Bývalý útočník Bergeron je rovnako ako švédsky obranca Kronwall členom Triple Gold Clubu, ktorý združuje olympijských víťazov, majstrov sveta a víťazov Stanley Cupu. Štyridsaťročný Kanaďan je navyše jediným hokejistom, ktorý sa stal seniorským majstrom sveta (2004) a až potom získal zlatú medailu na MS juniorov (2005). Na olympijských hrách triumfoval v rokoch 2010 a 2014 a Stanley Cup získal v roku 2011 s Bostonom, za ktorý hral celú kariéru v NHL.
Kronwall spojil svoje pôsobenie v zámorí len s Detroitom, v ktorého drese zdvihol nad hlavu Stanley Cup v roku 2008. O dva roky skôr získal s reprezentáciou Švédska zlato na olympijských hrách a o niekoľko mesiacov neskôr aj na majstrovstvách sveta.
Dlhú kariéru v NHL má za sebou aj Vanek, najúspešnejší hráč v histórii rakúskeho hokeja. Bývalý útočník, ktorého rodičia emigrovali z vtedajšieho Československa v roku 1982 dva roky pred jeho narodením, odohral v zámorskej lige vyše 1 000 zápasov. Rakúsko reprezentoval pri každej možnej príležitosti, zahral si s ním popri MS aj na ZOH 2014. O dva roky neskôr na Svetovom pohári bol členom európskeho výberu, ktorý postúpil do finále.
Švajčiar Ambühl skončil s hokejom iba vlani, ale v jeho prípade sa historická komisia IIHF rozhodla skrátiť inak povinnú dvojročnú lehotu na zaradenie do Siene slávy. Štyridsaťdvaročný bývalý útočník je totiž rekordmanom v počte účastí na MS elitnej skupiny (20), na ktorých odohral rekordný počet 151 zápasov. V rokoch 2013, 2024 a 2025 získal striebro.
Rekordérkou MS je aj jeho krajanka Schellingová, ktorá počas 15 rokov odohrala (44) a vyhrala (21) najviac zápasov zo všetkých brankárok v histórii šampionátov. Od apríla 2013 do februára 2018 odchytala 28 zápasov na akciách IIHF za Švajčiarsko za sebou, pričom z nich nevynechala jedinú minútu. Jej najväčším úspechom aj celého švajčiarskeho ženského hokeja sú bronzové medaily z MS 2012 a ZOH 2014.
Ďalšou ocenenou hokejistkou je bývalá útočníčka Campbellová-Pascallová. V drese kanadskej reprezentácie v rokoch 1994 až 2006 vybojovala dve olympijské zlatá, šesť titulov majsterky sveta a k tomu ešte dve striebra. Pri oboch olympijských triumfoch a dvoch víťazstvách na MS mala na drese kapitánske céčko.
V kategórii takzvaných budovateľov bol do Siene slávy uvedený Krueger, ktorý stál v rokoch 1998 až 2010 za vzostupom švajčiarskeho reprezentačného hokeja. Šesťdesiatročný kanadský rodák so švajčiarskym a nemeckým pasom viedol národný tím na 12 šampionátoch a troch olympiádach. Aj keď medailu s mužstvom nezískal, položil základy k jeho neskorším úspechom. Po odchode zo Švajčiarska trénoval v NHL Edmonton a Buffalo.
Tardif je členom IIHF od roku 2008. V roku 2021 nahradil na najvyššom hokejovom poste dlhoročného predsedu Reného Fasela a podarilo sa mu znovu priviesť na olympijský turnaj hráčov z NHL, ktorí v rokoch 2018 aj 2022 chýbali. Už s predstihom však oznámil, že sa nebude uchádzať o znovuzvolenie. Jeho funkčné obdobie vyprší v októbri. Teraz by sa mohol podieľať na prípravách olympiády v roku 2030 na juhu Francúzska.
Ocenenia zo strany IIHF sa dočkal aj dlhoročný hokejový žurnalista Pavel Bárta, ktorý v úlohe novinára absolvoval 25 hokejových šampionátov, niekoľko olympijských hier a pôsobil v minulosti aj ako hovorca hokejovej reprezentácie. Priamo od Tardifa obdržal v priebehu sobotného ceremoniálu Media Award za prínos svetovému hokeju.