Pavel, aké sú s odstupom času pocity po vypadnutí?
"Po play-off prevládalo sklamanie. Zvolen bol silný súper, jeden z favoritov na titul. Vedeli sme, že ak nepodáme stopercentný výkon od prvej do šesťdesiatej minúty každého stretnutia a nebudeme plniť naše veci, tak sa nám nepodarí štyrikrát vyhrať."
Čo rozhodlo o postupe Zvolena?
"Má silnejší tím a širší káder, viac vyrovnaných formácií. Museli sme hrať na hranici svojich schopností, aby sme ich porazili. Veľmi dôležité bolo, že sme nedokázali vyhrať vo Zvolene ani raz. Dvakrát sme prehrali v predĺžení. Teraz je zbytočné špekulovať, čo by bolo. Zvolen postúpil zaslúžene. Musíme sa na novú sezónu pripraviť tak, aby sme boli úspešnejší. Mne osobne totiž len štvrťfinále nestačí."
V základnej časti ste skončili na šiestom mieste. Splnili ste tento cieľ?
"Šestka bola úspech. Zo začiatku sme mali veľmi dobrú sériu. Boli sme prví, ale potom prišlo horšie obdobie spojené s virózami a zraneniami. Jednu dobu sme mali snáď len dvanásť hráčov. Dokonca sa riešilo, že by sa niektoré zápasy preložili. Nakoniec sme sa dohodli, že budeme bojovať. Hráči mali vysoký ice-time a neskôr sa to ukázalo. Zdravotnými problémami si však prešiel každý tím, takže sa na to nebudeme vyhovárať."
Vy ste odchytali prakticky všetko. Ako ste sa cítili po fyzickej aj psychickej stránke?
"Cítil som sa v poriadku. Do sezóny som išiel veľmi dobre pripravený. S kondičným trénerom som spolupracoval počas celého ročníka. Boli sme v každodennom spojení. Veľa sme komunikovali s trénerom brankárov. Keď som bol unavený, tak som mohol vynechať nejaký tréning. Na začiatku sme sa viezli na víťaznej vlne. Neskôr sme bojovali o prvú šestku. Potrebovali sme bezpodmienečne vyhrávať, čo bolo ťažšie, ale myslím si, že tímy bojujúce o udržanie sa to mali ešte náročnejšie. V play-off som vedel, že musím podať životné výkony, čo sa ani mne nepodarilo. Stále mám priestor na načasovanie nadživotnej formy."
Aká bola spolupráca s druhým brankárom Jurajom Ovečkom, ktorého ste nepustili do bránky?
"Mali sme dobrý vzťah. Rozprávali sme sa každý deň, chodili spolu na obedy. Chápal som, že je to veľmi ťažké. Sám som to zažil v Českých Budejoviciach za Jakubom Kovářom. Mal som vtedy sezónu s asi štyrmi zápasmi. Dokázal som sa do neho vžiť, ale hovoril som mu, aby ďalej makal, nepodliehal tomu. Budúcu sezónu môže byť všetko inak."
Už skôr ste predĺžili v Nových Zámkoch zmluvu o ďalšie dva roky.
"Určite, zostávam. Naspäť by som sa mal vrátiť koncom júla. V hokejovom živote však nikdy nemôžete povedať nič na sto percent."
Aké budú ciele Nových Zámkoch do ďalšej sezóny?
"Mali by sme mať vyššie nároky, čo sa týka budovania klubu. Nielen po hernej stránke, ale aj prezentovania klubu. Dostať viac ľudí na štadión, ale tu sa to vracia k tomu, že musíme hrať dobre. Keď sme boli prví, tak sa o nás veľa hovorilo aj v televízii a získavali sme na popularite. Chceli by sme niečo také dosiahnuť takisto v novom ročníku. Posunúť sa o krok ďalej, aby sme v tejto fáze ešte hrali, pretože ma nebaví sledovať hokej už len v televízii."
