V Španielsku pôsobia na najvyššej úrovni štyri tímy z hlavného mesta. Netreba asi predstavovať tradičných gigantov Real Madrid a Atlético Madrid, no v La Lige sa v uplynulých rokoch vôbec nestratia ani Getafe a Rayo Vallecano. Práve posledný menovaný tím z juhu kastílskej metropoly prežíva prelomové obdobie, ktoré môže zavŕšiť úspechom, aký v Puente de Vallecas nemá obdobu.
Skromný klub sa väčšine tímov La Ligy, nieto ešte na európskej scéne, nemôže rovnať financiami, zázemím ani službami. V tom najdôležitejšom však stačí – na ihrisku dokáže potrápiť aj tých najzvučnejších. Ak sa chcete na zápas Vallecana pozrieť osobne, musíte sa vybrať až k pokladni Estadio de Vallecas, keďže klub nemá zavedený online predaj vstupeniek.
Podľa španielskeho novinára Phila Kitromilidesa na štadióne často netečie ani voda na toaletách. "Ihrisko je na smiech. Klubový obchod vyzerá ako skriňa nejakého pubertiaka. Ich tréningové ihrisko je v troskách," vtipkoval pred semifinále Konferenčnej ligy proti Štrasburgu Kitromilides.
Prelomové obdobie a čoskoro štandard?
V máji 2024 klub oslávil sté výročie, medzi španielsku elitu sa však z nižších súťaží prebojoval prvýkrát až v roku 1977. Odvtedy pendloval medzi prvou, druhou a krátko aj treťou ligou. Od poslednej skúsenosti s treťou ligou je však Vallecano čoraz neodmysliteľnejšou súčasťou futbalu na Pyrenejskom polostrove.
Už teraz je isté, že prvý raz v histórii odohrá v La Lige šesť sezón za sebou, čo sa mu doteraz nikdy nepodarilo. Najbližšie k tomu mal v rokoch 2011 až 2016, keď sa na najvyššej úrovni udržal päť ročníkov po sebe.
Už v tomto období Franjirrojos dosiahli rekordné ôsme miesto, zaslúžená odmena za historický míľnik však prišla až v sezóne 2024/25, keď tento úspech zopakovali. Vybojovali si účasť v európskych pohároch, len druhýkrát v dejinách klubu, tentoraz konkrétne v Konferenčnej lige. Naposledy sa na medzinárodnej scéne predstavili na prelome tisícročí, keď v Pohári UEFA, predchodcovi Európskej ligy, postúpili do štvrťfinále.
Keď UEFA spustila tretiu úroveň európskeho futbalu, podobne ako mnohým ďalším európskym celkom sa otvorili nové možnosti. Kvalifikácia do Európy z ôsmeho miesta bola v minulosti skôr výnimkou, veď aj na spomínanom prelome tisícročí sa Španieli kvalifikovali len vďaka rebríčku fair-play, na základe ktorého UEFA prideľovala miestenky klubom z najférovejších súťaží.
Krok za krokom
V uplynulom ročníku La Ligy však Vallecano prekvapilo, keď len vďaka lepšej vzájomnej bilancii s Osasunou obsadilo ôsmu priečku. Postup do KL si zverenci trénera Iňiga Péreza užili naplno. Kouč, ktorý bol do funkcie povolaný vo februári 2024, aby udržal Vallecano v La Lige, o rok a pol neskôr zložil prvého súpera v Európe. A potom ďalšieho... a ďalšieho.
Najskôr bolo potrebné splniť povinnosť v záverečnom predkole proti bulharskému Nemanu, potom nasledovala ligová fáza. Štyri víťazstvá, jedna remíza a jedna prehra zo šiestich kôl vyniesli Vallecano s 13 bodmi na piate miesto, tesne za pražskú Spartu s lepším skóre.
Vzápätí prišla na rad vyraďovacia časť. Klub, ktorý nikdy v histórii nezískal žiadnu významnú trofej doma ani v zahraničí, sa ocitol štyri kroky od míľnika, o ktorom sa mu pred pár rokmi ani nesnívalo.
Osemfinále proti Samsunsporu rozhodol triumf 3:1 v prvom strete. Turci síce v Španielsku uspeli tesne 1:0, no v celkovom súčte to nestačilo. Rovnaký scenár sa zopakoval aj vo štvrťfinále proti AEK – víťazstvo 3:0 v prvom dueli a porážka 1:3 v odvete, ktorá však Pérezových zverencov nemusela mrzieť.
Vallecano postúpilo do semifinále a čakalo na súboj s lídrom ligovej fázy Štrasburgom. Z najobávanejšej bitky boli napokon dve kontrolované výhry 1:0, a tak pred nenápadným celkom z Madridu stojí posledná skúška.
V Red Bull Arene v Lipsku vyzve 27. mája v boji o prvý pohár víťaza anglického FA Cupu Crystal Palace.