Martin, pred MS ste sa stali asistentom kapitána. Vnímali ste to ako poctu?
"Áno, jednoznačne to bola veľká pocta a privilégium. Som vďačný za to, že mi tréneri verili. Super bolo, že keď už bolo treba riešiť niečo vážnejšie, tak ostatní chalani ma rešpektovali. Ako som povedal skôr v niektorom rozhovore, tento dres pôjde do vitríny. Naozaj si to nesmierne vážim a bola to fakt veľká česť."
Máte stále iba 25 rokov, ale už patríte medzi lídrov reprezentácie. Aký je to pocit?
"V prvom rade sa musím poďakovať vedeniu reprezentácie, že ma pred piatimi rokmi vytiahli, dali mi šancu. Keďže hrávam v Európe, tak môžem chodiť pravidelne na zrazy a chodím na ne naozaj veľmi rád, takže tých zápasov som už nazbieral celkom veľa."
Boli to vaše tretie MS. Cítili ste, že vám pomáhajú aj nadobudnuté skúsenosti?
"Áno, na druhej strane musím povedať, že to bola pre mňa nová rola, keďže predtým som na MS neodohral ani raz všetky zápasy a teraz som bol aj asistent. Je to však výborná skúsenosť do kariéry. Nastupovali sme proti výborným tímom a hráčom, takže to bol obrovský zážitok. Len škoda, že sa to nakoniec nepodarilo dotiahnuť do štvrťfinále."
So štyrmi bodmi to boli vaše najlepšie MS z hľadiska produktivity...
"Áno, toto bol prvý turnaj, na ktorom som odohral každý jeden zápas, takže aj to mi pomohlo. Hral som s dobrými spoluhráčmi, či už v prvom útoku alebo v presilovke, takže som si to užil."
Ako sa vám hralo v prvej formácii s bratmi Pospíšilovcami?
"Super. Oni sú obaja výborní hokejisti, to všetci vedia, ale skrz toho, akí sú aj emoční, tak sme sa dostávali do veľa šarvátok, čo bolo pre mňa nové. Ja sa popravde nerád púšťam do týchto vecí, väčšinou som rozdeľoval hráčov a snažil som sa nepúšťať ďalších do tej trmy-vrmy, aby tam chalani nemali o jedného navyše, takže to som robil aj teraz. Každopádne, čo sa týka hokejových vecí, tak sme si spolu veľmi dobre sadli. Odohrali sme dobré stretnutia, pridali sme aj góly. Myslím si, že to, čo od nás tréneri čakali a vyžadovali, sme splnili. Ako hovorím, užil som si s nimi každý jeden zápas, bola to naozaj veľká zábava."
Prvý duel ste odohrali v druhej formácii, potom vás tréneri posunuli do prvej. Prospela vám táto zmena?
"Určite áno, zmena pomohla obom formáciám. V prvom zápase sme nemali veľa šancí ukázať sa naplno, ale potom to sadlo, myslím si, že ako mne, tak Oliverovi Okuliarovi a do konca sa to už nemenilo. Boli sme za to radi."
Celkovo sa formácie až na minimálne zmeny, tú vašu a pozíciu trinásteho útočníka, nemenili...
"Chémia v jednotlivých lajnách a v celom tíme proste fungovala, takže zmeny neboli potrebné. Vnímal som to ja, aj ostatní hráči a hlavne tréneri. Bojovali sme jeden za druhého."
Hovorili ste si aj v šatni pred MS, že prvé štyri zápasy musíte zvládnuť?
"Nechceli sme na seba vytvárať tlak tým, že si budeme stále hovoríť, že musíme všetky štyri zápasy vyhrať, lenže na druhej strane sme vedeli, že to potrebujeme zvládnuť. Aj v šatni sme si hovorili, že sú to nesmierne dôležité body a potrebujeme ich. Nakoniec sa nám to podarilo takmer na sto percent, ušiel nám jediný bodík, čiže z tohto hľadiska sme splnili to, čo sme chceli."
O to viac mrzí, že takto dobre rozbehnutý turnaj nakoniec neskončil vo štvrťfinále?
"Mrzí to, samozrejme. Máte štyri výhry na turnaji, jedenásť bodov a veríte, že sa podarí získať nejaký bod alebo dva navyše. Vedeli sme, že štvrťfinále je blízko a napriek tomu sa po štyroch výhrach nedostanete ďalej. Rozhodne sme boli sklamaní."
Napriek tomu ste trápili každého jedného favorita...
"V tých troch zápasoch sme hrali výborný hokej. Chceli sme favoritov potrápiť a zobrať im body. Herne sa nám darilo v každom jednom stretnutí. Ale keď hráte proti takýmto výborným mužstvám a stane sa herný výpadok, ako sa stal nám, že sme prestali hrať na päť či desať minút, tak súperi to vedia to potrestať. Stalo sa to proti Kanade aj Švédsku. Doťahovať a vyrovnávať zápasy proti špičkovým tímom je veľmi ťažké."
Boli ste najbližšie k bodovému zisku proti Česku, keď rozhodol toľko spomínaný gól Červenku?
"V tom stretnutí sme verili, že minimálne bod získame, ale takéto okamihy patria k hokeju. Rozhodol gól, ktorý bol regulárny, férový a platný. S odstupom času už nemôžeme plakať nad rozliatym mliekom. Mrzí nás, že nám chýbal aspoň jeden či dva body. Mohlo to dopadnúť lepšie."
Veľmi dobrá bola reakcia tímu. Napríklad po smolných momentoch so Slovinskom alebo Českom ste potom zareagovali dobrými výkonmi...
"My sme mali viac-menej aj v príprave takéto súboje, že sme vedeli zareagovať na smolný alebo nepodarený duel. Nechcem povedať, že zle odohratý, lebo na týchto MS nebol ani jeden zápas zle odohratý, skôr smolný. V príprave to bolo tak, že po horšom prvom stretnutí sme odpovedali výborným druhým. Chceli sme to čo najskôr hodiť za hlavu, či už v príprave alebo na MS. Vedeli sme, že na druhý deň prichádza nová šanca dokázať nielen ostatným ľuďom, no aj samým sebe, že sme dobrí hokejisti a že sa môžeme rovnať s najlepšími. To sme mali v hlavách."
Počas voľných dní ste na hokej zabudli?
"Áno. Dni voľna sme trávili tak, že ak nebol tréning, tak sme úplne vypli. Oddychovali sme mentálne, išli sme si zahrať futbal alebo sa niekam prejsť. Trávili sme spolu čas, zabúdali na prehry a sústredili sa na ďalší zápas a na to, že máme novú šancu."
Rovnako to bolo aj pred zápasom Slovenska o všetko proti Švédsku?
"Áno, nemali sme dôvod niečo meniť. Išli sme viacerí prejsť, boli sme aj na kúpalisku, zhruba tridsať minút sme si zaplávali a potom sme sa vrátili späť. Bolo krásne počasie, užili sme si to. Po mentálnej stránke sme zregenerovali."
Čo sa stalo v lietadle cestou naspäť?
"Nič strašné (úsmev). Mali sme pristáť vo Viedni, ale bola veľká búrka a vždy, keď sa lietadlo priblížilo k dráhe, tak nedokázalo pristáť. Krúžili sme asi 25 minút a pilot zistil, že nemáme dosť paliva, preto sme leteli do Bratislavy. Tam sme pristáli, natankovali a ľudia z vedenia začali riešiť, či nemôžeme vystúpiť. Rakúska spoločnosť to však zakázala, pretože nechcela vysadiť 30 % pasažierov a letieť so zvyškom do Viedne. Išli sme naspäť a namiesto toho, aby sme boli o štvrtej v Bratislave, prišli sme až o pol ôsmej. Naťahovalo sa to, chceli sme už byť doma a hlavne sme boli hladní (smiech), no nebolo to nič hrozné."
Liberec mu prirástol k srdcu
Čaká vás šiesta sezóna v Liberci a zmluvu máte do roku 2028. Dá sa povedať, že sa vám tam páči?
"Som veľmi rád, že mi v Liberci ponúkli zmluvu, že mi veria a dávajú mi šancu. S priateľkou sme tam šťastní, kúpili sme si byt, páči sa nám mesto, či už po športovej stránke alebo pre život. Užívame si to tam a som rád, že môžeme zostať."
Zatiaľ je však štvrťfinále ako keby zakliate, počas vášho pôsobenia v tíme ste sa cez neho ani raz nedostali...
"Teraz bolo viac-menej nové mužstvo oproti predchádzajúcim rokom. Boli sme mladí. Nechcem sa vyhovárať, ale nezvládli sme siedmy zápas série. Chýbal možno väčší pokoj a skúsenosti. Na ďalšiu sezónu ostáva tím viac-menej rovnaký, prídu možno dvaja či traja noví hráči a budeme mať novú šancu."
Aj keď je to ešte ďaleko, bude cieľom Liberca konečne preklenúť tieto brány?
"Samozrejme, budeme chcieť hrať sezónu čo najdlhšie. Je to ešte veľmi ďaleko, ale prvoradým cieľom je TOP 4."
Cítite, že vaša pozícia v mužstve postupne rastie?
"Áno, moja rola v tíme rastie každým rokom. Som starší a skúsenejší, takže dostávam viac priestoru na ľade. Body stále nie sú tam, kde by som ich chcel mať ja aj vedenie. Klub mi však verí, dáva mi šancu a verím, že sa odvďačím a bodov bude viac."
V Liberci sa vám teda páči aj pre to, že vám vedenie verí?
"O tom šport je, že medzi hráčom a klubom musí byť vzájomná dôvera. Som za to vďačný a snažím sa to splatiť výkonmi."