Silnému príbehu Pukača sa venovala aj ďalšia epizóda programu Cesta na Oktagon, ktorá zachytáva osudy bojovníkov pred dôležitými zápasmi. "V tej chvíli som si uvedomil, že som v bezvýchodiskovej situácii. Do zápasu som šiel s ľuďmi, s ktorými som sa už necítil dobre. Mal som pocit, že celý svet stojí proti mne. Opúšťala ma chuť. Nevedel som, za koho a prečo bojujem. Po druhom kole to na mňa doľahlo. Povedal som si, že už nechcem zápas dokončiť, že musím svoj život od základov zmeniť. Že to musím nejako prekopať, pretože takto som sa už nechcel nikdy cítiť," prezradil Pukač, ktorý pre náš portál hovoril aj o strastiplnej ceste späť na vrchol.
Po prvom zápase s Jungwirthom ste mali pred sebou množstvo zmien. Na čo všetko ste sa museli postupne zamerať?
"Toto je dobrá otázka. V prvom rade som sa potreboval dostať z prostredia, ktoré bolo pre mňa toxické. Musel som nájsť sám seba ako zápasníka. Chvíľku som mal voľnejšie obdobie, ale trénoval som stále, akurát so svojimi kamarátmi, aby som sa ako fighter našiel. Odtiaľ som potom začínal s tým, čo bolo postupne treba vylepšovať. Potom som mal zápas s Bolom, vyhľadal som pomoc jedného trénera, pretože som bol ako keby prvýkrát v živote bez vedenia. Bol som také decko, mladý, hoci to nie je tak dávno, ale v hlave som to tak pociťoval. Zrealizovať si sám celú prípravu, to na mňa bolo veľa. Chvíľku sme boli aj na Cvičisku s Borisom Topčičom, to bol druhý krok."
"Následne som zistil, že ani tento spôsob mi nevyhovoval. Potreboval som pochopiť, že som v klietke stál najčastejšie ja a že som dosť skúsený, aby som najlepšie vedel, čo potrebujem. S Ferom Fodorom sme sa teda úplne osamostatnili a teraz trénujeme sami. Všetky skúsenosti som zúročil a najlepšie viem, čo v tréningu funguje."
Narážate na odchod z OFA? (Octagon Fighting Academy v Bratislave - pozn.)
"Áno, ale neodišli sme len my. Boli to aj Deák či Paradeiser."
Vyjadrili ste sa, že na váš vkus tam bolo príliš veľa ľudí. Bol to hlavný dôvod odchodu?
"Necítil som sa tam dobre, nemal som so všetkými ľuďmi úplne pozitívne vzťahy. Ale dôvodov bolo veľa, bolo to, ako keď ste dlho v nejakej práci a už si leziete na nervy so zamestnancami aj so šéfom. Máte pocit, že to nikam nevedie."
Zakotvili ste teraz v nejakom novom gyme?
"Trénujeme v Národnom Krav Maga Centre, kde máme veľmi dobré zázemie. Tam sa venujeme MMA strikom, potom ešte chodím na jiu-jitsu do JJ Academy Bratislava, na sparingy mám rád klub CHAOS. Trénujem tam, kde cítim, že potrebujem ísť."
Po výhre nad Bolom prišli dve porážky. Bola dôvodom skôr hlava ako fyzická forma, alebo to bola kombinácia oboch faktorov?
"Čo sa týka zápasu s Brožom, do neho som nastupoval po spomínanom Cvičisku, ale niektoré veci by som možno urobil inak, napríklad aj fyzickú prípravu. Jedno s druhým. Upínal som sa na režim, o ktorom som nebol úplne presvedčený, ale snažil som sa ísť v ústrety ľuďom, ktorí na Cvičisku trénovali. Hlava, tam ma nahlodalo zrejme to, že to nebolo tak, ako som si predstavoval, myslím tréningový proces. Ale výsledok bol veľmi tesný, mohol som aj vyhrať. Nechcem teda hovoriť, že to bol nejaký zásadný problém. S Kohoutom to už bolo dobré, v zápase som však niektoré veci podcenil. Vždy sa v prehre nedá hľadať chyba či problém, nemusí to nič znamenať. Vyhrávať sa stále nedá."
V médiách ste viackrát hovorili o tažkých rodinných pomeroch. Dnes je z vás otec. Ako zmenila táto rola váš pohľad na kariéru a život?
"Veľmi. Považujem sa za dospelejšieho, zodpovednejšieho a sebavedomejšieho. Je to možno klíše, ale je to tak. Človek si uvedomí, že musí robiť veci poriadne."
Prešli ste dlhú cestu. Vnímate to tak, že po vyrovnaní sa s problémami môžete byť pre iných ľudí inšpiráciou?
"Určite, pre veľa ľudí už inšpiráciou som, dokonca mi píšu. Pomáham im."
Ak by sme to chceli nazvať poeticky, beriete odvetu s Jungwirthom ako súboj s minulosťou?
"Takto to vôbec nevnímam. Pre mňa je to uzavretá vec, pre ten prvý duel netrpím. Takže nie je to tak, že by to bola moja nočná mora, niečo, čo ma desí. Odvetu som chcel už minulý rok, lenže Jungwirth išiel do Gamechangeru. Túžil som po tom z dôvodu, že som chcel ukázať ľuďom, že zápas dokončím a vtedy som sa z neho nepo*ral. Ak by toto meranie síl už nikdy nevzniklo, netankovalo by ma to. Naskytla sa však príležitosť a zdá sa mi, že je to atraktívny duel a ľudia ho chcú vidieť."
Naposledy ste sa v Oktagone predstavili ešte v minulom roku. Ako prebiehala príprava na vystúpenie v Nemecku?
"Medzitým som mal aj zápas v boxe, bolo to v decembri, takže som z toho úplne nevypadol. To sú tri mesiace, pripadám si teda v tempe. Predtým som bojoval v októbri."
Spomínaný duel v boxe ste sa rozhodli vziať ako také obzvláštnenie?
"Áno, box sa mi páči. Dvakrát som bol na podujatí Fight Night Challenge a zobral som to, lebo ma tento šport baví."
"Oktagon masívne expanduje. Je pre bojovníka extra motiváciou vycestovať do inej krajiny pod hlavičkou domácej organizácie?
"Úprimne, áno. Jednak ma to motivuje, ale teším sa aj z úspechov Oktagonu, že sa tak rozrastá. Takisto som rád sám za seba, kam som to z lokálnej scény dotiahol. Teraz budem headlinerom zápasu v cudzom štáte v jednej z najväčších európskych organizácií, ak nie v najväčšej. Vnímam to ako vnútorný míľnik."
V čom je najväčší rozdiel medzi Robom Pukačom, ktorý z prvého duelu s Jungwirthom odstúpil, a jeho aktuálnou verziou?
"Som starší, skúsenejší. Vtedy som bol mladý chalan, ktorý sa v tom čase a v tom veľku hľadal, robil veľa nesprávnych krokov. Teraz sa považujem za sebaistejšieho, viem, čo robím. Vtedy som do súboja nastupoval menej sústredený. To už dnes neplatí."