Banskobystričania síce mali hernú prevahu prakticky celé stretnutie, ale všetko mohlo byť úplne inak, keby rozhodcovia videli správne a uznali regulárny zásah Jozefa Špyrku. Jeho nádherná strela z diaľky sa od brvna odrazila niekoľko centimetrov za bránkovú čiaru: "Je to veľká škoda. Podľa mňa to postranný rozhodca mohol vidieť a mal vidieť. Nebol VAR, takže sa o tom nedalo diskutovať," hovoril prešovský rodák po stretnutí.
Tréner Roman Skuhravý priznal, že to nebol od jeho zverencov najlepší výkon, no takisto sa zamýšľal nad momentom, ktorý ovplyvnil zápas: "Rozhodli dva faktory - na jednej strane kvalita domáceho tímu a na druhej nepresnosti na našej strane v útočnej fáze. Vybrali sme zlé riešenia. Aj preto Banská Bystrica vyhrala. Hovorím hráčom, aby boli trpezliví a príde to, chýbala nám odvaha. Nemôžem povedať, že by hráči nepracovali, ale rozdiel v riešení finálnej fázy bol markantný," hodnotil český lodivod.
Následne pokračoval: "Rozhodli kľúčové situácie. Náš neuznaný gól v prvom polčase, mohlo byť 0:1 a iný vývoj. A potom domáce šance za stavu 2:1, v ktorých nás brankár Ludha podržal, no napokon sme zabudli bystrického hráča na zadnej žrdi po rohu a bolo 3:1," doplnil.
Mohol z toho byť raritný súboj bratskej dvojice, lenže mladučký Šimon Faško v drese Podbrezovej šancu nedostal a celých 90 minút strávil na lavičke. Naopak, po zranení sa vrátil do hry Michal Faško. Banskobystrický záložník sám otvoril skóre a spoluhráči si pripravili aj prekvapenie, keďže Róbert Polievka mu prenechal kapitánsku pásku.
Až do poslednej chvíli sa všetko tajilo: "Musel som klamať aj rodičom, či budem hrať, aby brat nevyzradil nejaké informácie. Držal som to pod pokrievkou a podarilo sa. Bolo dojemné, keď mi v kabíne darovali kapitánsku pásku. Vážim si to. Svedčí to o tom, že je tu skvelá partia a ja som im to chcel vrátiť na ihrisku. Presne takto som si to predstavoval," vyznal sa z pocitov Michal Faško.
Po strelení gólu mu vyhŕkli slzy šťastia: "Nehanbím sa za ne, bola to spontánna reakcia. Som asi najšťastnejší človek. Po góle sa mi všetko premietlo. Či budem mať obličku a či vôbec budem môcť fungovať v bežnom živote," pokračoval.
Mrzelo ho jedine to, že sa na trávniku nestretol s bratom: "Jedným očkom som sledoval podbrezovskú striedačku, či nastúpi. Veril som tomu. Tiež sa na mňa tešil, je smutný, že nenastúpil, ale chcel by som mu venovať môj gól. Ešte budeme mať šancu zahrať si proti sebe v ďalšom zápase," verí starší z Faškovcov.
Zastavil sa pri ňom Skuhravý: "Hovoril som mu, že sa dočká. Máme pred sebou ešte jeden zápas určite a možno aj druhý. Šimona musím ustrážiť, aby bol zdravý. Je to naňho veľká záťaž a nechcem riskovať zranenie," prezradil podbrezovský kouč.
Samotný Polievka neváhal ani chvíľu, kapitánsku pásku spoluhráčovi rád prenechal: "Hneď, ako som sa dozvedel, že je stopercentne pripravený, tak to bola prvá myšlienka. Čo viac mu dopriať, ako návrat s kapitánskou páskou, aby mu to dodalo ešte viac sily. Za to, čo prežíval a čo dokázal, klobúk dole. Vrátil sa v ešte lepšej forme ako pred zranením. Je to obdivuhodné. Pred dvomi mesiacmi bojoval o život a dnes sa vrátil ako kapitán takýmto štýlom," hľadal slová dvojnásobný slovenský reprezentant.