Brož kedysi hrával hokej a patril medzi najtalentovanejších juniorských gólmanov, dokonca sa dostal do českej reprezentácie a sníval o pôsobení v NHL. Stopku mu vystavilo vážne zranenie, ktoré ho napokon priviedlo na dráhu profesionálneho MMA fightera.
Skúsený bojovník upútal pozornosť v roku 2022, keď vymenil Oktagon za RFA, v máji 2023 však bol späť. Po triumfe nad "Diamantovým čávom" Robom Pukačom nútene pauzoval pre zranenie kolena.
"Vraciam sa po siedmich mesiacoch. Ťahalo sa to. Som rád, že Oktagon prišiel s touto ponukou a v Oberhausene môžem nastúpiť. Nebolo to vôbec ľahké. Úplne nevedeli, čo s tým je, vyšetrili ma a trvalo to dlho. Vďakabohu, už som v poriadku," prezradil na úvod nášho rozhovoru.
Ako ste na tom boli z mentálneho hľadiska?
"Zranenia majú na psychiku veľký vplyv. Musím povedať, že som fakt 'rozpadnutý', pretože mám osemtýždňovú prípravu a počas nej štyri zranenia. Vždy sa rozbehnete, ste na top úrovni, no a potom vás niečo zabrzdí, musíte si dávať pozor. Stále dookola. Hokej som hral desať rokov, tomuto (MMA - pozn.) sa venujem pätnásť. Skoro každý deň trénujem už 25 rokov, polovicu života dvojfázovo. Telo mi to začína vracať. Teraz som v diéte, odvodňujem a je to veľmi ťažké. Psychika v tom hrá rolu, hoci som skôr taký 'vojak'. Ale neviem, ako dlho to ešte dokážem zvládať."
Z Oktagonu ste si na rok odskočili do konkurenčnej RFA, následne ste sa vrátili späť. Prečo?
"Dostal som aj veľmi dobrú ponuku z poľskej KSW, ale chcel som sa vrátiť domov, tak vnímam Oktagon. Urobil som chybu, že som odtiaľ odišiel. Samozrejme, nemyslím tým, že by niečo v RFA nebolo v poriadku. Platilo všetko, na čom sme sa dohodli. Som však už starší zápasník, nemám toho pred sebou tak veľa. Posledné zápasy som si chcel užiť v top atmosfére a Oktagon ju má nenahraditeľnú. Je to európsky fenomén. Keď som bol na odchode, povedal som Ondrovi Novotnému a Pavlovi Nerudovi (promotéri organizácie - pozn.) prečo odchádzam, aké budem mať podmienky. Zachoval som sa ľudsky a tak som mal teraz otvorené dvere pre návrat."
V Oktagone ste stihli absolvovať pred zranením len jeden zápas. Máte po dlhej pauze pocit, že musíte začínať od nuly?
"Stále začínam ako keby od začiatku. Čoskoro budem mať 36 rokov a v sebe mám tak 2-3 dobré zápasy. Ďalej to už asi nepôjde."
Aký je teda váš cieľ? Tituly to asi nebudú...
"Idem od zápasu k zápasu, túžim mať čo najlepšie súboje, tvrdé merania síl a nech sa deje vôľa božia. Chcem sa pobiť. Na tituly už nemyslím, snažím sa urobiť dobrý zápas pre ľudí a pre seba, aby som z toho mal dobrý pocit. Chcem sa potom vrátiť k rodine a vedieť, že som urobil maximum. Cieľom je vydržať čo najdlhšie, ostať zdravý a užiť si záver kariéry, s ktorou som mimoriadne spokojný."
Pociťujete pred súbojom s Tomom Crosbym väčší tlak, keďže ide o "návratový" súboj?
"To nie. Crosby je nová akvizícia, bude sa chcieť predviesť. Ale stále je to bojovník, ktorý je v rovnakom veku ako ja. Nemôžem sa dívať na to, čo bude robiť. Samozrejme, nejaké obranné techniky v repertoári mám, ale musím mu vnútiť svoj agresívny štýl, aby cúvol. V tej chvíli budem v prevahe."
Ako prebiehala príprava? Spomenuli ste zdravotné problémy...
"Bolo to super, príprava bola kvalitná. Ako som už povedal, osem týždňov a štyri zranenia. Ráno chodím na hokej, každý deň som od šiestej do ôsmej na ľade, potom idem na svoj tréning, následne domov na obed, vzápätí zase na hokej a na svoj tréning. Niekedy sa stane, že o 4:00 odídem z domu a vrátim sa o 23:00. Regenerácia je inde. Navyše som typ, ktorý maká na 150 percent. Robím všetko alebo nič. Pôjdem naplno, pokiaľ mi to zdravie dovolí."
V organizácii máte povesť obrovského šoumena, ktorého ľudia milujú. Dodáva vám interakcia s fanúšikmi počas zápasov extra motiváciu, alebo sa sústredíte len na svojho súpera a okolie sa snažíte nevnímať?
"Či šoumen, to neviem, tak by som sa asi nenazval (smiech), ale snažím sa robiť dobré zápasy. Som dosť emocionálny človek. Mám to rád. Užívam si to už od nástupu do klietky, ľudia sú súper. Aj keď dávam a dostávam údery, kričia a fandia."