Československé športové úspechy prebrali po roku 1992 Česi – v prípade futbalu to je finálová účasť na MS 1934, MS 1962 aj zisk bronzu na ME 1980, na ktorých bolo v základe šesť Slovákov. Zlato z Belehradu 1976 však bolo jediným futbalovým triumfom na veľkom turnaji.
"Československo malo svoju históriu — od vzniku až po rozdelenie. Rozišli sme sa v dobrom, bez vojny a nepriateľstva. Fungujeme ďalej ako predtým, pretože Česi a Slováci sú stále prepojení. Rodiny sú zmiešané, Čech si vzal Slovenku a opačne, takže veľa vecí pokračuje tak ako predtým."
"Čo sa však týka titulu, cítili sme sa trocha menejcenne, pretože slovenskí hráči tvorili väčšinu mužstva. Teraz je to podľa mňa rozdelené spravodlivo. Prvý veľký pohár zostal v Prahe, pretože tam sídlila federácia aj Československý futbalový zväz. Pri rozdelení štátu zostalo všetko, čo bolo spoločné, v Prahe," uviedol Pivarník pre TASR.
Správa o udelení titulu obom krajinám pritom prišla nečakane. Jediným indikátorom bola spočiatku slovenská vlajka medzi víťazmi ME na webovom sídle UEFA. "My sme si potom požiadali o vlastný pohár a UEFA nám vyhovela. Je to dobré riešenie. Aj teraz sme sa stretli v Česku, na Slovensku nás pri príležitosti 50. výročia prijal prezident a Český futbalový zväz nás pozval tiež. Sme hodnotení nadštandardne, aj v očiach českých ľudí a českých fanúšikov," priblížil Pivarník.
Ďalšie spoločné úspechy Čechov a Slovákov z veľkých podujatí podľa neho riešiť neplánujú: "Pokiaľ ide o ďalšie úspechy z čias Československa, podľa mňa je to už história a asi sa to nebude riešiť. Už len to, že sa Slovenskému futbalovému zväzu podarilo získať rovnaký pohár ako ten, ktorý zostal v Prahe, je veľmi správne. My Slováci sme si ho zaslúžili."
Československo sa vo finále ME 1976 stretlo s NSR, po predĺžení bol stav 2:2 a v rozstrele prekonal Antonín Panenka brankára Seppa Maiera lobom, ktorý dodnes nesie meno pražského rodáka. Európsky šampionát bol turnajom vo formáte final four a Čechoslováci zdolali v semifinále Holandsko (3:1 pp).
Slovenská generácia s neuveriteľnou kvalitou
V kvalifikácii si však museli poradiť s Anglickom (2:1), Portugalskom (5:0) či Sovietskym zväzom (2:0). Dodnes tak pretrváva polemika, ako by sa tejto generácii československých hráčov darilo na klubovej úrovni na západnej strane železnej opony. Pivarník pôsobil v čase ME 1976 v Slovane Bratislava.
"Pamätám si, ako to bolo, keď som začínal. Mal som 19 alebo 20 rokov (1968), keď som začal hrať za reprezentáciu. Vtedy bola veľmi silná pražská dvojica Sparta a Slavia. Až neskôr sa do reprezentácie vo vyššom počte dostávali slovenskí hráči — aj vďaka Trnave a neskôr Slovanu Bratislava. K tomu boli kvalitní hráči aj v Košiciach, napríklad Jaroslav Polák či Jozef Móder.
"Aj keď sme boli ako Slovensko menší rozlohou i počtom obyvateľov, naša generácia mala neuveriteľne veľa kvalitných hráčov. V kádri s 22 hráčmi bolo často aj 15 Slovákov a šesť či sedem Čechov. Predtým sa to však veľmi nepripúšťalo a nikto o tom takto neuvažoval. Postupne sme českých prevyšovali a prakticky sme tvorili základ mužstva. Aj vo finálovom dueli boli len traja českí hráči a štvrtý bol striedajúci František Veselý," priblížil Pivarník.
Krídelník Veselý nastúpil v predĺžení namiesto Karola Dobiaša, okrem neho zasiahol z lavičky do hry aj Ladislav Jurkemik a zápas tak dohralo sedem slovenských hráčov. "Pred 50 rokmi sme mali na Slovensku silné kluby. Hlavne Trnava s trénerom Antonom Malatinským sa dostala na vrchol. V lige boli vysoko Trnava, Slovan, Inter, Košice či Prešov. V prvej osmičke sme mali často päť alebo šesť slovenských tímov. Nebolo to tak vždy, ale pravidelne prichádzali silné generácie hráčov," uzavrel.