Osudová Kodaň a rozcvička
Začiatkom decembra 2020 prevzal nórsky internacionál národný tím svojej krajiny, ale osudové bolo pre neho predovšetkým spojenie s FC Kodaň. Ako hráč s klubom získal svoj druhý dánsky titul (prvý s Aalborgom) a neskôr zasadol na trénerskú lavičku. S výnimkou dvojročnej prestávky, ktorú strávil v Kolíne a Wolverhamptone, viedol ambiciózny celok dlhých 14 rokov. Počas nich pridal do siene slávy na štadióne Parken osem majstrovských titulov a štyri trofeje z domáceho pohára.
K trénerským úspechom vôbec nemuselo dôjsť. Hráči ako Marc-Vivien Foe, Miklós Fehér, Antonio Puerta alebo Gregory Mertens nemali v rovnakých prípadoch toľko šťastia. Podarilo sa mu totiž prežiť srdcový kolaps.
"Kritický moment, na ktorý nikdy nezabudnem. Mohol som zomrieť, keď som mal na sebe klubové farby... Každopádne, nepremýšľam takto. Moja láska ku klubu nemá nič spoločné s tým, čo sa stalo," pripomenul Solbakken po rokoch dramatické udalosti z marca 2001, keď ešte hral za Kodaň.
"Odviedol som najstaršie dieťa do školy a potom šiel na tréning, všetko bolo normálne. Počas rozcvičky som však dostal zástavu srdca. Išlo o kognitívnu poruchu srdca, ktorá sa môže vyskytnúť pri určitej psychickej záťaži," povedal dnes už 56-ročný tréner.
Bol klinicky mŕtvy
Ďalší sled udalostí pozná len z rozprávania. Šokovaní spoluhráči zavolali záchranku, pokusy oživiť srdce na ihrisku boli márne. "Je zázrak, že je nažive. Bol klinicky mŕtvy, srdce mu prestalo biť na sedem minút," rozpráva Frank Odgaard, vtedajší klubový lekár, ktorý sa okamžite pokúsil o resuscitáciu.
Celý klub bol zahalený do smútku a čakal na najhoršie správy, ktoré mali prísť z nemocnice. Až tam lekári zistili, že príčinou bola dovtedy neodhalená vrodená srdcová chyba. Solbakken sa však po 30 hodinách prebudil z ťažkej kómy a o dva týždne sa po svojich vrátil domov.
"Keď som sa prebral, cítil som sa trochu lepšie. Pre ostatných ľudí okolo mňa to však bolo hrozné. Nevedeli, čo sa stalo, čo sa so mnou stane, či môj mozog bude fungovať ako predtým. Zážitok, na ktorý si spomínam vždy, keď prídem do tréningového centra. Nebolo to traumatizujúce len pre mňa, ale aj pre celý tím, moju rodinu a všetkých v klube."
Dlhý kolaps sa ako zázrakom zaobišiel bez následkov. Solbakken dostal kardiostimulátor a povolenie pokračovať vo futbale. Vo veku 33 rokov však kariéru radšej ukončil. "Srdce bolo opäť silné, riziko iba teoretické. Spolu s manželkou a deťmi sme sa rozhodli, že sa už neoplatí pokúšať osud," vysvetlil nórsky šéf lavičky.
Syn hrá za Spartu, ďalší učí a dcéra študuje
V aktuálnej nórskej nominácii chýba Markus Solbakken, trénerov syn, ktorý je od januára hráčom Sparty Praha. "Môj otec sa de facto celý život pohybuje okolo futbalu. Náš vzťah nikdy nebol založený na futbale. Je to jeho aj moja práca. Keby sme neriešili nič iné, mohlo by toho byť priveľa. Snažíme sústrediť na iné veci."
"Chce, aby som robil vlastné rozhodnutia a žil svoju kariéru podľa vlastných podmienok. Samozrejme, je skvelé mať v živote človeka, za ktorým môžem ísť po akúkoľvek radu. Aj tú futbalovú," povedal 23-ročný stredopoliar pre klubovú televíziu počas tréningového kempu v Marbelle.
Markus má staršieho brata a mladšiu sestru. "Brat nie je futbalista, ale učiteľ a sestra študuje v Kodani. Dá sa povedať, že každý z nás žije iný život," dodala posila z Vikingu Stavanger.