Preskočiť na hlavný obsah

Mentálneho kouča nemám, spolieham sa sama na seba, hovorí Nosková. Wimbledon ju veľa naučil

Nosková počas turnaja Livesport Prague Open na Štvanici.
Nosková počas turnaja Livesport Prague Open na Štvanici.ČTK / Šimánek Vít

Nie sú to ešte ani tri týždne od chvíle, keď česká tenistka Linda Nosková (21) rozžiarila športový svet a vyhrala slávny Wimbledon. Hoci od tej doby už poskytla množstvo rozhovorov, stále sa pri stretnutí s novinármi usmieva a inak to nebolo ani v podcaste Livesport Daily. Otvorene sa rozhovorila napríklad o svojich záujmoch mimo kurtov či o tom, ako si udržiava duševnú pohodu.

O dianí posledných týždňov

"Je to zaujímavé obdobie. Tých zážitkov za posledné tri týždne bolo toľko, že to človek ani nestíha spracovať a nedokáže si to úplne uvedomiť. Ale som zdravá, som v dobrej životnej pozícii, mám okolo seba rodinu a skvelý tím, takže sa mám dobre. Od triumfu vo Wimbledone som sa o sebe veľa naučila, hlavne to, že dobre zvládam nové situácie, v ktorých som nikdy predtým nebola."

O psychickom stave počas sezóny

"Počas roka mám veľa dní, keď by som povedala, že sa nemám dobre. V porovnaní s ostatnými 'obyčajnými' ľuďmi sú to samozrejme krajšie a menšie starosti – napríklad, že sa mi nevydaril tréning, že som prehrala zápas. Napriek tomu je pre mňa tenis môj život, je to stredobod môjho sveta, takže už len to, že sa mi nevydarí jeden hlúpy tréning, ma vie poriadne nahnevať a potom som na svoje okolie nepríjemná."

Rozhovor s Lindou Noskovou

O rozhovoroch a zvýšenom záujme

"Stopercentne je to tak, že v poslednom období je rozprávanie o tenise už únavnejšie než samotný tenis, najmä pre mňa, keďže nie som úplne zamilovaná do tohto mediálneho a extrovertného sveta. Ale musím povedať, že som samu seba prekvapila, ako dobre to zvládam. Najväčšie zážitky zo všetkých tých ceremoniálov mám asi z návštevy pána prezidenta Pavla a potom hlavne z privítania doma v Přerove, tam to bolo nádherné a pre mňa osobne veľmi silné."

O mimotenisových plánoch

"Vždy som si hovorila, že tenis je pre mňa cesta k tomu, ako preniknúť do niečoho iného a nového. Veľmi ma zaujíma ochrana zvierat a ochrana prírody, takže verím, že víťazstvo vo Wimbledone mi v týchto ambíciách opäť pomôže. Finančne podporujem chudobné deti v Tanzánii, kde som bola minulý rok na niekoľko dní. Z tej cesty som si odniesla to, že my tu máme nesmierne privilegovaný a tak trochu pozlátený život. Druhá strana zemegule je úplne iná, takže si musíme vážiť všetko, čo máme."

Nosková je wimbledonskou šampiónkou.
Nosková je wimbledonskou šampiónkou.REUTERS/Toby Melville

O podpore Markéty Vondroušovej

"Zastala som sa jej súkromne, písala som jej hneď, ako všetko to okolo nej vyšlo najavo, pretože mi to prišlo správne. Napísala som jej, čo si o tom sama myslím. Keby som urobila nejaké verejné gesto, aj tak by to asi veľa nezmenilo. Verím, že pre fanúšikov by bolo krásne, keby som ju podporila napríklad vo Wimbledone alebo na sociálnych sieťach, ale pre mňa bolo a je oveľa dôležitejšie, keď mám niečo také na srdci, aby som to tomu človeku povedala osobne."

O nadávkach a vyhrážkach od tipérov

"Po prehratých zápasoch je to na sociálnych sieťach už úplne automatické. Bohužiaľ je v tomto smere súčasná doba dosť ťažká, naopak pre tých tipérov je to nesmierne jednoduché zobrať mobil, založiť si anonymný účet a napísať nám. Mňa sa to našťastie nijako nedotýka, pretože viem, že títo istí ľudia, keby ma stretli na ulici, tak mi to do tváre nikdy ani náhodou nepovedia. Podobné správy mi chodia od trinástich rokov, bohužiaľ organizácie ako WTA sú na to krátke. Viem, že sa s tým snažia bojovať, ale toto sa zastaviť nedá. Dnes je to naozaj súčasť tenisu."

O mentálnej príprave a premýšľaní nad kariérou

"Nevyužívam žiadneho mentálneho kouča, myslím si, že najjednoduchšie, čo môže byť, je spoliehať sa sám na seba. Keď sa človek sústredí sám na seba, verí len sám sebe a nie akejkoľvek pomoci zvonku, je to najjednoduchšie. Pre mňa je kľúčové zostať normálna, tenisová kariéra je krásna, ale po jej konci sa tá bublina rozpadne. Ja by som chcela hrať tenis maximálne do tridsiatich rokov a potom verím, že vďaka tej normálnosti pre mňa nebude prechod do bežného života zložitý."