Xhaka, ktorý na klubovej úrovni háji farby Sunderlandu, má teraz jedinečnú šancu dokázať, že jeho ťažké začiatky sa vyplatili. Už v utorok večer povedie Švajčiarov na MS do osemfinálového súboja proti Kolumbii a ak uspeje, národný tím si zahrá prvé štvrťfinále od roku 1954.
Práve tie rané roky, keď on a jeho o rok starší brat Taulant zostávali sami doma, sa podpísali na hráčovi, ktorý na ihrisku občas neudržal emócie na uzde. "Myslím si, že o vodcovstve som sa učil už v štyroch rokoch," povedal tento rok v rozhovore pre Stan Sport Football.
"Rodičia pracovali cez deň a brali si extra zmeny, len aby nám mohli dopriať to, čo sme chceli, a práve vďaka tomu sme dnes tam, kde sme. Mal som štyri roky a dostal som kľúče od domu, takže už vtedy som mal zodpovednosť," zaspomínal si na detstvo.
Xhaka, ktorý sa rovnako ako Taulant narodil vo Švajčiarsku, uviedol, že s bratom trávili doma sami až 18 hodín denne. "Moje dve staršie dcéry majú šesť a štyri roky a neviem si to u nich predstaviť. Ale my sme to tak mali. Mama (Elmaze) vstávala do práce o štvrtej ráno, pred odchodom nám pripravila obed, vrátila sa o tretej popoludní, navarila večeru a potom išla na druhú zmenu. Otec (Ragip) to mal rovnako," dodal so slzami v očiach.
Otec vo väzení
Xhakovi rodičia sa spoznali a vzali v Kosove, ktoré vtedy bolo autonómnou provinciou Juhoslávie a neskôr Srbska s prevažne albánskym obyvateľstvom. Ragip sa dostal do konfliktu s režimom srbského vodcu Slobodana Miloševiča a vo dvadsiatich dvoch rokoch dostal šesťročný trest väzenia za účasť na protivládnej demonštrácii.
"Nikto nevedel, či ešte žije, alebo nie," povedal Xhaka v máji pre The Times. "Takže aj keď mal denne desať minút na cvičenie, niekedy s rodinou celé mesiace nehovoril." Otec synom neskôr rozprával o bití, ktoré vo väzení zažil. "Začne niečo hovoriť, ale potom má pocit, že musí prestať," opísal.
Otec sa z toho pekla dostal po troch rokoch a rodina si zbalila veci a autobusom utiekla do Švajčiarska. "Mama legálne, otec nelegálne," spomína. Xhaka a Taulant sa rodičom za ich odvahu a obete odvďačili tým, že sa stali úspešnými futbalistami. Obaja hrali za švajčiarsky Basilej, no zatiaľ čo on sa rozhodol reprezentovať Švajčiarsko – na konte má 150 štartov – Taulant si zvolil Albánsko.
Bývalý hráč Arsenalu, Leverkusenu či Mönchengladbachu počas kariéry preukazuje obrovskú húževnatosť, ktorú získal v detstve, keď sa dokázal postaviť aj v ťažkých chvíľach. Najhoršie obdobie prišlo zrejme vtedy, keď mu bola odobratá kapitánska páska v Arsenale po tom, čo v októbri 2019 pri striedaní pod vedením vtedajšieho trénera Unaia Emeryho neudržal nervy na uzde.
Po páde opäť povstal
Xhaka mal s fanúšikmi Gunners vzťah plný lásky aj nenávisti. A keď jeho striedanie privítali potleskom, dal im jasne najavo, čo si o tom myslí. "Temnota (po striedaní) prišla len vtedy, keď som bol sám, ale bola to dobrá temnota, pretože som sa z nej veľa naučil," povedal pre The Times.
V londýnskom klube zostal a pod vedením Mikela Artetu si opäť vybojoval miesto v zostave. Po tom, čo s Arsenalom vyhral druhý FA Cup, zamieril do Nemecka, kde zohral kľúčovú úlohu pri ligovom a pohárovom double Bayeru Leverkusen v roku 2024.
Po dvojročnom pôsobení však vypočul volanie Premier League a má veľký podiel na tom, ako sa Sunderlandu v nováčikovskej sezóne medzi elitou darilo. Teraz k tomu môže pridať štvrťfinálovú účasť na majstrovstvách sveta. Napriek všetkému však zostáva nohami pevne na zemi. "Nikdy nezabúdame, odkiaľ pochádzame," uzavrel.