Rosandič po dlhom play-off: Kým nebudem ležať na operačnom stole, vždy prídem reprezentovať

Reklama
Reklama
Reklama
Ďalšie
Reklama
Reklama
Reklama

Rosandič po dlhom play-off: Kým nebudem ležať na operačnom stole, vždy prídem reprezentovať

Mislav Rosandič sa po dlhej sezóne chce predstaviť aj na svojom treťom svetovom šampionáte.
Mislav Rosandič sa po dlhej sezóne chce predstaviť aj na svojom treťom svetovom šampionáte.TASR
Slovenský obranca Mislav Rosandič (28) má za sebou veľmi zaujímavú sezónu, pretože z Liberca veľmi skoro odišiel a vrátil sa do Hradca Králové. S Mountfieldom sa dostal v play-off až do finále, čo je historický úspech hokeja v meste. Napriek strieborným medailám to bol úspešný ročník, ktorý chce rodák zo Záhrebu korunovať na svetovom šampionáte. Aj o tom hovoril v exkluzívnom rozhovore pre Flashscore Správy.

Mislav, vráťme sa k vašej výmene z Liberca do Hradca. Aké to vtedy bolo?

"Ja som mal v Liberci zvláštnu situáciu s trénerom Augustom. Bolo to neúnosné, musel som zmeniť klub. Hneď na začiatku súťaže som volal agentovi, čo bolo nezvyčajné, ale kluby mali záujem. Rozhodol som sa pre návrat do Hradca. Na začiatku bolo ťažké zapadnúť, ale nakoniec to skončilo veľmi dobre. Škoda, že sme to nedotiahli do zlatého konca."

Bola sezóna pre Hradec Králové úspešná aj počas základnej časti?

"Celkom áno, bolo to fajn, ale mali sme veľmi veľa zranených hráčov. Chodilo k nám množstvo hráčov z 1. ligy alebo juniorky, čo je pre nich aj organizáciu dobré, ale keby sme mali plný káder a obchádzali nás zranenia, tak sme sa mohli umiestniť v základnej časti ešte lepšie. Napriek tomu sme prekĺzli do prvej štvorky a mali sme výhodu toho, že sme nemuseli hrať predkolo."

Spraví predkolo veľký rozdiel?

"Áno, veľký. Pomohlo nám, že sme sa mu vyhli. Keď hráte päť zápasov, prídete o veľa síl a na konci je to poznať. Třinec ale ukázal, že sa to dá."

V dlhom play-off bolo síl dostatok

Aká bola semifinálová séria proti Vítkoviciam poznačená predĺženiami?

"Bolo to naozaj vyrovnané. Vítkovice mali veľmi dobre prepracovaný defenzívny systém. My sme do nich búšilli, oni výborne bránili a podržal ich brankár. Nedostávali sme sa k dorážkam či špinavým gólom. Predĺženia boli výsledkom toho, o akú vyrovnanú sériu išlo. Boli to riadne maratóny. Hralo sa sedem zápasov a z toho päť predĺžení. Tri sa rozhodli v prvej tretine, jedno v druhej a jedno až vo štvrtej."

Odohrali ste aj najdlhší zápas v histórii českej Extraligy, ktorý sa rozhodol až v 139. minúte. Aké to bolo po fyzickej stránke?

"Fyzicky to bolo za mňa v pohode. Človek hrá len zápasy, netrénuje sa. Medzi stretnutiami sme regenerovali. Obidva tímy mali rovnaké podmienky. Necítil som, že by to bolo nejako extrémne náročné, ale pocítil som rozdiel, keď sa začalo finále. Prvý zápas sa skončil po troch tretinách a ja som sa ani nespotil, nebol som unavený. Bolo to vtipné a zvláštne. Človek vtedy pochopí, koľko telo vládze, že má silu a dokáže podať fyzický výkon aj keď si myslí, že to nedokáže."

Prehľad najdlhšieho zápasu v histórii českej Extraligy

O čom boli samotné predĺženia? Sústredili ste sa v nich viac na bránenie?

"My sme sériu rozohrali veľmi dobre, vyhrávali sme 3:0 a snažili sme sa to zakaždým ukončiť, ale zároveň sme nechceli ustúpiť od nášho hokeja, ktorým bol vysoký forčeking a agresivita. To sme hrali celú sezónu. Aj tréner Martinec je známy tým, že nehrá defenzívne a nevyčkáva. Tak bol zložený tím, nachádzali sa v ňom kvalitní korčuliari. Hrali sme svoj hokej. Nerozmýšľali sme nad tým, aby sme zrazu začali čakať a držali stredné pásmo."

Vyrovnané finále

Aké bolo finále proti Třincu?

"Finále bolo veľmi vyrovnané. Chýbal nám jeden zápas, aby sme to urvali a vybojovali si siedmy duel. Ušlo nám to v dvoch domácich zápasoch, neskôr sme prehrávali 0:3, ale znížili sme na 2:3. V šiestom stretnutí sme prehrali 1:2 a dostali taký gól, že sa puk odrazil od bránky, mne pomedzi nohy, potom cez hokejku až k hráčovi súpera. Bolo to šialené. Vyrovnali sme trinásť minút pred koncom. Vyzeralo to, že sme sa nadýchli. Moment bol na našej strane. Druhý gól visel na vlásku, ale Libor nám to ukončil (úsmev)."

Priklonilo sa k Třincu aj šťastie?

"Šťastie praje pripravenému a k veľkému úspechu ho potrebuje každý tím. Kvalita Třinca je ale veľká. Vedeli, ako sa k tomu postaviť. Každý upustil od ega a hral tímovo. Rozhodovali malé veci. My sme takisto hrali dobre tímovo. Každý, kto finále videl, tak musí potvrdiť, že to bola vyrovnaná séria."

Prehľad posledného finále českej Extraligy

Po prehre vo finále panuje určite veľké sklamanie. Na druhej strane ide o najlepší výsledok v histórii klubu. Doceníte to časom?

"Vždy to človeka veľmi mrzí, keď je takto blízko. Boli sme blízko, takmer sme sa dostali do predĺženia v šiestom stretnutí a tam by sme to možno vybojovali, ale to už nezmeníme. Po sezóne bola rozlúčka s fanúšikmi, prišlo veľmi veľa ľudí, ktorí boli nadšení. Tento úspech si treba vážiť, nemusí sa opakovať. Klub bude mať určite skúsenosť do ďalšieho ročníka."

V Hradci pokračovať nebudete. Prečo?

"Klub mi nepredložil ponuku na novú zmluvu. Aj keby sa tak stalo, ja osobne som pokračovať nechcel, bolo to vzájomné."

Reprezentácia je najviac

Nedávno ste povedali, že ak sa vám neozvú z reprezentácie, zavoláte im vy. Kto teda volal komu?

"Miroslav Šatan volal mne. Myslel som to tak, že mám veľa organizačných vecí, čo sa týka sťahovania a podobne. Chcel som si čo najskôr zariadiť všetko potrebné, aby som vedel, na čom som. Nemyslel som to tak, že sa budem silou-mocou tlačiť do reprezentácie. Som rád, že mi zavolali a že sa pripojím k tímu."

Naskytá sa otázka, či vám po náročnom play-off zostali sily na MS. Vzhľadom na predošlé vyjadrenia je odpoveď jasná...

"Chápem, keď Erik Černák odohrá trikrát po sebe finále NHL a za rok má na konte sto zápasov, tomu človek rozumie, je toho veľa. V európskych súťažiach ale máme počas základnej časti 50 stretnutí a s play-off, ak sa dostanete až do finále, to číslo narastie možno na maximálne 70. Ak teda hráča obchádzajú zranenia a nastúpi na všetky zápasy. Beriem to tak, že reprezentácia je najviac a kým nebudem ležať na operačnom stole, vždy prídem."

Na snímke zľava Mislav Rosandič, Marek Ďaloga, brankár Patrik Rybár a Libor Hudáček oslavujú po zisku bronzu po zápase olympijského turnaja v hokeji mužov o bronz Slovensko - Švédsko na ZOH 2022 v Pekingu.
Na snímke zľava Mislav Rosandič, Marek Ďaloga, brankár Patrik Rybár a Libor Hudáček oslavujú po zisku bronzu po zápase olympijského turnaja v hokeji mužov o bronz Slovensko - Švédsko na ZOH 2022 v Pekingu.TASR

Aké sú podľa vás možnosti Slovenska na tomto svetovom šampionáte?

"Musím priznať, že počas posledných dní som mal toho naozaj dosť a nestihol som všetko sledovať. Videl som zápasy proti Švajčiarsku. Myslím si, že v národnom tíme je nastavená nejaká latka, uberá sa to správnym smerom. Dúfam, že budeme pokračovať v nastolenom rytme, aby sme znova mohli byť úspešní a dostali sa minimálne do štvrťfinále."

Osobné ciele pôjdu na MS znova bokom a hlavný bude tím?

"Myslím si, že na MS sa nechodí pre osobné ciele. Neviem si to predstaviť. Možno to robia nejakí kaskadéri, ale my Slováci tam všetci ideme pre tímový úspech. Každý by chcel byť majstrom sveta, hrať finále, aby sme znova zjednotili krajinu. Všetci si pamätáme ako deti, čo sa dialo, keď národný tím vyhrával medaily. V každom jednom to zanechalo veľkú stopu. Spravíme všetko pre to, aby sme niečo také pripravili opäť."