ste vyhrali jedenásť titulov. Dá sa vybrať jeden, ktorý si najviac vážite?

"Bol to ten prvý, ktorý som vyhral v roku 2009 RCS Košice. Prvý titul je vždy prvý a pre mňa to bolo o to krajšie, že som ho získal s tímom z rodného mesta a navyše to nikto nečakal. V časoch Slovmaticu a teraz Lučenca to vždy bol jasný cieľ, no vtedy to bola rozprávka."

Zahrali ste si aj výborné zápasy v Lige majstrov. Ktorý vám utkvel v pamäti?

"Stretnutia v Lige majstrov boli pre mňa osobne jedny z najťažších a zároveň najlepších. Asi najsilnejší moment bolo víťazstvo so Slovmaticom nad portugalskou Benficou 5:4, keď sa hralo na hokejovom štadióne Ondreja Nepelu a prišlo veľmi veľa ľudí. Poraziť taký slávny a kvalitný tím sa nepodarí len tak hocikedy."

Ukončenie kariéry ste oznámili na sociálnych sieťach a okamžite ste si mohli prečítať množstvo krásnych komentárov od spoluhráčov, trénerov, kamarátov, rodiny... Čo to pre vás znamená?

"Je to pre mňa svojím spôsobom spätná väzba a zadosťučinenie za celú kariéru. Boli to naozaj krásne slová od ľudí, ktorých si nesmierne vážim a poznám. Všetci mi dali veľa do futsalového aj osobného života. Čo bude ďalej sa uvidí, ale medziľudské vzťahy budú pokračovať."

Čo bude nasledovať pre vás teraz?

"Zaslúžený oddych (úsmev). Od futsalu si trochu oddýchnem. Mám sa čomu venovať a veľmi sa na to teším. Našiel som si alternatívu, pri ktorej nepociťujem bolesť v kolene a tou je bicyklovanie. Tomu sa teraz začnem venovať naplno."

Zbierate už aj trénerské skúsenosti. Napríklad ako asistent trénera Bača pri reprezentácii do 17 rokov. Plánujete ísť touto cestou ďalej?

"Uvidí sa, čo bude ďalej. Záleží to aj na vedení slovenského futsalu. Pre mňa je to nová výzva, baví ma to. Ak sa dohodneme aj ďalej, budem rád a pustím sa do toho naplno."