Anglicko - Irán

"It's coming home" je heslo, s ktorým Angličania pravidelne vyrážajú na majstrovstvá sveta. Nosný verš z hymny ME 1996 momentálne vyjadruje túžbu anglických fanúšikov získať prvý titul po 56 rokoch. Ten vybojovali práve na domácej pôde v roku 1966. Objektívne šance však nie sú veľké a to napriek silnej pozícii v skupine a výrazných výsledkoch na vlaňajších ME (finále) a na predchádzajúcich MS v Rusku (semifinále).

Otázniky vyvoláva forma obrancov i stredopoliarov a tím navyše ťahá najdlhšiu šnúru prehier, s akou kedy vstupoval na svetový šampionát. Pod vedením Garetha Southgata nevyhral šesť zápasov a pred MS neabsolvoval žiadne prípravné stretnutie. Tréner sa dostal pod paľbu kritiky aj po tohtoročnom zostupe z A-divízie Ligy národov.

"Viem, čo sa hovorí o spôsobe, akým skladáme tím. Je však zaujímavé, že si nič také nepamätám ohľadom MS 2018 ani ME 2020. Vtedy nikto nehovoril, že sa na to nedá pozerať," uviedol ku kritike Southgate pre britské médiá. Na reprezentačný rekord bude v anglickom drese útočiť Harry Kane – na prekonanie gólového zápisu Waynea Rooneyho (53) mu chýbajú tri presné zásahy.

Na prípravu bezprostredne pred turnajom dal naopak dôraz Irán, ktorý nastúpil v stredu proti Tunisku (0:2) a minulý štvrtok privítal Nikaraguu (1:0). Ťahúňom tímu bude v Katare útočník Mehdi Taremi, ktorý v tejto sezóne zaujal v drese Porta dvoma gólmi na pôde Bayeru Leverkusen v odvete skupinovej fázy Ligy majstrov (3:0).

Irán má za sebou päť majstrovstiev sveta, debutoval v roku 1978 v Argentíne, na turnaji nechýbal od MS 2014 a nikdy sa mu nepodarilo postúpiť z úvodnej fázy. Tento rok je však miestenka z druhého miesta na dosah – trojica tímov bez Anglicka je papierovo vyrovnaná a USA navyše nejde na šampionát v najlepšej forme.