Domáci mali viacero výborných šancí. Tú najväčšiu v prvej tretine nevyužil Pastrňák, ktorý svoj samostatný únik cez polovicu ihriska ani poriadne nezakončil Namiesto toho sa ujala strela Špačka, ktorá cestou od modrej čiary dvakrát zmenila smer. Najprv sa vychýlila od hokejky Nelsona, ktorá sa zlomila. Odtiaľ putovala mimo bránky, potom narazila do nabiehajúceho Zachu a došla až za bránkovú čiaru.
"Bola to dobrá strela zhora, mal som trošku šťastia. Ešte to tečoval hráč predo mnou, išlo to od neho do mňa. Keď chcete na takejto úrovni dať gól, musíte mať pred bránkou hráča," popisoval Zacha. Toľkokrát omieľanú a žiadanú prítomnosť v priestore súperovho gólmana predviedol príkladne.
Jeho prvý zásah v národnom tíme, hneď taký dôležitý. Aj bolestivý. Pre súpera aj pre neho samotného. "Dostal som to do rebier. Ale bola to dobrá bolesť, pokojne by som takých bral viac. Spolu s tým ma zaplavila eufória, ako na mňa naskákali hráči. Keď vidíte striedačku a fanúšikov, ako sa radujú, bolo to parádne..." rozprával.
Po zápase sa ležérne pohrával so zlatou retiazkou, ktorú mal okolo krku, hovoril pokojne a vyrovnane. Akoby za sebou práve nemal infarktovú bitku. Akoby necítil ťažobu, ktorá sa naňho ako prvého centra reprezentácie na domácom šampionáte zvalila. A akoby to nebol práve on tým, ktorému mnohí fanúšikovia v nedávnych rokoch vyčítali (ne)ospravedlnené šampionáty. Do Prahy však dorazil iný Zacha.
"Začala sa nová kapitola. Tým, že som prišiel a môžem byť súčasťou tohto tímu, ktorý ma vzal skvele do partie," vysvetľoval vďačne.
Aj vzhľadom k minulým rokom bol jeho spoluhráč z prvej formácie Pastrňák rád, že rozhodol práve Zacha. "David ma podporuje tu aj v Bostone, to si veľmi cením," vrátil mu ústretovosť. Cíti, že môže byť pri niečom mimoriadnom. "Až v sobotu sa rozhodne o tom, či sa majstrovstvá podaria výborne, alebo sa len prešlo cez štvrťfinále," podotkol.