Keď sa mu minulé leto skončila zmluva v hlavnom meste Španielska a stal sa voľným hráčom, mal na stole niekoľko ponúk. Hovorilo sa o nových angažmánoch v Spojených štátoch, Saudskej Arábii či Turecku. Tiež aj vo Francúzsku. Fanúšikovia a médiá logicky očakávali, že by si mohol zaspomínať na plodné roky v drese Les Dogues, s ktorými oslavoval prvenstvo vo francúzskej najvyššej súťaži a tiež Coupe de France v roku 2011.
Hazarda však nakoniec nikto do svojich radov nezlákal a to ani Lille. Na vine neboli len športové, ale aj rodinné dôvody. "Chcel som sa vrátiť, pretože by to bol nádherný príbeh. Na druhej strane, moje telo začínalo zlyhávať. Nechcel som sa vracať, ak by som nemohol hrať. Nebol som si istý, či budem schopný byť na potrebnej úrovni vzhľadom na zranenia, ktoré som utrpel v posledných rokoch," prezradil pre francúzske regionálne noviny.
Rodák z La Louviére zvažoval ponuku zo Stade Pierre-Mauroy. Prevážilo u neho rozhodnutie ukončiť svoj bohatý príbeh. "Vždy som v tom mal jasno. Lille je môj klub, môj jediný francúzsky klub. V žiadnom inom francúzskom tíme som sa nevidel," zdôraznil. "Bolo to komplikované aj s mojou rodinou. Museli by sme odísť z Madridu a tam sme sa usadili. V tomto smere som mal veľké pochybnosti," dodal.
Na roky strávené v Lille, kde sa, mimochodom, objavil na nedeľňajšom ligovom zápase proti Rennes, má stále silné spomienky. Klub zo severu krajiny si ho vybral, keď bol žiakom. Hazardovi rodičia vtedy súhlasili, aby sa ich syn učil svojmu remeslu mimo Belgicka. "Keď hovorím o Lille, napadne mi len jedno slovo - veľkolepé. Od začiatku, keď som mal len 14 rokov, až do roku, keď som odišiel, to bolo mimoriadne a to nielen z futbalového hľadiska," doplnil.
Azda nikoho neprekvapí, že si klub svojho futbalového velikána uctil jedným z najkrajších spôsobov. Po Edenovi Hazardovi pomenoval jednu z trávnatých plôch v tréningovom centre.