Pred 11 rokmi v čase domáceho šampionátu, ktorý v máji hostili štadióny Žiliny, Dubnice nad Váhom, Nitry a Zlatých Moraviec, pôsobil Hromada v Taliansku. Na Apeninskom polostrove vtedy obliekal farby Juventusu, neskôr aj Janova, Sampdorie či Pro Vercelli. EURO v rodnej krajine mu však ušlo, príčinou bolo zranenie a rekonvalescencia po operácii. Líder mužstva tak musel svojich spoluhráčov sledovať z Turína, napokon mu však urobili veľkú radosť.

S väčšinou z nich sa následne už ako člen tímu a aktívny kapitán predstavil na jesenných majstrovstvách sveta do 17 rokov. S niektorými sa o pár rokov objavil aj v drese seniorskej reprezentácie Slovenska. To už bol hráč pražskej Slavie. 

Vo výbere Štefana Tarkoviča reprezentoval svoju domovinu aj na predošlom európskom šampionáte. Ako v súčasnosti futbalista Rapidu Bukurešť hodnotí postup terajšieho mužstva U17 na ME a ako si spomína na nezabudnuteľný rok 2013?

Sedemnástka prešla kvalifikačnými bojmi a postúpila na EURO. Ako vnímate to, že Slovensko bude mať opäť zastúpenie medzi elitou Európy?

"Je to určite veľký úspech a výborná vizitka pre slovenský mládežnícky futbal. Nie často sa Slovensko prebojuje na záverečné turnaje v týchto kategóriách. Z tohto pohľadu je to skvelé a verím, že do budúcna budeme na takýchto podujatiach pravidelnejšie."

Naposledy sa Slovensko na ME do 17 rokov predstavilo v roku 2013, keď turnaj hostilo. V tých rokoch ste boli kapitánom mládežníckych výberov. Ako si spomínate na pocit, že ste mali istotu účasti a nemuseli ste hrať kvalifikáciu?

"Mali sme to uľahčené tým, že EURO sa hralo doma na Slovensku, takže sme si nemuseli prejsť náročnou kvalifikáciou. Myslím si, že v tom období sme mali veľmi silný ročník, no tým, že na ME vtedy postupovalo len osem mužstiev, prebojovať sa tam cez kvalifikáciu by bolo aj tak nesmierne zložité."

Domáce EURO v roku 2013 vám napokon vinou zranenia a operácie ušlo. Ako ste prežívali to, že ste sa nemohli aktívne zapojiť a pomôcť tímu?

"Pamätám si to veľmi dobre. Bol som vtedy v Taliansku, nejaké dva mesiace od operácie a veľmi ma mrzelo, že som domáce ME nestihol. O to väčšiu radosť som mal, keď chalani dokázali postúpiť zo skupiny a zaistili nám účasť na jesenných majstrovstvách sveta."

Na európskom šampionáte ste sa teda osobne nezúčastnili. Určite však máte informácie, ako to žilo v kabíne. Ako hodnotíte vtedajšiu partiu?

"Partia bola v tom čase neuveriteľná, možno najlepšia, akú som zažil. Káder držal pokope, boli medzi nami skvelé vzťahy a v tíme sme mali výborných hráčov. Prakticky od kategórie U15 sme mali rovnakú kostru mužstva. Vždy som sa na reprezentačné zrazy tešil - najmä vďaka úžasnej atmosfére v kabíne a skvelým vzťahom nielen medzi hráčmi, ale aj medzi nami a realizačným tímom."

Skupinou prešlo mužstvo bez prehry a postúpilo. V semifinále síce tím nestačil na Talianov, ale účasť na svetovom šampionáte mal istú. Účinkovanie na domácich ME sa asi hodnotilo ako úspešné, však?

"Jednoznačne. Ak sa nemýlim, tak na svetový šampionát vtedy postupovalo šesť z ôsmich mužstiev, takže iný cieľ ako postup na MS sme v tom čase ani nemohli mať. Veľmi sme si to všetci želali a nakoniec bol z toho postup zo skupiny do semifinále. Určite to bolo vydarené a úspešné domáce EURO." 

Jesenné MS v Spojených arabských emirátoch ste už absolvovali aj vy. Aký to bol pocit byť kapitán Slovenska a obzvlášť tímu, v ktorom ste vytvorili kvalitnú partiu?

"Vždy pre mňa bola obrovská česť reprezentovať Slovensko, či v mládežníckych kategóriách, alebo aj neskôr v tej seniorskej. Myslím si, že v mladom veku som mal v sebe nejaké líderské schopnosti a prakticky od kategórie U15 som bol zvolený ako kapitán tejto úžasnej partie. Bola to z určitej časti aj nejaká zodpovednosť navyše, ale v tom období to bolo pre mňa prirodzené. Sú to pre mňa nezabudnuteľné spomienky, najmä čo sa týka spomínaných MS. Vytvorili sme silné mužstvo so skvelými hráčmi. O to viac ma mrzí, že následne sa nám už nepodarilo postúpiť na záverečné turnaje v kategórii U19 a ani U21."

Ako v skratke hodnotíte slovenské pôsobenie na MS?

"V prvom rade to bol pre nás nezabudnuteľný zážitok, že sme sa turnaja zúčastnili. Boli sme v SAE, všetci sme túto krajinu videli prvýkrát a mali sme vytvorené vynikajúce podmienky - či už zo strany SFZ, alebo zo strany organizátorov turnaja. Boli tam aj veľmi zaujímavé mimofutbalové aktivity. Podarilo sa nám postúpiť zo skupiny, v ktorej sme hrali proti domácemu výberu, Brazílii a Hondurasu. Myslím si, že aj napriek prehre vo vyraďovacej časti proti Uruguaju môžem naše pôsobenie hodnotiť veľmi pozitívne. Bola to pre nás všetkých obrovská vzpruha do ďalšej futbalovej kariéry. Mohli sme sa tam ukázať, niektorí hráči sa predali do zahraničia a v neposlednom rade môžeme na to všetci celý život spomínať, aj keď to boli v úvodzovkách len MS do 17 rokov."

Z vtedajšieho kádra sa následne najvýraznejšie presadili Lukáš Haraslín, Denis Vavro, Marek Rodák a vy. Ste ešte s nimi, poprípade s inými členmi tímu v kontakte? Stretnete sa niekedy?

"Samozrejme, s niektorými chalanmi som stále v kontakte. Najbližšie som mal vždy k Tomášovi Vestenickému, s ktorým sa veľmi rád stretávam vo voľnom čase vždy, keď je možnosť. Celkovo sme však medzi sebou mali fantastické vzťahy. Následne sme ďalej spolu pokračovali v mládežníckych výberoch až do U21 a s niektorými som mal možnosť byť aj v seniorskej reprezentácii. Napríklad so 'Šulom' Haraslínom sme sa v poslednom období veľmi často navštevovali a stretávali aj s rodinami v Prahe a máme spolu skvelý vzťah. S ostatnými si občas napíšeme alebo zavoláme a radi zaspomíname na úžasné spoločné časy."

Práve Lukáš bol donedávna váš rival zo Sparty. Teraz ste zo Slavie na hosťovaní v Rapide Bukurešť. Ako zatiaľ hodnotíte svoje tamojšie pôsobenie a krok odísť?

"Áno, na ihrisku bol posledné roky s výnimkou reprezentácie môj rival, ale vo voľnom čase sme výborní kamaráti. Myslím si však, že po takmer siedmich rokoch v Slavii som potreboval zmenu a som rád, že som dnes súčasťou klubu, ako je Rapid Bukurešť. Predtým som rumunský futbal nesledoval a nepoznal, takže to bola pre mňa veľká neznáma, ale dnes to hodnotím ako správny krok a nový impulz v mojej kariére. Prestupovať v zime je vždy náročnejšie, snažím sa však robiť maximum, aby som bol ja aj klub úspešný a uvidíme, čo sa udeje po sezóne. Zatiaľ som tu veľmi spokojný, či už po futbalovej stránke, ale aj čo sa týka života v Bukurešti a všetkých ľudí v klube."

Čo by ste ako bývalý kapitán mládežníckej reprezentácie odkázal terajšej sedemnástke smerom k ME, ktoré 20. mája odštartujú na Cypre?

"Aby si to čo najviac užili. Už to, že sa tam prebojovali, je veľký úspech pre slovenský futbal a môžu tak s čistou hlavou ukázať, čo v nich je. Určite majú chlapci obrovskú kvalitu a nielen ja, ale aj celé Slovensko im budeme držať palce a fandiť im, aby tam dosiahli čo najlepší výsledok."