Kopcovitý charakter etapy s celkovým prevýšením 2 700 metrov a klesavým záverom prial úniku. Hneď po odmávaní ostrého štartu sa množili útoky, nakoniec odišla až 34-členná skupina. Z popredných jazdcov celkového poradia v nej boli Traeen, Quinn či Vacek a nechýbali ani ašpiranti na zelený dres ako Pedersen, Philipsen i Girmay.
Skupina postupne navyšovala svoj náskok, balík s Pogačarom a Vingegaardom kontrolovali jazdci tímu SAE, ktorí zastavili narastanie odstupu približne na úrovni tri a pol minúty. Vrchársku prémiu na Col de Bedos si uchmatol Molenaar. Jazdec tímu Caja Rural bral potom aj dva vrchárske body na prémii Col du Paradis.
Vzrušenie priniesla šprintérska prémia v Quillane. Šprint otvoril Pedersen, vo finále ho však prešpurtovali Girmay aj Philipsen. Po prémii sa začalo stúpať na Col de Coudons a Girmay aj s Philipsenom opustili čelnú skupinu, aby neplytvali silami. Vedúca skupina zvýšila náskok na päť minút a čoraz viac bolo jasné, že víťaz etapy nevzíde z hlavného balíka.
Pred vrcholom sa odpútal Tratnik, ku ktorému sa pridal Vacek. Tratnik vzápätí získal vrchársku prémiu na Col de Coudons (10,9 km, 5,5 %). Po nej prichádzalo k útokom a napokon sa k vedúcej dvojici podarilo pripojiť Kirschovi. Trio sa však nedokázalo vpredu dlhšie udržať, v záverečnom stúpaní Col de Montségur strácalo svoj náskok. Najprv bol dostihnutý Kirsch a o niečo neskôr aj Tratnik s Vackom.
Vedúca skupina sa potom začala drobiť, vrcholom prémie prešli s malým odstupom dve skupinky zhruba po piatich jazdcoch. Na prémii nebodoval Molenaar, a tak v bodkovanom drese zostal aj po štvrtej etape Baudin. Napokon sa vpredu sformovala 10-členná skupina, najpočetnejšie zastúpenie v nej mal Lidl – okrem Pedersena v nej boli aj Vacek a Simmons.
Lidl kontroloval dianie až do konca. V záverečnej zákrute pred cieľovou rovinkou nastúpil podľa očakávania Pedersen a jasne si došiel po etapový triumf. Zmena nastala v celkovom poradí, keďže pelotón s favoritmi Pogačarom a Vingegaardom prišiel do cieľa až so stratou 13 minút.