Fanúšikmi aj odborníkmi vychvaľovaný "Angeball" pôsobí v najlepšej súťaži na svete. Štýl hry súčasného Tottenhamu je pod austrálskym trénerom veľmi intenzívny. Najmä v záverečnej tretine ihriska. "Spurs" dominujú v štatistikách celkového počtu striel aj prihrávok (bez centrov) smerujúcich do priestoru vzdialeného maximálne 20 metrov od súperovej brány.
Sú najintenzívnejším pressingovým tímom a spolu s Brentfordom, Arsenalom a Manchestrom City majú najvyššie percento úspešnosti pri zbieraní odrazených lôpt v záverečnej tretine. Takmer 29 % ich držania lopty vedie k vstupu do pokutového územia (či už ide o center, prihrávku alebo vniknutie), čo je druhé najvyššie číslo po Manchestri City. Zároveň sú tímom, ktorý sa do boxu dostáva centrom v najnižšej miere v celej Premier League.
Postecoglouova filozofia v strede poľa spočíva v minimálnej šírke v jeho prvej a druhej fáze, po ktorej nasleduje vertikálna hra stredom v prechode. Štruktúra rozohrávky je 2-1-2 s pivotom vo vnútri tak, aby vznikali trojuholníky na krátku vzdialenosť s cieľom prečísliť súpera na malom priestore.
V štruktúre rozohrávky hrajú veľkú rolu dvaja krajní obrancovia, ktorí spadajú do stredu poľa až na osmičku. Najmä pravý krajný obranca Pedro Porro rozhodne nepôsobí ako klasický zadák na poste pivota, ale dostáva sa do priestoru medzi líniami, kde môže priamo spolupracovať s hrotovým útočníkom.
Vo všeobecnosti funguje rotácia v strede poľa, kde si defenzívny stredopoliar vymieňa miesta s krajným obrancom a zámerne si obaja udržiavajú kompaktnosť a minimálnu šírku. S Porrom, ktorý sa pohybuje v medzipriestore a medzi líniami, má tím niekoľko možností prechodu do finálnej tretiny. Ideálnym vyústením tejto vertikálnej hry je Porrovo prevzatie prihrávky do hĺbky, jeho následný beh a prihrávka na Sona šprintujúceho za obranu.
Ako už bolo povedané, Tottenham sa v prechodovej fáze do finálnej tretiny snaží uplatniť vertikálny prechod stredom poľa. Hráči si svojím pohybom vytvárajú priestor, ale zároveň zostávajú v strede poľa kompaktní tým, že sa snažia čo najviac zmenšiť vzdialenosti medzi sebou a súčasne vytvárajú prečíslenie v rámci konceptu nazývaného "box midfield", teda akýsi stredový štvorec. Son Heung-Min sa tiež pripája zo svojej pozície.
V záverečnej tretine je pre Angeho veľmi dôležité mať krídla v šírke. Častým javom je rozohrávka po krídle a následná prihrávka na krajného obrancu, ktorý nabieha za obranu medzi stopéra a krajného obrancu súpera. Toto sa deje hlavne na ich ľavej strane, kde tieto manévre robia Udogie aj Davies.
Nesmierne dôležitým mužom v súčasnom tíme je James Maddison. Postecoglou mu umožnil veľkú voľnosť pohybu, čo v inak strnulom systéme prináša veľkú mieru nepredvídateľnosti pri riešení útočných situácií a prvok rozdielovosti. Maddison je pohyblivou desiatkou, ktorá nemá problém zabiehať za obranu, vymeniť si miesto so Sonom na hrote alebo naopak spadnúť hlboko do stredu poľa a zapojiť sa do rozohrávky.
Prehustený stred poľa, ktorým Tottenham "viaže" celý kompaktný blok súpera, pomáha Maddisonovi vytvárať si priestor medzi jednotlivými líniami alebo po stranách bloku. Jeho rozdielovosť spočíva v tom, že dokáže otvoriť obranu prihrávkou, centrom, nábehom do pokutového územia alebo driblingom do stredu s následným zakončením.
Hra Tottenhamu v pokutovom území súpera je veľmi pestrá vďaka Sonovmu neuveriteľnému výberu priestoru a načasovaniu jeho nábehov. Spolu s Maddisonom tvoria ideálne duo, pretože nikdy nerobia to isté. Keď Maddison ide do brejku za obranu, Son zostáva v priestore, aby prijal spätnú prihrávku a naopak - keď ide Son zakončiť na bližšiu žrď, Maddison nabieha z druhej strany.
Hra Tottenhamu však nie je len o útočení. Jednou zo silných stránok tímu je hra bez lopty pri pressingu. Systém začína Sonom a Maddisonom, ktorí sa snažia loptu vytlačiť k jednému zo stopérov. To je spúšťačom pre pressingovú pascu, ktorá spočíva v nabraní hráčov na silnej strane, pričom primárnou úlohou je brániť kolmú prihrávku v medzipriestore.
Richarlison respektíve Kulusevski túto úlohu plnia dokonale, a keďže bránia kolmú prihrávku, stopéri sú často pod tlakom Sona alebo Maddisona a musia rozohrávať na jediného voľného hráča na čiare. Tým sa spustí druhá fáza pressingu, v ktorej krídelník a napádajúci útočník zatvoria tohto hráča pri postrannej čiare.