Boateng exkluzívne: Nemecko môže vyhrať MS. Kompany dodal Bayernu potrebný pokoj

V roku 2010 si ho taliansky tréner Roberto Mancini vyhliadol pre Manchester City, aby ho naučil brániť po anglicky s využitím základov talianskej defenzívnej školy. O 16 rokov neskôr sleduje Boateng ako Bayern opäť víťazí pod vedením Vincenta Kompanyho – muža, s ktorým roky tvoril stopérsku dvojicu, a nachádza v ňom rovnaký pokoj a skvelé čítanie hry, ktorými ho udivoval už na ihrisku.

Medzi týmito dvomi míľnikmi leží množstvo rokov strávených v najlepších kluboch Európy. Boateng s bavorským gigantom dvakrát oslavoval zisk treble (v rokoch 2013 a 2020), ako člen základnej zostavy Nemecka ovládol finále MS v Riu de Janeiro a za Bavorov odohral vyše 300 zápasov pred svojimi poslednými sezónami v Lyone, Taliansku a Rakúsku.

V rozhovore teraz rozoberal šance Nemcov na prebiehajúcom turnaji, vracia sa k historickej demolácii Brazílie pomerom 7:1 a pridáva aj historku o tom, ako mu Alessandro Del Piero navždy zmenil chápanie toho, čo znamená slovo extratrieda.

Pred pár mesiacmi ste oficiálne ukončili hráčsku kariéru. Ako sa cítite fyzicky aj mentálne a ako vyzerá vaša súčasná rutina?

"Darí sa mi výborne. Skončiť s futbalom je nesmierne ťažké, pretože je to moja celoživotná vášeň. Dnes sa však udržiavam vo výbornej forme, cvičím v posilňovni pokojne aj dvakrát denne, hrám padel a začal som boxovať. Zároveň si robím trénerské licencie. V Nemecku už mám hotovú licenciu B a mojím cieľom pre nadchádzajúcu sezónu je nájsť si angažmán ako asistent trénera, aby som sa mohol posunúť k získaniu áčkovej licencie."

Poďme k prebiehajúcim MS. Nemecko do nich vstúpilo suverénnym víťazstvom nad Curaçaom, Ghana zase v závere vybojovala víťazstvo nad Panamou. Ako na vás oba tímy, ku ktorým máte blízko, na úvod zapôsobili?

"Nemecký tím poznám detailne, s väčšinou chalanov som hrával a viem, akú obrovskú vnútornú silu tento výber má. Pri všetkej úcte k súperovi však Curaçao nebolo tým pravým meradlom, to príde až v ďalších zápasoch. Som však presvedčený, že Nemecko môže zájsť veľmi ďaleko.

Čo sa týka Ghany, tá ma zatiaľ príliš neoslnila. Má veľmi mladý tím, ktorý navyše brzdia zranenia šiestich alebo siedmich kľúčových hráčov z veľkých európskych klubov. Som rád, že prvý zápas zvládla, ale na absencie sa na turnaji nemožno vyhovárať. Pre jej mladých hráčov je to každopádne obrovská škola smerom k ďalšiemu šampionátu."

Čo hovoríte na prácu trénera Juliana Nagelsmanna? Môže s Nemeckom dôjsť až na samotný vrchol?

"Mužstvo na Nagelsmanna reaguje výborne. Je to mladý, nesmierne zaujímavý tréner. V jeho veku je normálne, že občas urobí drobnú chybu, ale má skvelú schopnosť sa adaptovať. Je k sebe veľmi kritický a fantasticky pracuje s kabínou. Medzi ním a hráčmi funguje skvelá chémia, čo je pre úspech na MS absolútne kľúčový faktor."

Koho okrem Nemecka považujete za najväčších favoritov na zlato?

"Španielsko sa mi zatiaľ nezdalo v optimálnej forme, ale medzi favoritov patrí vždy. Potom je tu Francúzsko, to s takýmto kádrom jednoducho musí útočiť na titul. Veľmi ďaleko môže zájsť aj Anglicko. Stopercentne presvedčený nie som o Brazílii a pri Argentíne mám pochybnosti, ako obstojí vo chvíli, keď narazí na absolútnu špičku. Keby som mal ukázať na čierneho koňa turnaja, spomeniem Kolumbiu – hrajú výborne tímovo."

Keď sa obzrieme do roku 2014, boli ste pri historickej demolácii Brazílie 7:1. Aké na to máte spomienky a vedeli ste v tej chvíli, že si idete po pohár?

"Poraziť takú futbalovú krajinu takýmto rozdielom na jej vlastnom ihrisku bolo niečo neuveriteľné. Vychádzalo nám úplne všetko. Počas zápasu bolo najťažšie udržať chladnú hlavu a nenechať sa strhnúť emóciami. Sebavedomie nám to síce veľmi zdvihlo, ale vedeli sme, že vo finále nám výsledok 7:1 z predchádzajúceho kola žiadny náskok nedá.

Finále proti Argentíne, ktorú vtedy viedol Lionel Messi, bolo potom úplne iné, nesmierne tvrdé. Musím však priznať, že po semifinále s Brazíliou sa vo mne miešala radosť s nostalgiou. Miestni ľudia sa k nám počas celého turnaja správali úžasne a vidieť plný štadión aj celú krajinu plakať bol veľmi zvláštny a silný športový zážitok."

Počas kariéry ste čelili tým najlepším ofenzívnym hráčom planéty. Kto vám na ihrisku dokázal pripraviť najťažšie chvíle?

"Mám jeden úsmevný príbeh s Del Pierom. V Taliansku mám veľa priateľov, ktorí mi v mladosti neustále opakovali, aký je geniálny. Ja som ho vtedy sledoval len v televízii a hovoril som im: 'Áno, je to skvelý útočník, ale až taký fenomén v ňom nevidím.'

V roku 2010 sme naňho s Manchesterom City narazili v Európskej lige, mal vtedy už 36 rokov. Stačilo mi vidieť ho na ihrisku zblízka a úplne som zmenil názor, zostal som stáť s otvorenými ústami. Mal takú neuveriteľnú techniku a kontrolu lopty, že ma jediným dotykom poslal na opačnú stranu. Bola to obrovská lekcia."

Váš bývalý spoluhráč z obrany Vincent Kompany vrátil Bayern späť na nemecký trón. Vidíte v ňom ako v trénerovi rovnakú osobnosť, akou bol na ihrisku?

"Kompany je predovšetkým môj skvelý priateľ. Jeho súčasný herný štýl je výsledkom toho, čo sa naučil od majstrov, ako boli Mancini, Manuel Pellegrini a Pep Guardiola. Na ihrisku to bol dominantný, agresívny a rýchly obranca a jeho futbal tento charakter odráža. Ako tréner je však nesmierne pokojný a rozvážny. Priniesol Bayernu jasnú identitu a výborne zvláda medziľudské vzťahy v kabíne. Na hráčoch je vidieť, že hrajú s ľahkosťou, cítia sa dobre a jeho filozofii veria, čo je v modernom futbale rozhodujúce."

Keď sa o 20 rokov bude hovoriť o vašej kariére, za čo by ste bol najradšej spomínaný?

"Prial by som si, aby si ľudia pamätali môj technický a taktický vývoj. To, ako som dokázal meniť a vyvíjať svoj štýl hry od mladého talentu až po skúseného obrancu v zlatých časoch Bayernu. Ak ma takto zhodnotia ľudia, ktorí futbalu skutočne rozumejú, bude to skvelé. Ak to naopak skĺzne len k suchému výpočtu trofejí, bude to znamenať, že dotyčný ide len po povrchu."