Tridsaťdvaročný Slavin odohral všetkých 19 stretnutí vyraďovacej časti, ktoré stačili Hurricanes na zisk Stanley Cupu, pre klub druhý po roku 2006. Po tom, čo Carolina vyradila Ottawu aj Philadelphiu zhodne 4:0 na zápasy a následne vo finále Východnej konferencie Montreal 4:1, otočila v záverečnej bitke sezóny zo stavu 1:2 tromi víťazstvami za sebou sériu s Vegas na 4:2.
K poslednému víťazstvu 3:0 na ľade súpera prispel skúsený obranca asistenciou pri víťaznom góle série v podaní Taylora Halla. "Je ťažké, naozaj ťažké vyhrať Stanley Cup. Ale je to úžasné, nádherné... A vyhrať ho navyše s týmito ľuďmi, ktorých mám toľko rokov okolo seba, to je jednoducho niečo výnimočné," uviedol dojatý Slavin, ktorý hrá za Carolinu počas celej svojej kariéry v NHL od roku 2015.
Vo februári dosiahol dvojnásobný víťaz Lady Byng Memorial Trophy pre hokejového gentlemana prvý veľký životný triumf, keď vo finále olympijského turnaja v Miláne výber USA zdolal Kanadu a získal zlato pod piatimi kruhmi po 46 rokoch. O necelé štyri mesiace si užíva ďalší príval eufórie.
Práve pri slávnom víťazstve v roku 1980 bol vtedy Ken Morrow, ďalší americký obranca, ktorý zažil podobný príbeh ako prvý. Aj on potom čoskoro získal Stanleyho pohár ako člen New York Islanders, ktorí vtedy začali sériu štyroch triumfov za sebou.
"Dlhé roky som bol zvyknutý žartovať, že som bol odpoveďou v kvíze na otázku, kto ako jediný hokejista toto dokázal. Bol som v tom čase nielen osamotený Američan, ale aj jediný spomedzi všetkých hráčov," pripomenul Morrow počas minulého týždňa v rozhovore pre agentúru AP.
Jediný bol viac ako dve desaťročia. Jeho ďalšími nasledovníkmi bola šestica Kanaďanov zvučných mien: Steve Yzerman a Brendan Shanahan po triumfe s Detroitom v roku 2002, Jonathan Toews, Duncan Keith a Brent Seabrook vďaka víťazstvu s Chicagom v roku 2010 a do tohto roka posledným bol Drew Doughty, ktorý v roku 2014 triumfoval s Los Angeles.
"Toto je naozaj šialené. Vyhrať olympiádu a hneď potom Stanley Cup, to je niečo veľké," poznamenal Slavin. "Som veľmi vďačný za to, čo sa mi podarilo na olympiáde aj teraz v Stanley Cupe. Boh je láskavý, jemu patrí všetka sláva. Ja som nesmierne vďačný, aj za to, že ho môžem oslavovať na tej najväčšej hokejovej scéne sveta," dodal.
Aj keď si nesmierne váži oba triumfy, ten na klubovej úrovni vníma možno ešte silnejšie. "Je pre mňa veľkou cťou reprezentovať svoju krajinu a získať zlatú olympijskú medailu je niečo výnimočné. Ale keď sa potom vrátite späť ku chalanom do kabíny, s ktorými vás spájajú silné priateľstvá, je úplne iný pocit vyhrávať s touto partiou. Je úžasné dosiahnuť niečo takéto s ľuďmi, ktorých máte tak radi," porovnával.