V krajskom derby si pripísal plnú minutáž. Zaznamenal v poradí 304. duel v drese Spartaka. Odchovanec Trnavy sa na klubových sociálnych sieťach stal podľa fanúšikov hráčom zápasu. Vo Flashscore známkovaní dostal hodnotu 7,5, ktorá mu stačila na miesto v ideálnej jedenástke 1. kola nadstavby Niké ligy.
"Z osobnej stránky to bol vydarený zápas. Zostavu som nepostrehol, ale čo sa týka hlasovania fanúšikov, o tom viem. Posielalo mi to viacero ľudí. Celkovo musím povedať, že keď mužstvo podá dobrý výkon, ľahšie z neho vyskočia jednotlivci," uviedol na úvod Martin Mikovič.
Narážal na tímovú bojovnosť, ktorá nechýbala nielen jemu, ale ani spoluhráčom. Napádali, držali loptu a vyrážali do útoku. Vďaka svojej aktivite nútili Dunajskú Stredu k chybám a následne inkasovaným gólom. Pri treťom posadil milimetrový center na hlavu Ďuriša, ktorý pečatil rezultát na 3:0. Po záverečnom hvizde mohli Trnavčania osláviť druhý jarný ligový triumf a zároveň pozitívny vstup do nadstavbovej časti.
"Rozhodujúci moment prišiel v nadstavenom čase pred odchodom do kabín, keď sme otvorili skóre. Ťažko sa potom stavia na nohy, dokonca po vlastnom zásahu. Ich poznačil, nám pomohol. Mohli sme sa dostať do nášho bloku, v ktorom fungujeme a trpezlivo sme vyčkávali na druhý gól. Postupom času musela Dunajská Streda otvárať priestory, a tak sme sa presadili opäť. Zápas sa vyvíjal dobre," reagoval na ostatné trojbodové vystúpenie.
Anglické týždne chýbajú
Čo sa zmenilo po troch týždňoch od domácej prehry s DAC?
"Stále hovorím, že v našej lige sú väčšinou rozhodujúce prvé góly. Potom si to mužstvo vie zorganizovať. Podobne, ako sme prehrávali v Ružomberku. Ťažko sa dostáva pred bránu, tentoraz sme sa presadili prví my. Stredný blok máme silný, veľakrát sa naň môžeme spoľahnúť. V každom prípade, zmenili sme toho viac. Vyššie sme napádali, dali do toho viac energie. V prvom stretnutí sme nehrali až tak dobre, ale Dunajskú si musíte oťukať rovnako, ako sme fungovali v Európe. Aj tam sme mali lepšie odvety. V nadstavbe sme teraz vedeli, čo na nich platí a ako sa chceme prezentovať. Myslím, že to bolo vidieť."
Na jar je to z vašej strany zatiaľ kostrbatý rozbeh. Dve ligové víťazstvá a tri prehry. Čím si to vysvetľujete?
"Úprimne, neviem. Vedeli sme o sérii, ktorú ťahal Ružomberok, keď sme tam štartovali jar. Dlho neprehrali. Bolo nám jasné, že potrebujeme hrať zodpovedne. Prišla jedna situácia, z ktorej dali gól. Pomocou ihriska a svojich fyzických parametrov si to ukopali. Nevyšlo nám to. Prišla nešťastná prehra s DAC-om. Druhýkrát boli pri bráne, presadili sa. Nám neuznali vyrovnávajúci zásah a hneď na to do minúty sme inkasovali. Na Slovane sa domáci dostali k našej bráne v 12. minúte a bol z toho gól. Zrážalo nás to na zem. Teraz sme skórovali prví, aj proti Banskej Bystrici a hneď sa hrá ľahšie."
Výsledky ste si akoby preniesli z prípravy. Nepreniesli ste si na začiatok aj únavu po náročnej jeseni?
"Myslím si, že nie. Mali sme dostatok času na oddych. Skončili sme 18. decembra a zišli sa 4. januára. Každý si musel oddýchnuť a načerpať energiu. Dokonca aj tí, ktorí hrali úplne všetko. V tom nevidím problém. Hrám futbal dosť dlho, príprava je jedna vec, ostré zápasy druhá. Tam už je tlak, napätie... Po zimnej príprave sme začali v poriadku, pohárovým víťazstvom v Košiciach. Prehry prišli v lige. Patria k futbalu, nie sme mužstvo, ktoré bude biť každého za radom."
Narážam na dokopy 33 zápasov, ktoré ste počas jesennej časti odohrali. Poriadna porcia, neustále anglické týždne (zápasy každé tri dni, pozn. red.). Nechýbajú vám?
"Jasné. Keď sa hociktorého hráča opýtate, odpovie, že radšej bude hrať každý štvrtok a nedeľu. Netrénujete, iba si udržiavate kondíciu a prenášate zo zápasov. Naposledy si viacerí mysleli, že po dlhej ceste z Michaloviec budeme unavení. Vôbec to na nás nebolo vidieť. Mám pocit, že sme na tom boli asi aj lepšie fyzicky než Dunajská Streda."
Nielen Ďuriš, ale každý v kabíne chce zažiť trnavské oslavy
Spomenuli ste pohár. Čaká vás semifinále a stále tak máte možnosť prepísať históriu ziskom tretieho Slovnaft Cupu v rade. Cítiť už napätie?
"S nadhľadom poviem, že kľúčovú fázu s napätím máme za sebou. V osemfinále sme v Košiciach vstali z mŕtvych a v samom závere otočili nepriaznivý stav. Ukázali sme našu silu. Košice chceli hrať doma finále, ale skúsenosti a kvalita bola na konci na našej strane. Vieme, aký máme cieľ. Ideme za ním krok po kroku. V Michalovciach sme si to naposledy skúsene uhrali. Výborný zápas po taktickej stránke. Bude to spravodlivé, pretože semifinále rozhodnú dva zápasy. Nekončí sa po jednom, stále je priestor na prípadnú nápravu."
Ostatné tri roky je pohár výlučne vo vašej réžii. Sedí vám to skôr z krátkodobého hľadiska než z dlhodobého?
"Je to aj o tom, že cez pohár sa najľahšie dostanete do Európy. Pred pár rokmi ligové tímy domácemu poháru neprikladali takú váhu. Momentálne vidia, že sa odtiaľ môžu dostať do predkôl, ako sa to podarilo aj nám. Vieme sa skoncentrovať na daný zápas. Nasledujúce budú dva, kde musíme ukázať, že sme maximálne pripravení v každom z nich."
Jednému bývalému reprezentantovi Martinovi Škrtelovi ste loď dopravili do finále, on to následne dotiahol k čerešničke. Nepodpichuje vás aj ďalší - Michal Ďuriš, že by chcel zažiť podobné oslavy?
"Miško by určite chcel zažiť trnavské oslavy (úsmev). Ale to chce každý, kto je v našej šatni. Keby to bol taký istý scenár ako vtedy, vôbec by sa nikto nehneval."
Na prvý štart nemôže nikto nikdy zabudnúť
Práve Michal Ďuriš vám odovzdával spomienkové predmety k jubilejnému 300. zápasu. Čo ste si pripravili pre kabínu na oplátku?
"Bolo to prekvapenie. Povedali mi, že má v tom prsty celé mužstvo. Mám tušáka, že sa nájdu výnimky, ktoré boli do toho zaangažované viac. Na revanš som si v stredu pripravil nielen pre kabínu, ale celý klub občerstvenie. Nemusia riešiť, čo budú obedovať. Zariadil som im z každého, na čo budú mať chuť."
Pred mužstvom ste naznačili, že veríte, že sa vám ešte nejaké zápasy podarí pridať a hodili ste očkom po trénerovi Gašparíkovi. Nenápadne ste mu naznačovali, že sa vám končí v lete zmluva?
"V klube o tom vedia, hlavne tréner. Hráčov rieši on, má hlavné slovo. Bolo to skôr zo srandy. Každý, kto ma pozná, vie, že väčšinou všetko otáčam na srandu. Ale, samozrejme, veľa bude v lete záležať aj od trénera, či tu zostanem, alebo nie."
Spomeniete si ešte na svoj debut a prvé obdobie v trnavskom drese?
"Jednoznačne. Na prvý štart nemôže nikto nikdy zabudnúť. Nastúpil som doma proti Senici pri prehre 1:2. Do hlavného mužstva ma vytiahol tréner Malatinský. Do polčasu som sa stihol zraniť a do druhého som už, pre zranený členok, ani nenastúpil."
Igor Žofčák hrá aj po štyridsiatke a dotiahol to k absolútnemu rekordu na 462 zápasov. Trúfate si na podobné číslo?
"Od niečoho takého som ďaleko. Nebudem hovoriť, či si trúfam. Pôjdem postupne každým rokom ako Igor. V pohode si to stále uhráva. Cítil sa dobre, predlžuje si kariéru. Keď sa človek cíti dobre, má mužstvu čo dať, nech stále hrá. Kým z neho mladší nerobia "blbca". Mám to tak aj ja, keď budem stíhať, chcem hrať čo najviac."
V Trnave na vaše číslo asi tak skoro nikto nedosiahne. Za vami je akurát Roman Procházka s 267 zápasmi. Nepripomenul, že sa vás pokúsi predbehnúť?
"Keď ma predbehne, budem naháňať zasa ja jeho. Spomínali mi v klube, že mu chýba okolo 30 zápasov. Verím, že sa to podarí zaokrúhliť aj jemu na takéto pekné číslo a pridá ďalšie štarty. Vo štvrtok oslávi 35. narodeniny, ale stále má čo mužstvu dať. Vidieť aj teraz, ako sa dostal do výbornej formy."
Okrem brankára si vyskúšal každý post
Stále máte iba 33 rokov. Fyzicky sa zdá, že ste veľmi dobre pripravený. Cítite sa tak?
"Kým mi slúži zdravie, nohy poslúchajú a hlava funguje, pokračujem ďalej. Zmenil som v poslednom období nejaké veci. Schudol som dve kilá. Zmenilo sa to aj na mojej hre. Veľa ľudí mi povedalo, že sa lepšie na mňa pozerá (smiech)."
Ako sa Martin Mikovič zmenil postupom rokov všeobecne?
"Ako asi každý. Na začiatku som bol mladé ucho. Rozkukával som sa po šatni a nejak neangažoval. Čím som bol starší, viac som sa osmeľoval. Bol som trochu prepnutý či premotivovaný. S odstupom času som sa hlavne v tomto zmenil a pozerám sa na všetko inak."
Zmenila vás aj dcérka Nela?
"A ako. Už sa nemôžem správať na ihrisku ako kedysi. Musím vystupovať odlišne. Niektoré veci vníma, bude mať 2,5 roka. Čím bude staršia a budem hrávať, uvedomí si to ešte viac. Musí vidieť otca v normálnej pozícii a nie v takej, že sa háda na trávniku a nadáva protihráčom či trénerom."
Celé detstvo ste strávili pár krokov od štadióna. S výnimkou troch rokov v Poľsku ste verný Spartaku. O to viac si vážite číslo 300?
"Áno. Pred odchovanca je to krásne číslo. Veľa hráčov by chcelo na také dosiahnuť. Bolo množstvo lepších ako som ja, ale nemali asi také šťastie. Neboli tak nastavení, aby tvrdo pracovali. Nedosiahli to. Vážim si to. V mojom prípade je to tvrdá práca. Nikdy som nebol veľký talent, ale poctivec, ktorý makal a sám si vykopal kariéru."
Prakticky od začiatku kariéry ste si prešli každým postom okrem stopéra a brankára. Zastabilizovali ste sa na ľavom kraji obrany. Kde sa cítite najlepšie?
"Presne tak, ako hovoríte. V obrane je to fajn. Dá sa odtiaľ zaútočiť. Mám nejaké asistencie, sem-tam gól. V útoku to nebolo zlé, samozrejme. Priznám sa, že jeden zápas som dohrával aj na stopérskom poste v rozostavení 3-5-2. Už mi chýba iba brankár. Čakám, kedy sa mi to podarí."
Nelimituje vás v tomto smere výška (167 cm, pozn. red.)?
"Výška nehrá rolu, keď si to dobre zorganizujete a spoluhráči nepustia žiadnu strelu na bránu. Aj keby, je to v pohode. Vedel by som si to po ľavej strane vykryť, tú mám dobrú (úsmev)."
Derby? Radšej nič nehovorme a ukážme niečo na ihrisku
Nadstavba pokračuje cez víkend druhým kolom. Reparát proti DAC ste zvládli, určite by podobný potešil aj proti Slovanu, čo poviete?
"Bolo by to pekné, keby sme tam vyhrali, alebo aspoň bodovali. Radšej už nič nehovorme k derby a ukážme niečo na ihrisku. Stále rozprávame, že tam ideme niečo uhrať. Dookola tá istá pesnička. Potichu a rozdajme si to na ihrisku."
Čím to je, že hráte proti Slovanu v lige s takým rešpektom?
"Rozoberáme to neustále. Nikto z hráčov na to nemá jasnú odpoveď. Každý ideme do derby namotivovaný. Veríme si. Potom prídeme na ihrisko, aj dobre hráme, držíme loptu ako naposledy. Myslíme si, že je to super. Zrazu jeden protiútok, gól a celé sa to rozsype. Plán sa naruší. Slovan si to, keď vedie, vie ustrážiť. Musíme niečo zmeniť. Som zvedavý, čo pre nás tréneri vymyslia."
Aktuálne čakáte na ligový triumf s belasými od októbra 2021, čo je 10 zápasov. Na Tehelnom poli dokonca od apríla toho istého roku. Naozaj dlhá doba. Čo musíte urobiť, aby ste to zlomili?
"Nastúpiť s ešte väčšou emóciou. Pobiť sa o to viac. To v derby z našej strany trochu chýbalo. Slovan bol naposledy zdolateľný. Bolo na nich vidieť, že sú unavení. Nebol to Slovan ako predtým, že tam prídete a šliape od začiatku. Sústredili sa na defenzívu. Počkali si na šancu, ktorá prišla. Ak by sa nám podarilo streliť prvý gól, nemuselo by to byť zlé. Musíme sa o to pokúsiť."