Jedna z kráľovských etáp mala na programe tri veľmi náročné stúpania Col de Vars, Cime de la Bonette a cieľový Isola 2000. Spolu viac ako 58 kilometrov stúpaní, pričom najdlhšie malo 22,9 km so sklonom 6,9%. Horský profil trate od úvodu nahrával úniku, o ktorý sa bojovalo a dopredu sa dostalo deväť pretekárov. Medzi nimi aj jeden z okruhu favoritov etapy Richard Carapaz (EF Education).
Ekvádorčan vyhral prvú horskú prémiu Col de Vars (18,8 km, 5,7 %). Vo virtuálnom poradí sa dotiahol vo vrchárskej súťaži na druhého Vingegaarda a po druhom kopci Cime de la Bonette (22,9 km, 6,9 %) sa Carapaz dostal o 20 bodov cez Pogačara v súťaži o bodkovaný dres.
Na čele sa držala s Carapazom pätica Jorgenson a Wilco Kelderman (obaja Visma), Simon Yates (Jayco), Jai Hindley (Bora) a Cristian Rodriguez (Arkea). Skupina mala na vrchole druhej horskej prémie takmer štvorminútový náskok. Postupne sa okrem jazdcov v úniku začala upriamovať pozornosť aj na skupinu prenasledovateľov, v ktorej dobre pracoval SAE Team Emirates pre Pogačara a Vingegaardova Visma mala náročnú situáciu prekvapiť priebežného lídra nejakým atakom v záverečnom 16,1 km dlhom stúpaní pri priemernom sklone 7,1 %.
Štrnásť kilometrov pred cieľom vypadol z vedúcej skupiny Hindley, po chvíli aj Rodriguez a 13,5 km pred cieľom vyskúšal nástup Jorgenson. Desať kilometrov pod vrcholom Isola sa vydal stíhať amerického jazdca Carapaz, ktorý sa odpútal Keldermanovi s Yatesom. Čoraz menšia skupina okolo Pogačara skracovala náskok čela, na čo reagoval muž v žltom 10 km pod vrcholom a bleskurýchle ukrajoval z viac ako dva a pol minútového manka.
Bránou, ktorá signalizovala 5 000 metrov do cieľa, strácal Pogačar menej ako minútu. Neuveriteľné tempo slovinského pretekára nedávalo žiadnu šancu Jorgensenovi, aby svoj útok doviedol do úspešného konca, čo sa potvrdilo a suverén 111. ročníka zrejme prinútil Vingegaarda k definitívnej kapitulácii.