Ročník začal výborne, druhé miesto bolo pre celok zo Slovalco Arény parádne, ale od polovice novembra prišla počas dvoch mesiacov jediná výhra z osemnástich stretnutí. Razom sa mužstvo prepadlo tesne nad posledného, nakoniec vypádajúce Brezno. Až v poslednom kole sa pritom rozhodovalo, či sa Žiar vôbec umiestni do desiateho miesta a vybojuje predkolo.
"Divočina. Pozerali sme sa na prvé Humenné a hovorili si, že bodový rozdiel nie je veľký a chceme sa pokúsiť ho skresať. Zrazu dačo a pozerali sme sa na malý náskok pred Breznom," hovorí brankár Roman Petrík.
Do predkola sa Žiar nad Hronom dostal počas posledného kola, keď musel vyhrať v Humennom, inak by skončil až jedenásty a sezóna by sa tým pádom skončila. "Boli to extrémy. Pri tej dlhej sérii bez výhry sme mali zlé obdobie. Zvolen mal maródku, takže si stiahol našich hráčov a v rovnakom čase sme mali veľa zranených aj my. Vtedy sa nás zišlo na zápasy možno dvanásť a museli sme to doplniť juniormi Zvolena," pokračovala jednotka mužstva.
Niečo podobné sa zopakovalo takisto v play-off. Cez predkolo prešiel Žiar napriek tomu, že prehrával 1:2 na zápasy, no otočil na konečných 3:2. Následne prišla séria proti Dubnici. Pri troch prehrách strelili zverenci trénera Šimka jediný gól, pričom im Zvolen "zobral" pre zranenia kapitána Viktora Fekiača i najproduktívnejšieho hráča Martina Jakúbeka a to ešte v jednom dueli využil aj Petríka.
"Boli sme sklamaní, že v čase, keď potrebujeme byť kompletní, mužstvo sa oslabilo. Napriek tomu sme sa snažili chlapcov v Žiari podporovať. V našej spoločnej skupine sme im s Martinom aj Romanom písali, aby mali hlavy hore, že ideme zabojovať a otočiť sériu," nechal sa počuť Fekiač.
Pomohol k postupu Zvolena cez Nové Zámky 4:1 a vrátil sa s céčkom na drese do neďalekého mesta. "Písal som chlapcom, že odkážem vo Zvolene, aby to rýchlo ukončili a mohol som ísť bojovať na druhý front," smial sa Fekiač, ktorý od 1. do 27. marca odohral až neuveriteľnách 15 stretnutí, desať za Žiar a päť v drese Zvolena. Z toho od štartu predkola Tipos SHL 7. marca ich bolo trinásť v rozmedzí 21 dní.
"Indiáni" aj napriek stavu 0:3 na zápasy verili, že je v ich silách otočiť sériu. "Už sme si tým prešli. S nožom na krku sme hrali šesť súbojov. Povedali sme si, že môžeme hrať s každým a že sa dá vyhrať štyrikrát po sebe. Do každého stretnutia sme išli ako keby to bolo 0:0," prezradil Petrík.
"Každý si dal do hlavy, že môžeme uspieť a že nemáme čo stratiť. Nakoniec sa to podarilo. Neboli sme pod tlakom. Hralo sa na nám na rozdiel od Dubnice ľahšie. Oni išli do play-off z druhého miesta. Po každom nami vyhranom stretnutí sa tlak na súpera zvyšoval," pokračoval Fekiač:. "Po poslednom vystúpení sme boli takí rozbití, že sme sa nevládali ani tešiť," úsmevne doplnil.
"V sérii sme si vydobili rešpekt a veľa dôležitých momentov sme získali na svoju stranu. V štvrtom zápase mal súper množstvo šancí pri powerplay, no nepodarilo sa mu vyrovnať. Následne v ďalšom stretnutí som v závere chytil jednu veľkú šancu lapačkou a uspeli sme v nájazdoch," hodnotil Petrík.
Momentálne tak celý Žiar nad Hronom žije hokejom. "V meste je ošiaľ. Aj ľudia, čo na hokej nechodili, sa teraz pýtajú, či vyradíme Žilinu," usmieva sa brankár. "Vlci" sú však ako najväčší favorit na postup obrovskou prekážkou. "Pôjdeme postupne maličkými krôčikmi od zápasu k zápasu a pokúsime sa o malý zázrak. Aj kvôli ľuďom, ktorí sú neskutoční. Chodia tiež na vonkajšie duely. Miestami sme sa v Dubnici cítili ako doma," doplnil Fekiač.