Barcelone chýba na ihrisku osobnosť

Kde sa zdržiavate najčastejšie, ste v Rosariu?

"Nie, žijem v hlavnom meste. Mám trénerskú školu, stále žijem v Buenos Aires. Do Rosaria chodím na prechádzky a jedlo s priateľmi."

Hrá futbal vo vašom živote stále dôležitú úlohu?

"Futbal je v mojom živote stále kultúrnym faktom. Naučil ma učiť sa o všetkom. Futbalová sláva, ak ju dobre využijete, vás privedie k stretnutiu s veľkými hudobníkmi, veľkými novinármi a veľkými básnikmi. Pre mňa bol futbal miestom, ktoré ma kultúrne rozvíjalo, čo neznamená, že som čítal Borgesa. Znamená to byť blízko k realite."

Čo vám futbal dal a zostalo to vo vašom živote?

"Človek začne chápať, čo futbal znamená, keď začne počúvať emocionálny vzťah medzi loptou, hráčom a ľuďmi. To sa prenáša aj do histórie dresov. Každý dres, aj keď nie je barcelonský alebo madridský, má svoju históriu spojenú s kultúrnym faktom. Dá vám to slobodu, môžete byť sám sebou."

Keď sme pri dresoch. Aké spomienky máte na svoje pôsobenie v Španielsku vo farbách Barcelony a Atlética Madrid?

"Možnosť komunikovať a fungovať vo svete, ktorý je taký ťažký. Na druhej strane radosť z toho, že reprezentujete ako tréner Barcelonu či Atlético."

Ako vnímate súčasnú situáciu Xaviho Barcy?

"Ako moment zmätkov. Myslím, že keď máte niekoho, kto pozná históriu klubu z pohľadu hráča, je dosť možné, že časom dokáže napraviť vzťah medzi hráčmi a trénerom. V neposlednom rade aj vo fungovaní s fanúšikmi. Všetci, ktorí sú teraz v Barcelone, sú skvelí hráči. Žiaľ, klubu chýba osobnosť, akou boli svojho času Messi, Maradona či Cruyff."

Myslíte si, že Jude Bellingham je pripravený zaradiť sa medzi najväčších v histórii?

"Má na to predpoklady, ale musí súťažiť a prežívať situácie plné nasadenia, ktoré prichádzajú s nosením dresu tohto klubu. Sú hráči, ktorí vedia reagovať na nedostatok velikánov od Di Stefana či Kubalu. Svet futbalu je náročný, zmenený, zmätený... Nie je to jednoduché. Predtým bola dôležitá La Liga, potom domáci pohár. Vždy si spomínam na dve pohárové finále, ktoré sme vyhrali s Barcelonou proti Madridu. Je to moment radosti, na ktorý nikdy nezabudnete. Ovládli sme Copa del Rey a Copa de la Liga."

Di Stefano bol veľmi odvážny

Aké spomienky máte na tieto duely proti Madridu?

"Na druhej strane stál Di Stefano. Alfredo bol zúrivý, vždy sa sťažoval, vždy mal čo povedať. Verím, že podobný zápal vo futbalovom svete bude pokračovať. Vždy to žilo z úcty k hre, k tomu kultúrnemu faktu, že reprezentujete farby Barcelony či Realu. Je potrebné pochopiť, že nosíte dres, ktorý spája, resp. prináša radosť, oddanosť spoločnosti - sú to kluby s veľkou silou. Nie je to len o hre a jednej nedeli."

Ako sa podľa vás všetko zmenilo, nielen život futbalistu, ale aj samotný šport?

"Celkovo sa zmenila spoločnosť. Vo svete chýba trpezlivosť, každý na všetko nalieha a chce hneď. Stratil sa pojem. Uvediem príklad: Obliekať si dres Barcelony a Realu Madrid by malo byť nezabudnuteľné, výnimočné, ale to už až tak neplatí."

Fanúšikovia Barcelony často hovoria, že niektorým dnešným hráčom chýba dravosť a intenzita. Súhlasíte?

"Musíme si najmä začať uvedomovať, že v spoločnosti dochádza k hlbokej dekulturácii. Vo futbale sa to stalo už dávno. Keď som bol trénerom Barcelony a niekam prišiel, nikdy si nepýtali autogram, ale vítali ma, ako keby som sa v Barcelone narodil. Nebolo to "umelé" na základe titulov. Musíte si dávať pozor, pretože svet biznisu niekedy tento vzťah s fanúšikmi pohltí. Je potrebné, aby vám bolo jasné, čo reprezentujete. Nejde iba o výsledky."