Jānis, aké sú vaše pocity z historického úspechu?
"Pocity sú skvelé, chlapcom to veľmi prajem, zaslúžili si to. Hrali srdcom. Proti favoritom ťažko vyhráte technikou. Ukázali chcenie, srdce, bojovnosť a priklonilo sa k nim trochu šťastia, ktoré je pri úspechu vždy potrebné."
Zápasy ste sledovali v televízii?
"Čo sa týka Lotyšska, tak keď som nebol v práci, sledoval som každý jeden. Na začiatku to bolo ťažšie, prehrali sme nejaké zápasy, ale potom sme vyhrali nad Českom, čo nám veľmi pomohlo. Potrebovali sme poraziť Slovensko, čo sa nepodarilo, ale nakoniec sme aj tak postúpili."
Ako ste zápasy prežívali?
"Pokojne. Podľa mňa je to teraz už iné, ako keď je človek na ľade, no emócie, samozrejme, pracovali. Tešil som sa s chalanmi."
Štvrťfinále bolo vždy maximom. Existovala možnosť, že teraz by to mohlo byť iné?
"Vždy, keď idete hrať zápas, tak chcete vyhrať. Inak na ľade nemáte čo robiť. Nebudem však klamať, asi nikto nečakal, že sa to môže podariť a vyradíme Švédsko. Na papieri to bol silnejší tím, ale hokej prináša aj takéto príbehy, preto ho máme radi. Lotyši veľmi chceli, bolo vidieť, ako bojovali. Povedal by som, že je to taká naša rozprávka o Popoluške."
Chutí bronz z víťazného strenutia lepšie, ako keby to bolo striebro, ale po prehratom zápase?
"Ono to pocitovo niekedy naozaj býva, že bronz je krajší, pretože ste vyhrali posledný zápas, ale každá medaila je skvelá. Lotyšsko získalo svoju prvú, čo je ešte krajšie. Po víťaznom góle to bol skvelý pocit aj pre mňa od obrazovky."
Písali ste si už s chalanmi z národného tímu?
"Zatiaľ nie, nech si to všetko užijú, majú toho veľa. Neskôr si určite zavoláme a porozprávame sa. Tieto dni je to však v Lotyšsku určite bláznivé a ťažko by sa s nimi komunikovalo (smiech)."
Vláda dokonca v pondelok vyhlásila štátny sviatok, aby si všetci mohli užiť oslavy...
"Počul som to, ale vymysleli to cez noc, takže si nie som úplne istý, ako presne sa to ráno ujalo, no Riga bola plná ľudí, takže to určite bolo úžasné."
Čo hráči podľa vás zažívajú po takomto úspechu?
"Emócie sú na vrchole. Možno si sami ešte neuvedomili, čo sa im podarilo, ale po niekoľkých dňoch, keď sa to usadí, tak im to dôjde naplno. Mieša sa veľa pocitov a emócií na čele so šťastím. Pre takéto chvíle sa šport robí."
Šiestym hráčom boli fanúšikovia...
"Boli naozaj úžasní. Aj čo som počul, tak vo veľkom počte cestovali do Fínska, kupovali lístky a vytvorili prakticky domácu atmosféru. Ako v Rige, tak v Tampere. To hráčov vždy ženie dopredu."
Čo by tento úspech mohol priniesť pre lotyšský hokej?
"V krajine je ekonomicky ťažká situácia, takže presne niečo takéto ľudia potrebovali, aby sa zomkli a spoločne prežívali krásne chvíle, no čo sa týka čisto hokeja, to je mne osobne ťažko povedať. Dúfam, že to nakopne celú krajinu a samotný hokejový zväz. Nechcem, aby to bol "posledný tanec" starších hráčov, ktorí sú v mužstve už dlhšie. To si musí uvedomiť aj zväz a dobre zvážiť, ako bude postupovať ďalej a ako s týmto úspechom naloží."
Ako ste prežívali zápas o tretie miesto?
"Emócie boli naozaj veľké. Písali mi kamaráti a známi zo Slovenska, Švédska, Česka, každý to sledoval a prežíval s Lotyšmi, množstvo ľudí nám fandilo a prialo, čo ma veľmi teší, ale ako aj hovoril komentátor, bronz je výsledok dlhodej roboty. Roky predtým sme mali ťažšie, ale viackrát sa nám podarilo udržať A-kategóriu a teraz sme konečne naplno ukázali, že do nej patríme. Úspech je okrem súčasného tímu aj pre všetkých bývalých hráčov, trénerov, manažment..."