Svoj prejav na trávniku stredopoliar pôvodne charakterizoval slovami: "Futbal hrám s nesmiernou láskou, ale nielen nohami a srdcom. Hrám tiež hlavou, snažím sa veľa premýšľať. Nechcem zo seba robiť nejakého žongléra, nie som žiadny šprintér ani herec, ktorý sa usiluje o efekt." K jeho najväčším zbraniam patrili okrem vodcovských schopností aj tvrdá strela a presné pasy.
Beckenbauer si zahral na troch majstrovstvách sveta, na ktorých získal kompletnú sadu medailí. Po striebre z Anglicka 1966 a bronzu z Mexika 1970 doviedol na svetovom šampionáte pred domácim publikom v roku 1974 západonemecké mužstvo k titulu ako kapitán. Ďalšie zlato a striebro pridal ako tréner v rokoch 1990 a 1986. V úlohe hráča aj kouča ovládli MS už len Brazílčan Mário Zagallo a Francúz Didier Deschamps.
"Cisár" sa mohol pochváliť aj titulom majstra Európy z roku 1972, o štyri roky neskôr skončil tím SRN po neúspešnom penaltovom rozstrele s Československom tesne pod vrcholom. Práve v týchto dvoch rokoch získal Beckenbauer Zlatú loptu pre najlepšieho futbalistu starého kontinentu, v Nemecku sa obdobného ocenenia dočkal štyrikrát.
Prevažnú časť svojej klubovej kariéry spojil mníchovský rodák s tamojším Bayernom, v ktorom pôsobil od 14 rokov. V roku 1965 postúpil s tímom do Bundesligy a v nasledujúcich desiatich rokoch vybojoval štyri tituly a rovnaký počet víťazstiev v domácom pohári. Prvou lastovičkou na európskej scéne bol triumf v PVP v roku 1967, od roku 1974 bol bavorský veľkoklub vďaka trom výhram v Pohári majstrov po sebe najlepším klubom Európy.
V roku 1977 sa Beckenbauer po 103 zápasoch a 14 góloch rozlúčil s reprezentáciou a kývol na lukratívny angažmán v New Yorku Cosmos, kde po dvojročnom intermezze a ďalšom nemeckom titule v tíme Hamburgu ukončil o šesť rokov neskôr svoju hráčsku kariéru.
Krátko potom bol menovaný hlavným koučom západonemeckej reprezentácie, hoci nevlastnil požadovanú trénerskú licenciu. Napriek tomu čoskoro vyviedol tím z krízy a po striebre v Mexiku 1986 s ním o štyri roky neskôr v Taliansku vystúpil až na vrchol. Medzitým získal bronz na domácich ME.
Nasledujúci angažmán v Olympique Marseille sa Beckenbauerovi aj napriek ligovému titulu príliš nevydaril, po návrate do Bayernu sa však všetko vrátilo do starých koľají. "Der Kaiser" Franz bol menovaný prezidentom klubu a v roku 1996 ho doviedol k triumfu v Pohári UEFA. Úspešne si počínal aj vo funkcii šéfa organizačného výboru MS 2006 v Nemecku, bol tiež viceprezidentom Nemeckého futbalového zväzu či členom výkonného výboru FIFA.
V ostatnom období zastával tretíkrát ženatý otec piatich detí (syn Stephan zomrel na nádor na mozgu) pozíciu čestného predsedu Bayernu. Počas posledných rokov života absolvoval niekoľko operácií srdca a bedra.