Nielen o tomto stretnutí, ale najmä o uplynulých týždňoch či návrate do Banskej Bystrice nám 28-ročný futbalista porozprával v exkluzívnom rozhovore pre Flashscore Správy.

Zranenie

Michal, čo sa vlastne stalo v tom nešťastnom súboji s Hollým?

"Viem, že som dostal úder lakťom vo vzduchu. Ležal som na zemi, bola zima. Nevedel som vystrieť nohu a zdvihnúť sa. Ťažko sa mi dýchalo. Milión horších súbojov som absolvoval v tréningu, ale tiež v iných zápasoch. Bol úplne normálny. Neviem, či sa dá vôbec nazvať súbojom. Išlo o bežnú situáciu. Domino mi potom písal, ako mi je. Hneď som mu odpovedal, že sa nemá za čo ospravedlňovať. Nič som mu nevyčítal. Každopádne, pekné, že sa ozval."

Odniesla si to vaša oblička. Čo všetko ste museli absolvovať?

"Ešte si pamätám, že som čakal 15 alebo 20 minút v kabíne, pretože bol problém so sanitkou. Musela pre mňa ísť z nemocnice. Absolvoval som röntgen rebier, ktorý bol negatívny. Mierne som sa upokojil, že to asi nebude nič vážne. Poslali ma na moč a tam, keď som videl čistú krv, som zmeravel. Okamžite vedeli, že je problém s obličkou. Putoval som na CT. Bola veľmi poškodená. Začali sa kopiť scenáre. Najprv mi chceli embolizovať cievu, že sa počká. Dali mi infúziu s tým, že každé tri hodiny mi sledovali krv a tlak. Takto to išlo až do rána. Následne ma čakali ďalšie vyšetrenia. Obličku nechceli vybrať. Doktor mi povedal, že s ňou prakticky nemajú čo urobiť. Buď sa vyberie, alebo sa vylieči akoby sama. Čakali sme do stredy na kontrolné CT. Nastavili mi liečbu a musel som byť iba v pokoji."

Aké boli prognózy pri takomto nebezpečnom zranení?

"Najprv padlo, že budem už úplne bez futbalu. Potom bol z toho rok, polrok. Doktori strieľali rôzne termíny, že jarnú časť sezóny vynechám určite. V podstate by to tak bolo, keby kontroly neukazovali zlepšenie. Lekár ma držal v pokoji. Po dvoch týždňoch nebol hematón na sone taký výrazný a začal som ísť svojou cestou. Pomaličky som sa hýbal. Devätnásty deň som už mierne bicykloval a posilňoval nohy."

Žiadny športovec nechce počuť niečo podobné, čo vy, že si futbal už nemusí vôbec zahrať. Čo sa vám odohrávalo v hlave?

"Samozrejme, nepočúvalo sa to dobre. Prakticky od prvého dňa, ako sa mi to stalo, som sa nijakým spôsobom z toho nepoložil. Išiel som si svoje. Mal som úplný pokoj. Šesť dní som len ležal a následne sa raz-dvakrát denne prešiel. Bol som slabý. Nič z toho som si ale nechcel pripustiť."

V tom čase, keď ste bojovali s obličkou, mužstvo sa bilo o hornú šestku. Dodávalo vám to energiu?

"Jasné. Hneď v ten večer som poslal chalanom fotku, že som relatívne v poriadku a nič sa nedeje. Čítal som informácie o operácii, čo nebola pravda. Po víkende za mnou siedmi či ôsmi prišli, čo ma veľmi potešilo. Aj keď ma pustili, prvé som šiel za nimi pred zápasom proti Slovanu. Určite mi pomohli. Nebudem klamať. Hrali výborne. Spravili skupinu o titul, o to rýchlejšie som sa vyliečil."

Návrat

Azda ani v Hollywoode by krajší návrat nevymysleli. Exportný gól a prvé víťazstvo v nadstavbe. Dalo sa vôbec vrátiť krajšie?

"Je to ako z rozprávky. V podstate ju aj žijem. Teším sa hlavne z toho, že som zdravý. Uvidíme, aké pokračovanie bude táto rozprávka mať. Pred výkopom som si nič špeciálne nepripúšťal. Nevedel som sa dočkať. Užíval som si každý tréning po návrate. Asi sa nestáva často, aby kondiční tréneri museli hráča brzdiť, že stačí. Chcel som si pridávať čoraz viac. Nastavili sme si to výborne. Išli sme krok po kroku. Počúval som svoje telo. Takto som si to naplánoval a do bodky všetko vyšlo."

Príbeh je o to silnejší, že ste do stretnutia nastúpili ako kapitán. Pásku vám prenechal spoluhráč Polievka. Čo to pre vás znamená?

"Bolo to krásne gesto, špeciálne od Roba. Možno máme nového kapitána. Je teraz na trénerovi, či to zmení po víťazstve naspäť. Samozrejme, žartujem. Robo je náš kapitán, asi mu ju budem musieť vrátiť (smiech)."

Sľúbili ste mu za toto gesto niečo špeciálne?

"Počas zranenia sme komunikovali. Rád by som mu pomohol stať sa najlepším strelcom Fortuna ligy. Ide o motiváciu a určite aj odvďačenie za to, čo pre mňa urobil. Verím, že mu pomôžem."

Prebojoval sa do reprezentácie, je najlepším strelcom ligy, ale ako sám povedal, ani na sekundu nezaváhal. Je to dôkaz toho, ako si kabína praje?

"To, čo ste videli, len potvrdzuje, ako fungujeme. Kabína je od začiatku súdržná. Doprajeme jeden druhému. Nie je to iba o mne či Robovi. Každý má v nej svoje miesto a je extrémne dôležitý." 

Brat

Brat Šimon sa síce cez víkend proti vám na trávnik nedostal, ale stihli ste ho podpichnúť po záverečnom hvizde?

"Ani nie. Skôr to bolo zvláštne. Nijako som ho nechcel dráždiť. Prežíval sklamanie z prehry, nemal na žarty náladu. Vopred sme boli dohodnutí, že pôjde ku mne, keďže študuje v Banskej Bystrici a my tu žijeme. Sľúbil som mu, že kedykoľvek môže u mňa prespať. Keby vyhrali, asi to neplatí, takto bolo všetko v poriadku (smiech)."

Ako sa vám ako futbalista pozdáva?

"Super. Nemal jednoduchý štart. Nastúpil deň po mojom úraze na prvý ligový zápas v Moravciach. Odozva od oboch trénerov bola skvelá. Pochválil ho aj tréner domácich Galád. Teším sa a prajem mu to. Veľa sa spolu rozprávame. Viem mu pomôcť, keďže som niečo zažil. Samozrejme, je mladý, možno nebude hrať stále. Musí byť trpezlivý. Sám viem, že to nie je ľahké. Každý chce hrať všetko. Potrebuje sa vyhrať a verím, že dokáže veľké veci."

Oboch vás spája debut v šestnástich rokoch. Asi to teda nebude v rodine Faškovcov náhoda? 

"(Úsmev). Vyzerá, že nie. Otec hrával futbal, aj stále hrá. Možno by sa pošťastilo i jemu, ale keďže ma mali v mladom veku, jeho priority sa zmenili. Pomáhali mne. Mama robila v mladosti atletiku. Nejaké gény tam určite budú. Niečo sme podediť museli. Myslím, že sa z nás obaja tešia a rovnako my, že im môžeme robiť radosť." 

Banská Bystrica

Vás i klub spája paralela so siedmym rokom. Po takom čase ste sa do Dukly vrátili a Dukla do Fortuna ligy. Hneď je z toho účasť v skupine o titul. Čo to pre klub a mesto znamená? 

"Rád by som to vedel. Vieme, že je tu problém so štadiónom, o čom sa dosť popísalo aj povedalo už skôr. Dúfam, že si vybojujeme priazeň ľudí a prilákame ich na tribúny. Snáď sa z našich výsledkov tešia. Majú možnosť vidieť najlepšie ligové celky. Dokonca je tu možnosť baráže a boj o Európu. To by bol, vzhľadom na úvod sezóny, doslova zázrak."

Zlý úvod, výborný záver. Aspoň základnej časti, kde mužstvo neprehralo štyri kolá v rade. Aj tam sa ukázala sila?

"Určite, o tom sa nemusíme ani baviť. Keď sa darí a ste na pozitívnej vlne, všetko ide ľahšie. Začína sa to od tréningu, všetci sú šťastní, spokojní, usmievajú sa. Pomohlo to." 

Čo v nej nastolil tréner Ščasný?

"Prichádzali sme narovnako, zhruba týždeň a pol pred ligou. Myslím, že zintenzívnil tréningový proces. Bolo otázkou času, kedy si to všetko sadne. V úvode sme sa pomalšie rozbiehali, ale všetci sme sa zlepšili. Na čele s nami vpredu v rámci defenzívnej činnosti. Začali sme zbierať body, čo bolo kľúčové. Spravil pohodu v kabíne. S veľa hráčmi má nadštandardný vzťah. Vďaka práci jeho i celého realizačného tímu sa cítime dobre."

Spomínate ofenzívu. Vyzerá, že vám to s Polievkom a Rymarenkom sedí. Užívate si túto spoluprácu?

"Pribudol k nám aj Balič, ďalšia kvalita. Teším sa na zápasy a tréningy. Mali sme perfektnú zimnú prípravu. Nemôžem zabudnúť na obdobie pred MS v Katare. Už v tých prípravných dueloch sa ukazovala pohoda. Futbalom sme sa doslova bavili. Tým, že sme v skupine o titul, z nás opadla akási nervozita. Jednoducho sa nemusíme pozerať na boj o záchranu. Nohy sú uvoľnenejšie a hrá sa vám ľahšie. Proti najlepším sa môžete len ukázať." 

Návrat do Fortuna ligy 

Ako hodnotíte prebiehajúci ročník z individuálneho pohľadu?

"Celkom fajn. Chvíľu mi trvalo, kým som sa do toho dostal. Zmenil som určité veci. Vrátil som sa do Bystrice s herným výpadkom. Jarnú časť v Liberci som nehral. Možno som čakal, že to pôjde samo, ale rýchlo som bol vyvedený z omylu. Začal som pracovať s mentálnou trénerkou. Pridávam si navyše v tréningoch. Trénujem vo vyššej intenzite, následne to prenášam do zápasov. Myslím, že mi to futbal vrátil. Verím, že som ešte neskončil. Je pred nami dostatok stretnutí. Dúfam, že si vylepším osobné štatistiky a zároveň pomôžem tímu."

Prečo to nevyšlo v Liberci?

"Nebol som tam taký spokojný, ako som teraz, hoci som pod trénerom Hoftychom hral dosť. Nemal som ale také čísla, aké mám v Bystrici. Za trénera Kozla mi vychádzali asistencie, ale neviem, nechcem to porovnávať. Jednoducho to nevyšlo. Nebol ani záujem zo strany kouča Kozla o moje služby. V zime som zostal, no vedel som, čo ma čaká. V lete sme sa dohodli, že bude pre obe strany lepšie, keď sa rozídeme. Už som nechcel byť na vedľajšej koľaji."

V Bystrici ste štartovali profesionálnu kariéru. Je to tam pre vás jednoduchšie? 

"Možností som mal v lete viac. Nakoniec všetko dopadlo takto. Som tam, kde mám byť a je to krásne. Verím, že aj bude."

Stanovili ste si pred štartom ročníka nejaký cieľ?

"Konkrétny ani nie. Klasické kliše - pomôcť tímu a sebe. Do bodky sa to plní. Základný cieľ sme mali záchranu, čo sme splnili. Odkedy som bol v nemocnici, prajem si najmä zdravie. Viackrát som spomenul, že Robo Polievka sa dostal do reprezentácie z Bystrice. Vnímam to ako motiváciu. Pri všetkej skromnosti, keď sa mi podarí hrať čo najlepšie, možno budem jedného dňa zaujímavý a dostanem sa tam aj ja."

Už viete, čo vás čaká po sezóne?

"Uvidíme, všetko je otvorené. Zmluva sa mi končí. Nejaký nástrel mi už prišiel. Klub prejavil záujem. Apríl chcem byť zdravý a naplno hrať. Sústrediť sa iba na seba a mužstvo. Následne budeme riešiť, čo ďalej."