Koniec profesionálnej kariéry pre Sagana neznamenal odchod zo športu, skôr zmenu tempa. Naďalej sa objavuje na cyklistických podujatiach po celej Európe, zúčastňuje sa exhibícií a zostáva súčasťou projektov spojených s komunitnou cyklistikou. V Prahe ho čaká kombinácia úlohy hosťa a aktívneho jazdca, čo je formát, v ktorom sa po skončení pretekárskej kariéry objavuje čoraz častejšie.
Ako vyzerá váš život po skončení kariéry?
"Mám sa výborne a som zdravý, čo je najdôležitejšie. Konečne si môžem viac užívať život. Všetko sa stále točí okolo cyklistiky, keďže robím rôzne akcie s ňou spojené, len už nie som v profesionálnom pelotóne. Myslím si, že som ešte viac vyťažený ako počas pretekania, akurát už nemusím tráviť šesť hodín denne na bicykli. Stále športujem, ale voľnejšie – cestný bicykel, horský bicykel, elektrobicykel, posilňovňa, turistika. A mám viac času na rodinu. Okrem toho riešim logistiku, kedy a kam cestovať, takže mám kalendár stále plný."
Môžu sa na vás tešiť fanúšikovia na pražskej L’Etape?
"Samozrejme. Pôjdem časť etapy s fanúšikmi a účastníkmi. Budem k dispozícii, ak budú chcieť poradiť alebo sa na niečo opýtať."
Čo by ste odkázali mladým nadšencom a deťom pred blížiacimi sa pretekmi?
"Ide hlavne o to, aby si to deti užili, netreba to brať príliš vážne. V detských kategóriách sú totiž veľké rozdiely vo fyzickom vývoji. Všetci však musia zbierať skúsenosti, ktoré sú na takýchto akciách najdôležitejšie."
Ako to na takýchto akciách vyzerá? Chcú sa ľudia skôr rozprávať, alebo vás hecujú na šprinty?
"Je to rôzne. Niekto chce fotku, niekto radu, niekto sa chce porozprávať. Vždy však hovorím, že bezpečnosť je na prvom mieste. Na fotky sú oficiálni fotografi. A potom sú aj ľudia, ktorí si chcú so mnou zasúťažiť. Nedávno sme mali šprint na sto metrov, vyhral som o stotinu. Na druhý deň to chcel ten istý skúsiť znova na klasickom bicykli, tak sme si dali šprint a opäť som ho porazil. Ale potom som bol úplne vyčerpaný."
Kde teraz trávite najviac času? Na Slovensku alebo v Monaku?
"Zostal som v Monaku. Odtiaľ cestujem najmä pre prácu a sponzorov. Na Slovensko idem väčšinou len na konkrétne akcie. Niekedy tam zostanem dlhšie, ale potom sa vraciam späť. Zároveň sa rád pozriem do Prahy, chodil som sem už ako malý a mám na to skvelé spomienky. Praha je veľkomesto a je bohaté na históriu."
Aký máte vzťah k iným športom z pohľadu diváka?
"Veľké zápasy si rád pozriem. Najradšej sledujem dobrý futbal, rovnako aj hokej. Ale ligy pravidelne nesledujem. Keď je nejaký veľký turnaj, tak si ho pozriem. Na majstrovstvách sveta vo futbale budem fandiť českým bratom, keďže Slovensko sa nekvalifikovalo, a určite si pozriem aj finále."
Čo hovoríte na súčasnú cyklistiku a dominanciu Tadeja Pogačara?
"S Tadejom som súťažil na viacerých pretekoch, ale vtedy bol ešte mladší, než je teraz (smiech). Je veľmi dominantný a je o úroveň vyššie ako ostatní. Povedal by som, že sa zrodil nový nadčlovek."
Dočká sa Slovensko vášho nástupcu? Vidíte v niekom podobný potenciál?
"Všetko je možné, ale bude to mať ťažké. Uvidíme, napokon ani mňa nikto nečakal na takej úrovni."
V čom spočíva recept na zisk zeleného dresu?
"Ak sa šprintérovi podarí vyhrať sedem alebo osem etáp a potom ešte získa nejaké bonifikácie v priebehu etáp, dá sa vyhrať zelený dres. Kľúčová je všestrannosť, preto je také náročné získať zelený trikot viackrát po sebe pre čistého šprintéra."
Na konci kariéry ste mali veľmi náročný program. Bol to jeden z dôvodov jej konca?
"Bolo to veľmi náročné. V jednom období som absolvoval štyri Grand Tours počas desiatich mesiacov. Človek cíti, že také dávky sú už veľmi ťažké a regenerácia je zakaždým dôležitá."