Adam, váš prvý rok v NCAA bol náročný aj skrz zranenia, ale minulá sezóna bola lepšia. Ako ju hodnotíte?
"Zvykal som si na veľa vecí a v podstate sa nedarilo ani mne, ani tímu. Celkovo sme ako mužstvo nehrali dobre. Mal som to ťažké. Boli také zápasy, v ktorých som už v prvej tretine dostal štyri góly, pomer striel bol napríklad 35:2 a tréner ma napriek tomu nechal v bránke. Nechytal som zle, ale bolo to náročné. Mali sme mladý tím. Moje rozhodnutie vrátiť sa na tú istú univerzitu nebolo jednoduché, ale rozhodol som sa najmä pre spoluhráčov. Veril som, že budeme lepší. Niektorí sa rozhodli odísť, pretože pre nich hokej nebol prioritou a to nám pomohlo. Ako tím sme potom hrali výborne, chalani mi veľmi pomáhali. Z prvých desiatich duelov sme vyhrali deväť. Darilo sa mužstvu aj mne osobne."
Gajan zažil ešte lepšiu sezónu, ako si vysníval. Užil si olympiádu, ale na MS chcel viac
Potom však prišlo aj trochu horšie obdobie...
"Po návrate zo Spengler Cupu som síce prehral päťkrát za sebou, ale to patrí k športu. Každý súboj som si rozoberal s Dušanom Vlkom. Keď výkon nebol dobrý, povedal mi to na rovinu. Z tých piatich prehier som však minimálne v štyroch chytal dobre, len výsledok nevyšiel. Na začiatku sezóny sa k nám priklonilo aj šťastie, mali sme viac odrazov na našej strane."
S Minnesotou ste odohrali aj dobré play-off, ale na tímový úspech to, bohužiaľ, nestačilo...
"Po ZOH nás čakal už len posledný víkend pred play-off, takže každý zápas bol v štýle vyhráš alebo sa sezóna končí. Každé stretnutie bolo mimoriadne dôležité a tlak na víťazstvo bol obrovský. Nakoniec sme odohrali výborné play-off, dostali sa do finále konferencie, kde sme padli až v druhom predĺžení s nakoniec majstrovským Denverom. V NCAA turnaji sme potom zdolali Penn State, ktorý má silný tím s hráčmi ako Gavin McKenna, potom sme prehrali s Michiganom. Individuálne aj tímovo to bola vydarená sezóna, ale chýbala tomu čerešnička na torte v podaní tímového úspechu. Naším prvým cieľom bolo vyhrať konferenciu NCHC. Je to najlepšia konferencia v NCAA, čo dokazujú aj výsledky posledných rokov, keďže celú ligu za ostatných desať rokov až osemkrát vyhrali celky práve z tejto konferencie. V semifinále sme nastúpili proti Severnej Dakote, ktorá ovládla základnú časť a podľa mňa bola najlepším tímom celej ligy. Vyhrali sme 5:1, padlo nám prakticky všetko a súper sa nevedel presadiť. Možno to bol náš najlepší zápas sezóny."
Ako veľmi mrzela hlavne prehra s Denverom v druhom predĺžení?
"Veľmi rýchlo sme prehrávali 0:3. Niekedy je to veľmi náročné, ale beriem to tak, že proti Severnej Dakote som mal všetky potrebné odrazy aj šťastie. V tomto zápase som dostal góly po clonách cez viacerých hráčov či po nešťastných odrazoch. Bola to jednoducho smola. Nezlomili sme sa, verili sme si a dokázali vyrovnať na 3:3. Hrali sme výborne, no potom sme urobili menšiu chybu za bránkou a súper strelil víťazný gól. Bolo to veľmi ťažké, ale vedeli sme, že o týždeň sa začína NCAA turnaj a čaká nás ďalšia výzva."
Napriek postupu cez Penn State prišlo nakoniec ďalšie vypadnutie po stretnutí s Michiganom...
"Proti Penn State sme odohrali veľmi dobrú bitku a podarilo sa nám vyhrať. Následne sme nastúpili proti najvyššie nasadenému Michiganu, ktorý mal neuveriteľnú sezónu, strieľal obrovské množstvo gólov a mal tiež najlepšiu presilovku v NCAA. Opäť sme po prvej tretine prehrávali 0:3, takže to bolo ako déjà vu s Denverom. Znovu sme si však povedali, že nás to nemôže zlomiť. Dokázali sme sa dotiahnuť, napokon sme prehrali 3:4. Zápas sa opäť začal tromi inkasovanými gólmi, čo bola veľká smola. Bolo to ťažké pre spoluhráčov aj pre mňa, pretože som vedel, že to bol môj posledný súboj na univerzite."
Aké boli prvé dni v Rockforde?
"Veľmi mi pomohlo, že tam bol Maťo Mišiak. Poznáme sa veľmi dobre a on pozná prostredie v Rockforde. Aj to, že som bol u neho na byte, nemusel som bývať na hoteli, mi veľmi pomohlo. Každopádne som poznal i mnoho ľudí z trénerského štábu alebo manažmentu, keďže boli na nováčikovských kempoch, ktoré som s Chicagom absolvoval. Dá sa povedať, že som neprišiel do úplne neznámeho prostredia. Prvé dva týždne však boli náročné. V tíme boli až štyria brankári, pretože počas ročníka museli podpísať ešte jedného po tom, čo ruský brankár dostal stopku za doping. Hralo sa veľa zápasov a na tréning veľa času nebolo. Často som chodil na ľad len so zranenými hráčmi, takže som v podstate nemal ani jeden poriadny tréning."
Dostali ste šancu v jednom zápase, aké to bolo?
"Môj prvý sa zrodil celkom zaujímavo. V piatok hralo mužstvo vonku a ja som ani necestoval, takže som netušil, že budem chytať. Brankársky tréner zostal v Rockforde, aby išiel so mnou na ľad. V sobotu mi oznámil, že v nedeľu budem chytať proti Chicagu. Bol som rád, no zároveň ma to prekvapilo. Tím hral v sobotu proti Grand Rapids a následne cestoval do Chicaga. Večer som sám odšoféroval asi hodinovú cestu do Chicaga. Je to celkom zaujímavé, že na prvý profesionálny duel som musel cestovať sám autom. Myslím, že to spravili zámerne, aby som mal lepšiu prípravu, pretože mužstvo prišlo do hotela až okolo druhej či tretej ráno a súboj sa hral popoludní. Prišiel som večer, mohol sa poriadne vyspať a pripraviť sa."
Bolo cítiť rozdiel medzi NCAA a AHL, ktorá je profesionálna súťaž?
"Po návrate zo ZOH sme v NCAA hrali proti najlepším celej ligy. Ľudia si často neuvedomujú, aká kvalitná je univerzitná súťaž. V najlepších mužstvách môže byť individuálna zručnosť dokonca porovnateľná alebo aj vyššia než v profesionálnom hokeji. Rozdiel je však v sile a fyzickosti hry. Hráči sú silnejší, neboja sa súbojov, nie sú takí splašení a veľa sa hrá pred bránkou. Je to iný hokej, ale keď si naň úplne zvyknem, tak mi to môže vyhovovať."
Budúcu sezónu absolvujete v AHL?
"Momentálne to vyzerá tak, že na 99 % budem v Rockforde. Pri brankároch sa však môže stať čokoľvek. Záleží aj na tom, ako Chicago vyrieši ostatné zmluvy. Ak budeme v tíme traja brankári, budú chcieť, aby som pravidelne chytal, môžu ma poslať do ECHL. Na druhej strane, ak sa niekto zraní alebo ochorie, môžem sa dostať aj do NHL. Aktuálne však počítam s tým, že budem pôsobiť v AHL."
Aké pocity ste prežívali, keď vám Chicago ponúklo profesionálnu zmluvu v NHL?
"Už niekoľko mesiacov som vedel, že po skončení univerzitnej sezóny túto zmluvu podpíšem. Po poslednom súboji v NCAA sme cestovali domov, prišli v noci a hneď ráno som telefonoval s agentom. Podpísal som kontrakt, začal sa baliť a autom som cestoval do Rockfordu. Cesta trvala asi šesť hodín. Mal som veľa vecí, preto som išiel autom. Pred polnocou som prišiel k Maťovi Mišiakovi na byt a ráno som už bol na tréningu. Nemal som tak ani deň voľna po skončení NCAA ročníka. Na profesionálny hokej som sa tešil, ale všetko sa udialo tak rýchlo, že som sa poriadne nestihol ani rozlúčiť so spoluhráčmi a klubom."
Podpísali ste nováčikovský kontrakt, ale iba na dva roky. Prečo?
"Zmluva sa mi začína teraz, keď mám 22 rokov. Majú to tak nastavené, ale poviem pravdu, že o tom, že ide o zmluvu na dva roky, som sa dozvedel až v momente podpisu. Nakoniec je to však dobré, pretože ak sa mi bude dariť, môžem podpísať novú o rok skôr."
Predsa len, muselo byť špeciálne, keď ste položili pero na papier a podpísali kontrakt. Čo poviete?
"Podpis profesionálnej zmluvy bol mojím cieľom. Mal som dobrý začiatok sezóny a veril, že sa to podarí. Vedel som, že klub s tým počíta, ale kým som nedostal definitívne potvrdenie, nechcel som nad tým príliš premýšľať. Po ZOH mi agent povedal, že všetko je dohodnuté a čaká sa len na koniec ročníka. Celé play-off som vedel, že po jeho skončení podpíšem kontrakt. Keby mi niekto pred piatimi rokmi povedal, že budem mať zmluvu v NHL organizácii a po druhej univerzitnej sezóne hrať v AHL, bol by som nesmierne šťastný. V tom momente to však už nebolo prekvapenie, ale ďalší krok na ceste k NHL, čo si, samozrejme, vyžaduje veľmi veľa roboty."
Cítite dôveru od organizácie Chicaga?
"Myslím, že som sa dostal do výbornej organizácie. Majú skvelý development staff a investujú do hráčov viac než mnohé iné kluby. Máme k dispozícii mentálnych koučov, kondičných trénerov v Európe aj Amerike. Počas sezóny za mnou viackrát prišiel osobne. Organizácia sa o nás stará na vysokej úrovni. Verím, že dostanem príležitosť a tiež si myslím, že som sa nemohol dostať do lepšej organizácie."
V decembri ste si zahrali na prestížnom Spengler Cupe. Čo to pre vás znamenalo?
"Keď mi prišla pozvánka na Spengler Cup, tak som bol veľmi šťastný. Bola to veľká vec pre celý tím. Pre väčšinu Američanov išlo o obrovský zážitok, keďže mnohí z nich dovtedy nikdy neboli v Európe. Davos je počas Vianoc nádherný a aj samotný hokej tam má špecifickú atmosféru. Získali sme si fanúšikov a okrem duelov proti domácemu Davosu nám fandil prakticky celý štadión. Užili sme si to a boli výborná partia."
Po výborných výkonoch Výberu NCAA ste prehrali až finále s Davosom. Ako spätne turnaj hodnotíte?
"Pred začiatkom všetkého sme sami nevedeli, čo očakávať, keďže univerzitný výber tam štartoval prvýkrát. Podarilo sa nám zdolať Davos v skupine, čo bolo historicky prvé víťazstvo univerzitného výberu na tomto turnaji a pravdepodobne moje najväčšie víťazstvo sezóny. Úprimne, v zápase som sa trápil. Neviem, či za to mohol jet lag alebo nadmorská výška. Bol som však rád, že som dochytal a nakoniec prišla výhra. Vo finále sme boli blízko k tomu, aby sme celý turnaj vyhrali. Päť minút pred koncom bol stav vyrovnaný, no súper nakoniec rozhodol. Napriek tomu to bola výborná skúsenosť a veľký zážitok."
Čaká vás teraz zaslúžené voľno po náročnej sezóne?
"Sezóna bola veľmi dlhá a náročná. Veľa som cestoval, často lietal medzi rôznymi miestami. Keď sa na to pozriem spätne, bol som počas roka súčasťou až piatich výberov. Bolo toho naozaj dosť. Teraz si trochu oddýchnem. Budem doma, dovolenku zatiaľ neplánujem. O týždeň prídu moji "billet rodičia" z USA. Ukážem im Slovensko a Tatry. Začal som hrať golf, takže sa mu budem venovať. Koncom júna odchádzam do Kanady na jeden brankársky kemp a následne sa začnem pripravovať na tréningový kemp Chicaga pred novou sezónou."