Pogačar tak dosiahol už piaty celkový triumf, čím sa na prvom mieste historických tabuliek vyrovnal legendárnej štvorici Jacques Anquetil a Miguel Indurain.
Tohtoročnú edíciu vyhral s náskokom 6:26 minút pred Belgičanom Remcom Evenepoelom z tímu Red Bull Bora-Hansgrohe. Tretí skončil Isaac del Toro, Pogačarov tímový kolega zo SAE Team Emirates-XRG, ktorý získal aj biely dres pre najlepšieho mladého pretekára. Na víťaza mal manko takmer desať minút.
Devätnásťročný Paul Seixas z Decathlonu skončil pri svojej premiére na Tour na štvrtom mieste, no na Pogačara stratil až takmer dvanásť minút. Poslednú etapu vyhral po úniku Holanďan Mathieu van der Poel (Alpecin-Premier Tech).
Dvadsaťsedemročný Pogačar rovnako ako vlani dominoval a svoj náskok si udržal, aj keď mali v závere viacerí jeho tímoví kolegovia zdravotné problémy. Prvý triumf si pripísal už v tretej etape s cieľom v Les Angles v Pyrenejách, i keď mohol prísť už o deň skôr.
V 2. etape však prenechal prvenstvo del Torovi. Druhý triumf pridal v 6. a vyhral aj 10., 14. a 19. etapu. Žltý dres si prvýkrát obliekol v 3. etape, na dva dni ho "zapožičal" Nórovi Torsteinovi Traeenovi (Uno-X), no v 6. si ho vzal späť a už ho nevyzliekol. V 15. etape mu odpadol hlavný konkurent a druhý v celkovom poradí Jonas Vingegaard (Visma), ktorý musel po páde odstúpiť.
Zelený dres pre najlepšieho v bodovacej súťaži získal Dán Mads Pedersen (Lidl-Trek), ktorý vyhral iba jednu etapu, no v mnohých sa postaral o úniky a zobral jednoznačne najviac bodov na rýchlostných prémiách. Najlepší mladý pretekár je del Toro, ktorý zdolal o vyše dve minúty Seixasa. Bodkovaný dres pre najlepšieho vrchára si druhýkrát v kariére odniesol Ekvádorčan Richard Carapaz (EF Education-EasyPost) najmä vďaka triumfom v 18. a 20. etape.
Záverečnú 21. etapu museli skrátiť pre požiare na juhu Francúzska, keďže ministerstvo vnútra tam presunulo príslušníkov pôvodne zmobilizovaných na zabezpečenie bezpečnosti pretekov. Štart i cieľ tak boli priamo na Champs-Élysées. Do programu pribudlo niekoľko dodatočných kôl v Paríži a po nich nasledovali tri okruhy so stúpaním na Montmartre (4. kat., 1,1 km, 4,9%). Pelotón absolvoval dokopy 88,7 km.
Úvod mal tradične ceremoniálny priebeh a cyklisti pózovali so šampanským. Krátko na to sa dostal do úniku Baptiste Veistroffer, ktorý vyhral jedinú rýchlostnú prémiu na Elyzejských poliach a vzápätí ho pohltil pelotón.
Ešte pred métou 50 km pred cieľom sa odtrhli Xabier Azparren a Thibault Guernalec. Balík im nechal 40 sekúnd, no ďalej ich nepustil. To už sa išlo prvýkrát na kopec Montmartre a ulice boli zaplnené obrovským množstvom fanúšikov. V stúpaní prišiel prvý útok, o ktorý sa postaral Pedersen, v klesaní sa však pelotón opäť spojil. Podobne to bolo aj pri druhom prejazde Montmartru, keď si Pogačar s van der Poelom a Evenepoelom vypracovali malý náskok, no pelotón na čele s cyklistami Decathlonu ich stiahol späť.
Do posledného kola prišiel hlavný balík, v ktorom zostalo asi len 40 pretekárov. Päťsto metrov pred vrcholom stúpania zaútočil van der Poel, ktorému zostal v háku len Pogačar. Okolo baziliky Sacre-Coeur preleteli s náskokom šesť sekúnd a do cieľa zostávalo už len deväť km. Za nimi išla šestica prenasledovateľov a potom zvyšok pelotónu. Náskok dvojice o čosi narástol a štyri km pred cieľom mali k dobru už 13 sekúnd. Cyklisti Decathlonu však výborne pracovali pre svojho šprintéra Olava Koija.
V záverečných stovkách metrov zozbieral posledné sily van der Poel a aj keď sa na neho v závere dotiahli šprintéri, na páske bol prvý a pripísal si druhý triumf na tohtoročnej Tour.