Lukas, ďakujeme za váš čas. Aký je to pocit reprezentovať svoju krajinu na majstrovstvách sveta?
"Pre mňa bolo vždy niečím výnimočným obliecť si reprezentačný dres. Úprimne, nikdy nezáležalo na tom, či išlo o stretnutie na majstrovstvách sveta alebo len o prípravu. Vždy to bol veľký zážitok a česť hrať za Nemecko. Keď ste dieťa, snívate o tom, že si raz zahráte v Bundeslige. Potom sa vám to podarí, odohráte pár zápasov a zrazu príde pozvánka do reprezentácie. A keď v nej vydržíte viac ako desať rokov, je to niečo, čo si nesmierne vážite. Keď sa na to pozriete realisticky, na každý reprezentačný zraz môže prísť len obmedzený počet. Konkurencia je obrovská. Ja som mal to šťastie, že som bol súčasťou tímu takmer neustále, a nikdy som to nebral ako samozrejmosť."
"Každý jeden štart pre mňa znamenal veľa. Na ihrisku som sa vždy snažil odovzdať úplne všetko. Ale reprezentovať krajinu neznamená len to, čo ukážete počas zápasu. Reprezentujete ju aj v šatni, autobuse, hoteli a vlastne všade, kam prídete. Ľudia vás nevnímajú len ako jednotlivca, ale ako súčasť národného tímu. Preto bolo pre mňa aj pre celé mužstvo vždy veľmi dôležité správať sa s rešpektom ku každému, s kým sme prišli do kontaktu. A práve preto bolo pre mňa zakaždým obrovskou cťou a potešením obliecť si reprezentačný dres.“
Na MS 2006 ste získali ocenenie pre najlepšieho mladého hráča. Čo pre vás táto cena znamenala a akú radu by ste dali mladým hráčom?
"Samozrejme, získal som tú trofej, ale futbal je pre mňa oveľa viac než len trofeje. Ak mám vybrať jedno obdobie, tak majstrovstvá sveta 2006 boli niečo výnimočné. Dodnes ich považujem za najlepší šampionát. Celé Nemecko vtedy žilo futbalom. Krajina mala nové štadióny, atmosféra bola fantastická, takmer každý deň svietilo slnko a bolo okolo tridsať stupňov. Všetko jednoducho do seba zapadlo. Navyše sme prišli po sklamaní z Eura 2004, kde sme vypadli už v skupine. Nikto nám príliš neveril. Prišiel nový tréner, noví mladí hráči a práve na MS 2006 sa podľa mňa začala nová éra nemeckého futbalu."
"Tretím miestom sme odštartovali niečo veľké. Začala sa cesta, ktorá trvala mnoho rokov, a ja som mal to šťastie byť jej súčasťou celé desaťročie. Preto pre mňa futbal nikdy nebol len o jednej trofeji, jednom góle alebo jednom zápase. Samozrejme, sú to krásne momenty, ale oveľa viac pre mňa znamená celý príbeh, ktorý som s nemeckou reprezentáciou prežil. Na to nikdy nezabudnem a nikto mi to nevezme. Rovnako ako mi nikto nevezme 130 reprezentačných štartov za Nemecko. Preto nerád hodnotím kariéru len cez jednotlivé momenty, či už ide o zisk trofeje, konkrétny súboj, štvrťfinále alebo penaltu proti Argentíne v roku 2006. To všetko patrí k športu. Futbal je podľa mňa oveľa viac než len 90 minút na ihrisku."
Bol tu však jeden výnimočný súboj proti Brazílii, výsledok 7:1. Ako to vnímate? Bol to jeden z najbizarnejších duelov, aké ste odohrali?
"Áno. Možno je to niečo, čo sa stane raz za život a už sa to nikdy nezopakuje. Na druhej strane, keby sme to semifinále prehrali, dnes by si na ten zápas pravdepodobne nikto nespomenul. Na majstrovstvách sveta je však najdôležitejší výsledok a postup. My sme mali od začiatku jediný cieľ – zostať na turnaji až do úplného konca. A úprimne, je úplne jedno, či vyhráte 1:0 po penaltách alebo 7:1 ako my. Podstatné je, že vás potom čaká finále."
"Samozrejme, keď sa na to pozriem s odstupom času, je to niečo neuveriteľné. Duel, na ktorý si každý pamätá a o ktorom sa bude hovoriť ešte o 50 rokov. Už len fakt, že sa hral v Brazílii proti domácemu výberu, tomu dodáva úplne iný rozmer. Bolo to semifinále a v semifinále chcete jednoducho vyhrať, nech sa to podarí akýmkoľvek spôsobom. Na veľkých turnajoch niekedy rozhoduje šťastie, maličkosti a niekedy sa jednoducho udejú veci, ktoré nikto nečaká. Nám sa to podarilo úplne fantastickým spôsobom. Vyhrali sme 7:1 a postúpili do finále. To je to, na čom na konci dňa záleží najviac."
Keď sa pozriete na nemecký tím, čo je podľa vás kľúčové pre úspech na majstrovstvách sveta?
"Vždy sme mali tímového ducha, odkedy som bol v reprezentácii. Samozrejme, vždy sme mali skvelých hráčov, ale boli sme viac než len jeden či dvaja hviezdni hráči. Vždy sme chceli, aby bol hviezdou tím, vždy. Mali sme skvelú atmosféru, výborný realizačný štáb. Skvelého šoféra autobusu, fyzioterapeutov, všetkých. Celý personál bol vždy súčasťou nás. A myslím, že odkedy som bol v reprezentácii, práve to nám dávalo niečo navyše."
"Niektoré iné krajiny majú jedného kľúčového hráča – keď má dobrý deň, vyhrá zápas. My sme však mali brankára, dobrých obrancov, stredopoliarov, útočníkov. Naša hviezda bol tím. A od roku 2006, keď si spomeniem na svoju cestu, vždy sme vydržali až do konca. Vždy sme niečo vyhrali, druhé miesto, tretie. Dá sa to dosiahnuť dobrým futbalom, ale bez tímového ducha a atmosféry takúto cestu nezvládnete."
Vieme, že to nie je individuálny šport, takže byť tímom je veľmi dôležité?
"Vo finále často rozhodujú maličkosti a kľúčové momenty. Samozrejme, aj my sme mali veľké individuality a hráčov, ktorí vedeli rozhodnúť, ale našou najväčšou silou bol vždy tím. Tímový duch, súdržnosť kabíny a spojenie medzi hráčmi, trénermi a všetkými ľuďmi okolo mužstva nám dávali niečo navyše. Mali sme pocit, že sme jedna partia, a to bolo niečo výnimočné."
Julian Nagelsmann je stále mladý kouč, ale už vedie reprezentáciu. Čo sa vám páči na jeho prístupe? A čo je najťažšie na tom byť trénerom nemeckej reprezentácie?
"Ťažko to hodnotiť, pretože nikdy nebol mojím trénerom. Nerád sa vyjadrujem k ľuďom, ktorých osobne nepoznám alebo s nimi nemám vlastnú skúsenosť. Byť trénerom nemeckej reprezentácie je niečo výnimočné, ale zároveň je to úplne iná práca ako viesť klub. V klube ste s hráčmi každý deň, máte tréningy, zápasy, neustálu rutinu. Pripravujete sa na 40 či 50 duelov za sezónu. V reprezentácii je to iné. Stretnete sa na pár dní, pripravujete mužstvo na jeden alebo dva súboje a potom príde dlhá príprava na veľký turnaj. A to je pre krajinu ako Nemecko, ale vlastne pre každú futbalovú krajinu, niečo špeciálne."
"Práve v tom je úloha reprezentačného kouča najťažšia – pripraviť mužstvo tak, aby bolo v najlepšej forme presne v správnom momente. Nestačí sa sústrediť len na jedného hráča. Musíte pracovať s celým kádrom, s 23 hráčmi, vytvoriť dobrú atmosféru a zabezpečiť, aby všetci ťahali za jeden povraz. Úprimne, na veľkom podujatí potrebujete aj trochu šťastia. Preto si myslím, že trénovanie reprezentácie je v mnohých smeroch úplne iná disciplína ako práca v klube."
Miroslav Klose je najlepší strelec v histórii majstrovstiev sveta so 16 gólmi. Za ním je Lionel Messi s 13 zásahmi. Aké bolo hrať po boku Kloseho?
"Bolo to super. Nielen preto, že dával góly, ale aj preto, aký bol spoluhráč. Vždy bol pokojný, vyrovnaný a veľmi dôležitý pre celý tím. Veľa pre nás znamenal aj mimo ihriska – svojimi skúsenosťami, prístupom a celým svojím príbehom. Nebol to hráč, o ktorom sa už v šestnástich či sedemnástich rokoch hovorilo ako o obrovskom talente. Jeho kariéra sa rozbehla až neskôr, a práve preto je to, čo dokázal, hlavne v reprezentácii, také obdivuhodné. Hrať vedľa neho v útoku bola radosť. Tá naša nemecko-poľská spolupráca fungovala naozaj skvele. Bol veľmi inteligentný futbalista. Vedel, čo robí a výborne čítal hru. Na ihrisku sme si jednoducho rozumeli. Aj preto mi tie časy chýbajú. Hrať s ním a s ďalšími, ktorých sme vtedy mali v tíme, bolo niečo výnimočné.“
Skutočne ste si veľmi dobre rozumeli, to je pravda. Myslíte si, že Messi prekoná tento rekord na týchto majstrovstvách sveta?
"Je to niečo výnimočné. Myslím si, že je to možné. Bolo by skvelé vidieť ho opäť na tej najväčšej scéne, pretože je to hráč, ktorý vždy prinesie niečo navyše. Takých futbalistov už dnes veľa nenájdete."
Na záver, keby ste boli trénerom nemeckej reprezentácie, vzali by ste mladíka Lennarta Karla na majstrovstvá sveta, aby získal skúsenosti?
"V Nemecku sme vždy mali hráča, ktorý bol niečím výnimočný a vedel mužstvu priniesť niečo navyše. Myslím, že Karl patrí medzi kandidátov na takúto úlohu, takže prečo nie? Vždy hovorím, či už v rozhovoroch alebo všeobecne, že vek nie je podstatný. Je jedno, či má hráč 17, 18 alebo 28 rokov. Dôležitá je kvalita a to, čo dokáže tímu priniesť na ihrisku aj mimo neho. Sám som sa do reprezentácie dostal ako 18 či 19-ročný, takže nevidím dôvod, prečo by to nemohlo platiť aj pre Karla."
"Keď sa bavíme o hráčoch, nemali by sme riešiť vek, ale ich kvalitu. Ak ju má a dokáže ju ukázať, potom si svoje miesto zaslúži. Samozrejme, záleží aj na tom, aká je situácia v tíme. Keď máte na jeho pozíciu troch alebo štyroch kvalitných, možno ho momentálne nepotrebujete. Ak však mužstvo potrebuje hráča na jeho post a on hrá tak, ako hral v posledných mesiacoch, prečo nie? Ja by som ho do reprezentácie zobral."